Do živnosti vás nútiť nesmú, nie vždy sa oplatí

Kuchári, čašníci či hostesky. Niektoré práce vykonávané na dohodu sú v súčasnosti pod veľkým tlakom.

Viacerí zamestnávatelia sa vysokým odvodom, ktoré od januára musia platiť z dohôd mimo pracovného pomeru, snažia vyhnúť tak, že dohodárov tlačia do živnosti.

Nie pri každej sume sa to však oplatí a nie pri každom druhu práce je to možné.

V téme sa dočítate:

S čím bývajú ťažkosti

Všetko neplatíte hneď od začiatku

Založenie živnosti

Najväčšie rozdiely medzi dohodárom a živnostníkom

Za hranicou zákona

Rebríčky

Pracovných pozícií

• Na dohodu

• Na živnosť

(Zdroj: Profesia.sk)

Ako upozorňuje Monika Kubincová, SAP HCM konzultantka spoločnosti Slovakodata, zamestnanec ani zamestnávateľ sa nemôžu samovoľne rozhodnúť, že zamestnanec, ktorý pracuje na dohodu, bude rovnakú prácu vykonávať ako živnostník.

Pri určení právneho vzťahu je dôležité, aký má charakter práca, ktorú vykonávate.

„Ak ste doteraz pracovali na dohodu, práca ktorú vykonávate, spĺňala charakter závislej práce podľa Zákonníka práce,“ vysvetľuje Kubincová.

Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu. To znamená, že takúto prácu nemôže vykonávať živnostník.

„Ak vás zamestnávateľ bude nútiť pracovať formou živnosti, odporúčam obrátiť sa na Inšpektorát práce,“ dodáva.

Čo hovorí prax

Podľa oslovených personálnych agentúr zatiaľ na trhu vo väčšej miere nezaznamenali, že by firmy žiadali dohodárov, aby si zriadili živnosť a začali pracovať takouto formou.

Ozývajú sa však niektorí zamestnávatelia, že na úlohy, ktoré vedia zadať ako službu, napríklad roznos novín, marketingové akcie a podobne, uprednostnia živnostníkov.

Reálne však nepôjde o veľké počty, pretože na krátkodobú výpomoc si živnosť nikto nezaloží.

Zároveň ak firma potrebuje napríklad upratať sklad, môže naraziť na to, že inšpektorát práce to vyhodnotí ako závislú prácu. V tom prípade bude mať firma pre zamestnávanie živnostníkov problém.

Snaha firiem, najmä veľmi malých, ktoré možno dobre neovládajú Zákonník práce, vyhnúť sa plateniu odvodov takýmto spôsobom teda existuje, no prax to neumožňuje.

Zmeny sa nečakajú

Zmeny v tejto oblasti neočakáva ani Marcela Glevická z najväčšieho pracovného portálu Profesia.sk. „Pozreli sme sa na ponúkané pozície na dohodu a na živnosť v poslednom roku.

Medzi tým, koho hľadajú firmy na dohodu a koho zamestnávajú najčastejšie na živnosť, je nateraz výrazný rozdiel,“ hovorí.

Zatiaľ teda nepredpokladá, že by sa výrazne preskupili ponuky doteraz ponúkané na dohodu do ponúk na živnosť.

Dohoda je jednoduchšia

Vo všeobecnosti možno povedať, že byť dohodárom je jednoduchšie ako živnostníkom. Spája sa s tým menej rizík a menej povinností. „Nevýhodou živnostníka je, že musí platiť odvody, aj keď v daný mesiac nič nezarobí a ručí celým svojím majetkom,“ hovorí Kubincová.

Ekonomicky výhodnejšia je pritom živnosť len do času, kým nemusíte platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Teda v prvom roku podnikania a pri nízkych príjmoch zo živnosti (v súčasnosti okolo 390 eur mesačne). Vtedy nie je povinne sociálne poistený.

„Podľa mňa platí, že živnostníkom sa má stať niekto, kto sa chce aktívne starať o svoje príjmy, a nie niekto, koho do toho nútia,“ hovorí Dana Tonkovičová zo spoločnosti Lucra team. A v súčasnosti už s príjmami aktívne pracujú aj upratovačky.

Založenie živnosti je oproti minulosti jednoduché. „Ak žiadateľ má jasno, v akej činnosti chce podnikať, stačí mu navštíviť živnostenský úrad len s občianskym preukazom,“ hovorí Ján Dutko, riaditeľ odboru živnostenského podnikania ministerstva vnútra.

