BRATISLAVA. So znižovaním nezamestnanosti má pomôcť aj minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Na kontrolnom dni pred dvoma týždňami ho touto úlohou poveril premiér.
„Predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva, výroby zeleniny, ovocia je obrovská šanca, aby sme našli pracovné miesta aj pre ľudí, ktorí sa veľmi ťažko umiestňujú na pracovnom trhu,“ povedal premiér a dodal, že nízkokvalifikovaných by vedeli v „pomerne slušnom počte“ zamestnať aj pri prácach v lese.
Dva týždne po premiérovej návšteve ešte Jahnátkovi ľudia nevedeli povedať, ako to chcú dosiahnuť. „Riešenie tejto úlohy si vyžiada viac času a úsilia,“ povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Gulová.
Už to raz skúsili
Nápad dotovať pracovné miesta v pôdohospodárstve aj inak ako cez klasické agrodotácie nie je nový. Minulý rok určila vláda na nové miesta v prvovýrobe 660-tisíc eur. Bolo to v rámci balíčka proti suchu, ministerstvo vtedy počítalo s vytvorením 760 nových miest pre dlhodobo nezamestnaných.
Do konca roka sa takto napokon zamestnalo 45 ľudí, stálo to 45-tisíc eur.
Tento rok má na to ministerstvo podľa hovorkyne nachystaných 300-tisíc eur, čo by v ideálnom prípade donieslo približne tristo pracovných miest. Celorepublikovými číslami o nezamestnanosti by to pohlo smerom nadol o stotinu percentného bodu.
Nápad zamestnávať hromadne nízkokvalifikovaných ide navyše proti reálnym trendom.
„Posledných dvadsať rokov išli obrovské štátne dotácie do poľnohospodárstva práve na nákup strojov, v dôsledku čoho tam rapídne poklesla zamestnanosť,“ vysvetľuje riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.
Dodáva, že tomu pomohol aj pokles odbytu poľnohospodárskych výrobkov. Teoreticky, aby sa zamestnali všetci dlhodobo nezamestnaní na farmách a v lesoch, muselo by tam pracovať trikrát viac ľudí, ako tam teraz pracuje.
Iba ak porastie výroba
Stanislav Buchta z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorý patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva, priestor na zamestnanie ľudí s nízkou kvalifikáciou v poľnohospodárstve vidí, no nie okamžite. „Vyžaduje si to legislatívne a administratívne kroky, ktoré nie je možné urobiť zo dňa na deň,“ hovorí.
Podmienkou je aj, aby rástla produkcia slovenských fariem v živočíšnej výrobe, ovocinárstve či pri pestovaní zeleniny, kde je podľa neho najvyššia potreba živej práce.
Celkovo vládny analytik rast trvalých pracovných miest v pôdohospodárstve nepredpokladá. Zamestnancov s dlhodobou zmluvou bude podľa neho ubúdať, pribudne krátkodobých sezónnych úväzkov.
Kým v roku 1989 pracovalo v poľnohospodárstve okolo 350tisíc ľudí, v súčasnosti z nich nezostala ani tretina. Analytik Buchta pripomína, že pokles sa v posledných troch rokoch ešte zrýchľuje, len v roku 2011 ubudlo sektoru 8 percent zamestnancov.
Zďaleka nie všetci sa podľa neho stali nezamestnaní alebo odišli pracovať inam. Mnoho z nich pracuje na farmách ďalej, no pod tlakom prešli na živnosť.
