Ak pracujete na dohodu a rokujete so zamestnávateľom, či budete dostávať plat pravidelne, alebo nepravidelne, premyslite si nielen pozitíva, ale aj negatíva.
Práca na dohodu s nepravidelným príjmom sa zdala legálnym nástrojom na obchádzanie platenia odvodov. A to napríklad v prípade, že dohoda bude uzatvorená na dobu neurčitú a nikdy nevyprší.
Nechať sa takto vyplácať však v konečnom dôsledku nemusí byť také výhodné. Existujú na to dôvody, ktoré si musí zvážiť každý, skôr ako dohodu so zamestnávateľom podpíše.
Dôvodom sú nejasnosti okolo strhávania odvodov zo mzdy, ale aj komplikácie pri platení daní.
V téme sa dočítate:
Budú mať viac behačiek
Odporúčajú ďalšiu novelu
Zaplatíte menej, nečakajte nič navyše
Študenti nemusia váhať
Najskôr jednoducho
Dohodárov je menej
Dohoda o pracovnej činnosti
V januári 2012 robilo 11 449 nezamestnaných.
V januári 2013* robí 3203 nezamestnaných.
Dohoda o vykonaní práce
V januári 2012 robilo 22 284 nezamestnaných.
V januári 2013* robí 3621 nezamestnaných.
Zdroj: UPSVaR,
*údaje sú k 19.1.2013
Sociálne odvody síce neplatíte, ale dostanete peniaze na účet nižšie o pravdepodobne zaplatené odvody.
Dane budete priznávať, platiť či žiadať o vyplatenie daňového preplatku na trikrát. Prvýkrát, keď budete platiť mesačné preddavky, čo za vás spraví zamestnávateľ. Zaplatíte vyššiu daň ako bežný dohodár alebo zamestnanec.
Druhýkrát, keď si budete rozbiť daňové priznanie alebo ročné zúčtovanie. Budete žiadať o vyplatenie daňového preplatku pre nezdaniteľnú časť základu dane.
A ešte dodatočne, možno s niekoľkoročným oneskorením, keď si budete uplatňovať daňový preplatok z dôvodu zaplatených odvodov.
V konečnom dôsledku síce pri práci na dohodu s nepravidelným príjmom zarobíte o pár eur viac. Ale k peniazom sa dostanete postupne v priebehu možno až rokov.
Strhávanie odvodov
Skúsme sa na to pozrieť podrobnejšie. Keďže odvody z dohody do Sociálnej poisťovne odvádza zamestnávateľ, pravdepodobne nenechá na náhodu, kedy a koľko bude musieť za vás odviesť.
Ak sa aj dohodnete, že vás bude vyplácať nepravidelne, teda napríklad raz za pár mesiacov, odvody vám pravdepodobne pre istotu strhne. A teda vám vyplatí mzdu nižšiu o danú sumu.
Hoci reálne za vás odvody v danom mesiaci neodvedie.
Aspoň takýto postup odporúča zamestnávateľom ministerstvo práce. „Zamestnávateľ by sa mal vyhnúť situácii, aby nemal finančné prostriedky na odvod poistného, preto by mal poistné priebežne zrážať z odmeny dohodára a odviesť Sociálnej poisťovni po skončení poistného vzťahu dohodára,“ povedal Michal Jurči z tlačového odboru rezortu práce.
Nie všetci sú však úplne presvedčení, či má zamestnávateľ na takýto postup právo. „... možno poznamenať, že ak by aj (nesprávne) došlo k odpočítaniu poistného skôr, mohlo by sa napríklad stať, že pri prepočte celkového príjmu vo forme odmien z dohody o brigádnickej práci študentov na priemerný mesačný príjem by sa zistilo, že priemerný mesačný príjem nepresahuje určené sumy a poistné študent platiť nemá, napísala v odpovediach Gabriela Dianová, hovorkyňa daňovej sekcie Finančného riaditeľstva.
Okrem toho zdravotné odvody musí aj za nepravidelných dohodárov odvádzať zamestnávateľ priebežne.
Dane na tretiu
Ešte komplikovanejšie je to s platením daní a s daňovým priznaním.