Väčšinu formalít vybavia potom živnostenské úrady za vás.

S čím bývajú ťažkosti

Určiť správny predmet podnikania a vedenie účtovníctva robia živnostníkom najväčšie starosti.

1. Predmet podnikania

• Správne určenie a zaradenie podľa druhu živnosti býva častým problémom pre ľudí, ktorí chcú začať podnikať.
• Ministerstvo vnútra vydalo zoznam voľných živností, ktorý je k dispozícii aj na internete, takže ho možno vyhľadať a nájsť tam tie svoje činnosti (http://www.minv.sk/?zivnostenske-podnikanie)
• Ak si nie ste istí, poradia vám aj v jednotnom kontaktnom mieste pri vybavovaní živnosti.

2. Dane a účtovníctvo

• Problémom býva aj samotné vedenie účtovníctva a následne vypracovanie daňového priznania k dani z príjmov.
• „Dnes už len veľmi malé percento živnostníkov zvládne toto vo vlastnej réžii,“ hovorí Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska.

3. Sociálne poistenie

• Prihlásenie živnostníka do zdravotnej poisťovne a na daňový úrad urobí zaňho aj jednotné kontaktné miesto, ak o to požiada na tlačive pri žiadosti o vydanie živnostenského listu.
• Ale povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne si musí živnostník sledovať sám.

4. Nie všetko uznajú

• Živnostníci majú často inú predstavu pri uplatňovaní skutočných výdavkov ­ čo všetko možno dať do daňových výdavkov ­ oproti predstave pracovníkov správcu dane a zákona o dani z príjmov.

5. Miesto podnikania

• Nájomné napríklad za byt, v ktorom podnikajú, si chcú živnostníci často dať do nákladov.
• Je to možné, ale je potrebné zaplatiť vyššiu daň z nehnuteľností ako za bytový priestor.

(jpa, ILUSTRAČNÉ FOTO - FOTOLIA, SME TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Všetko neplatíte hneď od začiatku

Zdravotné poistenie začína živnostník platiť ako prvé. Sociálka a dane počkajú.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Živnostník ich musí platiť hneď od začiatku podnikania, presnejšie odo dňa vydania oprávnenia na podnikanie.

V prípade, že podnikanie je jediným zdrojom jeho príjmov, a teda aj základom pre odvody, platí na začiatku odvody v zákonom stanovenej minimálnej výške. Od 1. januára je to 55,02 eura mesačne.

„Ak má okrem príjmov z podnikania aj iný príjem, napríklad zo zamestnania a z tohto príjmu platí odvody do zdravotnej poisťovne, tak si môže z titulu živnosti určiť nulové preddavky na zdravotné poistenie,“ vysvetlila Jaroslava Lukačovičová z www.mojuctovnik.sk.

V prípade ročného zúčtovania zdravotného poistenia však musí rátať s prípadným nedoplatkom.

Odvody do Sociálnej poisťovne

Odvody do Sociálnej poisťovne nemusí platiť hneď. Povinnosť platiť odvody sa bude v prípade živnostníka, ktorý začal podnikať v tomto roku, prvýkrát posudzovať k 1. júlu 2014. Zároveň si treba uvedomiť, že obdobie, keď odvody neplatí, sa mu nezapočítava do dôchodku.

„V prípade, že prekročí zákonom stanovenú hranicu príjmov za rok 2013, od tohto dátumu bude platiť aj odvody do Sociálnej poisťovne,“ doplnila Lukačovičová. Táto suma ešte nie je známa, bude však vyššia ako v súčasnosti.

Teraz platí, že odvody do Sociálnej poisťovne nebude musieť platiť ten, koho príjmy z podnikania za rok 2012 neprekročili 4716 eur. Kto mal príjmy vyššie, bude platiť od júla 130,27 eura mesačne.

Pri sociálnych odvodoch však platí, že ich treba uhrádzať pravidelne, každý mesiac aj v prípade, že ste v niektorom mesiaci nemali žiadny príjem. To robí najmä malým živnostníkom pri podnikaní veľké starosti.

Dane a účtovníctvo

Každý, kto začne podnikať, by sa mal nejakým spôsobom vyrovnať s príjmami a výdavkami.

„Živnostník sa môže rozhodnúť pre vedenie jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, prípadne pre daňovú evidenciu,“ vyratúva Lukačovičová.

