BRATISLAVA.
Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka už nebude možné, aby sa uskutočnilo čo len jedno verejné obstarávanie bez toho, aby sa o tom nevedelo. Novela zákona o verejnom obstarávaní podľa neho podstatne rozširuje zverejňovacie povinnosti.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že hlavným cieľom novely verejného obstarávania je dosiahnutie efektívnosti vynakladania verejných zdrojov, posilnenie súťažného princípu s dôrazom na záujem štátu, ako aj otvorenosť procesov verejného obstarávania a ochrana kvalitných a poctivých dodávateľov.
"Vopred sa budú zverejňovať zákazky od 10 tis. eur," povedal Kaliňák s tým, že rokovacie konania bez zverejnenia sa zrušia. Bude platiť prísny zákaz dodatkov k uzavretým zmluvám, ktoré by mali zvýšiť cenu, pričom podľa ministra vnútra schváliť dodatky bude môcť iba Rada ÚVO.
Pôjde o druhostupňový orgán úradu, ktorý bude posudzovať odvolania proti rozhodnutiam o námietkach.
Zástupcovia opozície kritizovali novelu verejného obstarávania pre viaceré nedostatky. Snaha o centralizáciu verejného obstarávania môže podľa predsedu KDH Jána Figeľa viesť k ochromeniu štátnej správy a vytvoreniu priestoru pre korupciu.
V rámci rozpravy k novele zákona o verejnom obstarávaní v prvom čítaní líder kresťanských demokratov kritizoval vytvorenie centrálnej obstarávacej organizácie na ministerstve vnútra, ktorá má podľa neho po novom obstarávať všetky nadlimitné zákazky na tovary a služby bežne dostupné na trhu.
Za druhé najväčšie korupčné riziko označil Figeľ plánované vytvorenie Rady Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý bude druhostupňovým orgánom pre rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam o námietkach.
Kritizoval najmä to, že šiestich z deviatich členov rady má menovať a odvolávať vláda, pričom rada bude rozhodovať nadpolovičnou väčšinou.
"Posilňujeme princíp ekonomicky najvýhodnejšej ceny," uviedol Kaliňák.
Mimoriadne nízka bude cena, ktorá o 30 % vybočí z priemeru ostatných cien, resp. bude o 15 % nižšia od druhej najnižšej ceny a oproti predpokladanej hodnoty zákazky.
Prísnejšie budú podmienky účasti vo verejnom obstarávaní nad 10 mil. eur, keďže uchádzači budú musieť zverejňovať nielen svojich hlavných subdodávateľov, ale aj akcionárov či spoločníkov.
Zavedie sa tiež systém referencií kvality a ratingu dodávateľov. V prípade negatívnych referencií môžu byť uchádzači z obstarávania vylúčení na rok a pri odstúpení od zmluvy či výpovedi zmluvy pre neplnenie povinnosti dodávateľov až na tri roky.
Novela počíta aj so zavedením elektronického trhoviska pre bežné tovary, služby a práce, ktoré bude spravovať ministerstvo vnútra. Revízne postupy by sa podľa ministerstva vnútra mali zjednodušiť. Konanie o námietkach sa má skoncentrovať do dvoch konaní a s jedným rozhodnutím v každom z nich.
Poslankyňa Lucia Žitňanská z SDKÚ povedala, že novela verejného obstarávania napriek viacerým pozitívnym zmenám, ktoré sú potrebné, má viaceré vážne nedostatky, ktoré umožnia politikom, úradníkom naďalej nakupovať u koho chcú a nie u tých, ktorí predložia najvýhodnejšie ponuky.
"Možno najväčším problémom verejného obstarávania na Slovensku nie ja tak ani zákonná úprava, ale zle fungujúci Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý nezvláda svoju metodickú ani kontrolnú rolu, tak ako by mal. Neočakávam po tejto novele výrazné zlepšenie," dodala Žitňanská.
Vznik Rady ÚVO síce podporuje, pretože podobný postup sa podľa nej osvedčil na Protimonopolnom úrade, ale spôsob jej fungovania nedáva garancie náležitej kontroly verejného obstarávania.
Novela má podľa predsedu Mostu-Híd Bélu Bugára pozitíva, ale obsahuje aj nedostatky, ktoré znamenajú určité nebezpečenstvo v boji proti korupcii.
Ako príklad uviedol plánované vytvorenie Rady Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorá bude odvolacím orgánom pre posudzovanie rozhodnutí o námietkach. Most-Híd, podobne ako ďalšie opozičné strany, má výhrady k spôsobu formovania rady, keďže šiestich z jej deviatich členov má menovať, resp. odvolávať vláda.
Novela zákona o verejnom obstarávaní by po schválení v parlamente mala nadobudnúť účinnosť 1. júla, s výnimkou časti týkajúcej sa registrácie elektronických zariadení, ktorá má začať platiť 1. januára 2014.