Prečo? Aj v prípade, že vám zamestnávateľ strhne sociálne odvody, nebude vám ich môcť odpočítať zo základu dane. A teda zaplatíte v danom mesiaci vyššie dane z príjmu.
Daňový základ sa totiž vypočíta ako hrubá mzda, od ktorej sa odpočítajú odvody a nezdaniteľná časť za jeden mesiac (prípadne ešte daňový bonus).
Z výslednej sumy sa vypočíta 19percentná daň z príjmu (resp. 25percentná, ak prevyšuje istú sumu).
Bežný dohodár alebo zamestnanec, ktorý zarobí napríklad 500 eur v hrubom, má teda daňový základ 500 eur mínus 67 eur (zaplatené odvody) mínus 311,32 eura (nezdaniteľná časť na jeden mesiac). Daň zaplatí zo sumy 121,68 eura.
Dohodárovi s nepravidelným príjmom, ktorý má hrubú mzdu 500 eur, dostáva ju raz za dva mesiace (teda kumulovane 1000 eur) zamestnávateľ nebude môcť pri preddavkoch na daň odpočítať 70 eur na budúce sociálne odvody.
„Čiastkovým základom sú príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné, ktoré je povinné platiť zamestnanec. Znamená to, že daň na úhradu je potom z tohto dôvodu, samozrejme, vyššia,“ vysvetľuje daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková.
Z tisíceurového – dvojmesačného – zárobku zamestnávateľ bude môcť odpočítať iba zaplatené zdravotné odvody a nezdaniteľnú časť. Aj to len za jeden mesiac vo výške 311,32 eura.
„Základ dane na výpočet preddavku za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Odpočet celej nezdaniteľnej sumy si potom zamestnanec douplatňuje v koncoročnom zúčtovaní buď formou daňového priznania, alebo ročného zúčtovania,“ hovorí Bednáriková.
A do tretice. Ak bude mať zamestnanec dohodu napríklad na dva roky od januára 2013 do decembra 2014, odvody zaňho odvedie zamestnávateľ až vo februári 2015.
Zaplatené odvody si tak bude môcť odpočítať z daňového základu až v daňovom priznaní za rok 2015, teda do konca marca 2016.
ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME
Budú mať viac behačiek
Zdravotnú poisťovňu budú musieť niektorí dohodári navštevovať od januára aj niekoľkokrát do mesiaca.
Platenie odvodov z dohôd okrem zvýšenia nákladov na prácu zamestnancov prinesie aj viac administratívy. A to nielen pre zamestnávateľov, poisťovne, ale aj pre niektorých zamestnancov dohodárov.
Toto sa týka dobrovoľne nezamestnaných, ktorí si privyrábajú na dohodu. A teda si platia zdravotné poistenie ako samoplatitelia.
Ako na klavír
Neplatí totiž, že ak má dohodár uzatvorenú dohodu na celý mesiac, je z tohto titulu zdravotne poistený celých 30 alebo 31 dní.
„Zamestnávateľ prihlási takéhoto dohodára do zdravotnej poisťovne len na tie dni, v ktoré mal reálne príjem,“ píše hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Dana Gašparíková.
Podľa Moniky Kubincovej, konzultantky spoločnosti Slovakodata, ak dohodár reálne pracuje napríklad na dohodu len v pondelky a utorky, je zdravotne poistený z titulu práce na dohodu len v tieto dni.
V ostatné dni, napriek tomu, že má uzatvorenú dohodu, si musí poistné platiť sám. A teda na stredu až nedeľu sa musí vždy opätovne zahlasovať do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ.
„Pretože samoplatiteľ musí vždy zdravotnej poistovni nahlasovať zmenu platiteľa poistného do ôsmich dní, musí tak urobiť aj v prípade, keď pracuje na dohodu,“ dodáva Gašparíková.
Platiť musí
Za dni, keď teda reálne dohodár prácu nevykonáva, musí zaplatiť alikvotnú sumu z mesačného poistného.
Ak by pracoval len v pondelok a utorok, za január by si musel zaplatiť ako dobrovoľný poistenec necelých 41 eur. Plné dobrovoľné poistné je 55,02 eura.