Pri príjme napríklad vo výške 500 eur mesačne a predpoklade, že nemá skutočné, preukázateľné náklady vo výške, ktorá by bola vyššia ako 40 percent z tejto sumy, mu stačí viesť daňovú evidenciu a uplatniť si paušálne výdavky vo výške 40 percent z dosiahnutých príjmov.

Pri vyšších príjmoch a skutočných nákladoch sa oplatí uvažovať nad šikovným účtovníkom.

(jpa, ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME)

Založenie živnosti

• V čom budete podnikať

Ako prvé si musíte zvoliť predmet podnikania. Za každý predmet činnosti, na ktorý živnostenský úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení, sa platí poplatok. Preto treba zvážiť ich rozumný počet.

Ak neviete presne určiť konkrétny predmet podnikania, pracovníčky na živnostenskom úrade vám poradia.

• Druhy živností

Živnosť môže byť remeselná, viazaná alebo voľná.

Pri remeselných živnostiach, napríklad stolár, zámočník a podobne je podmienkou ich prevádzkovania odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore, pri viazaných živnostiach je to odborná spôsobilosť získaná inak.

Potvrdenie o vzdelaní budete potrebovať na živnostenskom úrade, vezmite si ho so sebou.

Na voľnú živnosť predpísané vzdelanie nepotrebujete.

• Obchodné meno

Pri obchodných menách živnostníkov – fyzických osôb platí, že na začiatku názvu musí byť meno a priezvisko, za ním môže, ale aj nemusí byť názov firmy.

Napríklad Jana Kováčová alebo Jana Kováčová – Salón Janika.

• Miesto podnikania

U fyzických osôb je väčšinou miesto podnikania adresa trvalého bydliska. Ak je miesto podnikania iné, treba predložiť oprávnenie užívať nehnuteľnosť.

Náklady spojené s užívaním bytu alebo domu možno dať do nákladov v alikvotnej výške pomerom, aký tvorí časť nehnuteľnosti k celkovej výmere nehnuteľnosti, ale za takúto plochu je potom nutné aj uhradiť daň z nehnuteľností ako za nebytový priestor, to znamená vo vyššej sadzbe.

• Živnostenský úrad

Keď máte jasno v základných veciach, navštívte živnostenský úrad v mieste bydliska.

Nachádzajú sa na obvodných úradoch a pre živnostníkov majú vytvorené jednotné kontaktné miesta, ktoré poskytujú služby pre podnikateľov. V rámci Slovenska ich je päťdesiat.

Presné adresy, telefónne čísla, úradné hodiny jednotlivých úradov či ďalšie informácie sú napríklad na stránke ministerstva vnútra (http://www.minv.sk/?jednotne-kontaktne-miesta-v-sr).

• Tlačivá a kolky

Tlačivá sa dajú stiahnuť na internete a vyplniť vopred, ale nemusíte to robiť.

Stačí, ak na jednotné kontaktné miesto prídete s občianskym preukazom, pracovník úradu zadá vaše údaje do počítača a niekoľkostranové tlačivo vyplní za vás.

S otvorením živnosti sa spájajú správne poplatky. Za každú voľnú živnosť zaplatíte päť eur, na každú remeselnú živnosť alebo každú viazanú živnosť zaplatíte 15 eur.

Platiť sa dá kolkami aj v hotovosti.

• Výpis z registra trestov

Výpis z registra trestov nie je súčasťou ohlásenia živnosti, nemusíte si ho teda vybavovať vopred.

Výpis z registra trestov na žiadateľa o živnosť si zabezpečuje živnostenský úrad sám z Generálnej prokuratúry elektronicky.

• Zdravotná poisťovňa

Do zdravotnej poisťovne na platbu zdravotných odvodov vás prihlási priamo živnostenský úrad.

Zdravotnej poisťovni však musíte do ôsmich dní od vydania živnostenského listu oznámiť výšku preddavkov, ktoré budete platiť.

Ak pracujete okrem živnosti napríklad v riadnom pracovnom pomere, preddavky môžu byť aj v nulovej výške.

• Daňový úrad

Aj na daňový úrad oznámi začatie vášho podnikania živnostenský úrad – na platbu dane z príjmov fyzických osôb.

Z daňového úradu vám príde poštou oznámenie o pridelení daňového identifikačného čísla (DIČ), ktoré budete používať v komunikácii s daňovým úradom a na faktúrach.

Daňovému úradu musíte nahlásiť aj číslo účtu, ktore budete využívať v súvislosti s podnikaním. Nemusí to byť špeciálny podnikateľský účet.

• Sociálna poisťovňa

Do Sociálnej poisťovne vás živnostenský úrad neprihlási, ale nemusíte to robiť ani vy sami – v prvom roku podnikania tak nemusí robiť nikto, v ďalších rokoch to závisí od dosahovaných príjmov.

Je však dobré vedieť, že za čas, keď neplatíte nič do Sociálnej poisťovne, sa vám nezapočítava nič do dôchodku. Kto chce, môže sa do poisťovne prihlásiť a platiť ako dobrovoľne poistená osoba.

• Termíny, kedy začnete

V súčasnom období vzniká zo zákona právo podnikať v akejkoľvek živnosti dňom doručenia úplného ohlásenia (s údajmi požadovanými zákonom) živnostenskému úradu.

Na tento záver nemá právny vplyv deň vydania dokladu (osvedčenia) o vzniku živnostenského oprávnenia, ktorý je do troch dní.

Podľa štruktúry ohlásených živností možno vydať doklad (osvedčenie) o vzniku živnostenského oprávnenia aj na počkanie, resp. v deň ohlásenia.

• Dá sa aj lacnejšie

Živnosť sa dá z akéhokoľvek miesta ohlásiť aj elektronicky, ak ohlasovateľ živností disponuje zaručeným elektronickým podpisom.

Pri elektronickom ohlásení živnosti je ohlásenie voľnej živnosti bezplatné a pri remeselnej a viazanej živnosti zaplatíte 50 % správneho poplatku, t. j, 7,50 eura.

Ministerstvo vnútra, Jaroslava Lukačovičová, www.mojuctovnik.sk

Najväčšie rozdiely medzi dohodárom a živnostníkom

DOHODÁR

• Dohodára do Sociálnej a zdravotnej poisťovne registruje zamestnávateľ.
• Všetky odvody, aj tie za zamestnanca, platí zamestnávateľ.
• Ak dohodárovi zamestnávateľ nevyplatí mzdu, lebo je napríklad v likvidácii, môže požiadať Sociálnu poisťovňu a tá mu ju vyplatí z garančného fondu.
• Je jednoduchšie začať aj ukončiť dohodu so zamestnávateľom ako ukončiť živnosť na Živnostenskom úrade.
• Pri splnení podmienok môže byť dohodár aj počas výkonu práce evidovaný na Úrade práce.

Dohodár s príjmom 500 eur

hrubá mzda – 500 eur

odvody zamestnanca – 67 eur*

daň – 23,11 eura

čistá mzda – 409,89 eura

zamestnávateľ za neho zaplatí

hrubá mzda – 500 eur

odvody zamestnávateľa – 176 eur

spolu – 676 eur

ŽIVNOSTNÍK

• Živnostník sa musí zaregistrovať na Živnostenskom úrade, rátajte s poplatkami
• Musí viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, prípadne aspoň daňovú evidenciu.
• Živnostník musí sám za seba platiť daň.
• Živnostník sa musí sám zaregistrovať a platiť do Sociálnej poisťovne – registrácia a platenie odvodov súvisí s príjmom za predchádzajúci rok, prvý rok to začínajúci podnikateľ robiť nemusí.
• Živnostník musí oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa – bude samoplatiteľ a musí za seba sám platiť odvody.
• Živnostník nemá nárok z poistenia, ktoré platí ako SZČO na dávku v nezamestnanosti.

Živnostník s príjmom 500 eur

príjem – 500 eur

odvody do Sociálnej poisťovne – 0 eur (len v prvom roku)

odvody do zdravotnej poisťovne – 55,02 eur

daň – 0 eur

príjem – 444,98 eura

ROZDIEL: 35,09 eura v prospech živnosti

Ak začne platiť Sociálne odvody, vyjde výhodnejšie dohoda

Poznámky: Daň, ak by si živnostník uplatňoval paušálne výdavky: celoročný príjem je na úrovni 6000 eur, paušálne výdavky vo výške 2400 eur, teda čiastkový základ dane vo výške 3600 eur, po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2013 vo výške 3735,94 euro by bol jeho základ dane 0 takže by neplatil žiadnu daň z príjmov.

Odvody: neplatil by ich iba v prvom roku podnikania, potom by zrejme prekročil stanovenú hranicu a musel by ich začať platiť od 1. júla 2014.

(jpa, ILUSTRAČNÉ FOTO - SXC.HU)