(rag)
Odporúčajú ďalšiu novelu
Zákon o sociálnom poistení už poslanci novelizovali pre chybu.
Aj dohodár, ktorý pracuje pravidelne dvanásť mesiacov v roku, môže byť klasifikovaný ako dohodár s nepravidelným príjmom.
A to v prípade, že nebude dostávať mzdu v mesačných intervaloch. Môže sa dohodnúť napríklad na dvojmesačných splátkach.
Zákon o sociálnom poistení hovorí, že za takéhoto dohodára musí zamestnávateľ zaplatiť odvody do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa dohoda skončila.
Podľa zainteresovaných je aj z tohto dôvodu novela zákona o sociálnom poistení nejasná a ministerstvo práce bude musieť zákon opäť novelizovať.
Chyby už opravovalo z dôvodu, že si mohli dohodári s pravidelným príjmom robiť nárok na oveľa vyššie nároky na nemocenské dávky, ako by bol ich reálny zárobok.
Odvody z dohôd musia platiť dohodári od januára tohto roka. Dohodárov rozdelil na päť kategórií – bežných dohodárov, dohodárov s nepravidelným príjmom, študentov stredných škôl, vysokoškolákov a starobných či invalidných dôchodcov. Pričom každý z nich platí iné odvody.
(rag, ILUSTRAČNÉ FOTO - FOTOLIA)
Zaplatíte menej, nečakajte nič navyše
Menšie odvody do Sociálnej poisťovne znamenajú aj menšie nároky z tejto štátnej inštitúcie.
Jednou z výhod práce na dohodu s nepravidelným príjmom sú nižšie odvody.
Dohodár s nepravidelným príjmom neplatí do Sociálnej poisťovne odvody na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Jeho odvodová záťaž je preto o 2,4 percenta nižšia ako u bežného dohodára s pravidelným príjmom.
Na druhej strane však nemá ani nárok na dávky z tohto poistenia. To znamená, že ak by ochorel, môže sa síce doma liečiť a dohodnúť sa so zamestnávateľom na istom druhu voľna, nemôže však od neho prvých desať dní a ani od Sociálnej poisťovne po zvyšok práceneschopnosti žiadať náhradu mzdy vo forme nemocenských dávok.
Rovnako platí, že ak by aj pracoval na dohodu aspoň 730 dní za posledné tri roky, čo je podmienka na to, aby mal nezamestnaný nárok na podporu v nezamestnanosti, dohodár s nepravidelným príjmom by na podporu nárok nemal.
A to práve z dôvodu, že si neplatil poistenie, z ktorého nárok na podporu vyplýva.
(rag)
Študenti nemusia váhať
Ak sa niekomu oplatí mať dohodu s nepravidelným príjmom, tak sú to študenti.
Aj pre študentov brigádnikov platí, že ak sa dohodnú na nepravidelných príjmoch, musia myslieť na to, že budú mať daň vyššiu o neodvedené odvody do Sociálnej poisťovne.
Na rozdiel od bežných dohodárov sa im však z jedného dôvodu oplatí do toho ísť.
Odvody sa totiž pri nepravidelných príjmoch platia z priemernej mzdy za obdobie trvania zmluvy. Teda, ak študent vysokoškolák má brigádnickú dohodu na dva roky, ale reálne odpracuje iba rok, za ktorý má dohromady príjem 3600 eur, túto sumu si vydelí 24 mesiacmi.
Vyjde mu, že v priemere za mesiac nezarobil 300 eur, ale 150 eur. A teda odvody nemusí platiť vôbec. Keďže tento rok platí, že príjmy študentov od 18 rokov sú oslobodené od odvodov do výšky 155 eur a stredoškolákov do 66 eur.
Zamestnávateľ mu bude musieť spätne doplatiť všetko, čo mu prípadne strhol na odvodoch. A zároveň nebude ani musieť podávať daňové priznanie, kde by si uplatnil zaplatené odvody.
To, samozrejme, iba v prípade, ak si ustriehne zákonom oslobodenú hranicu od odvodov.
(rag, ILUSTRAČNÉ FOTO - FOTOLIA)
