BRATISLAVA. Od stredy môžu široká verejnosť aj odborníci posielať pripomienky k zákonu o Odbytovom fonde, ktorý má slúžiť na reklamu domácich potravín. Po utorkovom okrúhlom stole sa totiž minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek rozhodol, že ho predsa len dá na riadne pripomienkové konanie.
Vyšiel tak v ústrety nielen ministerstvám spravodlivosti, hospodárstva a financií, ale aj zástupcom potravinárov a poľnohospodárov, ktorí kritizovali neštandardné pripomienkové konanie.
Svoj postup Jahnátek obhajoval úsporou času. „Stratíme ďalší rok diskusiami a odíde nám ďalších desaťtisíc ľudí zo sektora,“ dôvodil.
Pôvodne chcel návrh zákona, ktorý sa až včera objavil na portáli právnych predpisov, poslať už budúci týždeň na rokovanie vlády. Zákon má platiť od 1. júla tohto roku.
Bol by to precedens
Skrátené legislatívne konanie je podľa našich legislatívnych pravidiel vlády možné len za mimoriadnych okolností, teda v prípade ohrozenia ľudských práv, bezpečnosti, hrozby značných hospodárskych škôd či núdzového stavu. Takisto pri nedodržaní lehoty na prebratie európskej smernice.
- porušenie lehoty a vykonania pripomienkového konania,
- netransparentnosť návrhu zákona,
- konkurenčné znevýhodnenie nášho agropotravinárskeho sektora,
- výška príspevku do fondu,
- chýbajúca ucelená koncepcia podpory zyvšovania predaja domácich výrobkov,
- nedostatočná diskusia,
- nepresné definovanie postavenia a právnej formy fondu a výška peňazí na jeho správu (pôvodne 10 %),
- chýbajúca kontrola fondu od Najvyššieho kontrolného úradu.
Ani tak však nesmie trvať kratšie ako sedem dní. Štandardné pripomienkové konanie trvá 15 pracovných dní.
„Už dvanásť rokov to funguje tak, že minister si nemôže vybrať, s kým bude zákon riešiť,“ hovorí poslanec za SDKÚ Miroslav Beblavý. Ak by to prešlo, bol by to podľa neho precedens, ktorý by ohrozil fungovanie celého systému.
Platiť má aj štát
V predloženej verzii zákona ustúpil Jahnátek Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore. Nepozdával sa jej podiel vyzbieraných peňazí, čo mal ísť na fungovanie fondu.
V prvých dvoch rokoch to mala byť desatina z vyzbieraných peňazí, neskôr sedem percent. Po novom bude mať fond pre seba len päť percent.
Komora chce znížiť aj výšku príspevku o polovicu, na 0,03 percenta z tržieb výrobcov potravín, zvyšok by mal doplatiť štát. Z celkových tržieb na výpočet príspevku navrhla vyňať spotrebnú daň a DPH. Výnimku by mali mať aj komodity vyrábané na nepotravinárske účely.
Čo je slovenský výrobok?
K fondu má výhrady aj exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd). „Ak Rajo predáva maslo s kódom 858 vyrobené v Nemecku, budeme propagovať aj nemecké maslo z peňazí slovenských farmárov?“ pýta sa.
Zákon podľa neho nedostatočne definuje použitie vyzbieraných peňazí. Jahnátkova definícia slovenského výrobku totiž nie je stále zakotvená v našej legislatíve. Nie je tak jasné, aké výrobky bude fond propagovať.
Chýba mu aj možnosť kontroly fondu cez Najvyšší kontrolný úrad. To prekáža aj potravinárskym komorám.
Nový fond pripomína recyklačný
Existenciu Recyklačného fondu firmy spochybňujú. Odbytový fond, ktorý má ešte len vzniknúť, k nemu často prirovnávajú.
BRATISLAVA. Fond na reklamu slovenských potravín má pravidlá nastavené voľnejšie ako Recyklačný fond, ktorému jeho platcovia vyčítajú hlavne netransparent〜nosť a nemožnosť kontroly. Upozornil na to analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Radovan Kazda.
„Odbytový fond má v navrhnutom znení stanovené podmienky fungovania tak, aby sa mohol stať bezodnou pokladničkou pre spriatelené skupiny tých, čo ho budú mať pod kontrolou,“ vraví Kazda.
Nepozdáva sa mu ani zloženie členov správnej rady Odbytového fondu. „Podobne ako v Recyklačnom fonde zadáva pochybnosti o tom, či ide o štátny, alebo neštátny fond,“ upozorňuje Kazda. To môže podľa neho sťažiť vymáhanie informácií o činnosti fondu.
1. Orgány fondov
Na čele oboch fondoch stojí riaditeľ, správna a dozorná rada. Riaditeľ je zamestnancom a štatutárnym orgánom fondu. Správna a dozorná rada sa líšia hlavne v počte členov. Funkčné obdobie je tri roky, členovia nedostávajú plat, iba náhradu prípadných výdavkov. Sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré súvisia s výkonom ich funkcie.
2. Príspevky do fondov
Do Odbytového fondu majú prispievať všetci podnikatelia v poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. Ich príspevky majú byť vo výške 0,06 % z celkových tržieb.
Do Recyklačného fondu prispievajú okrem výrobcov aj dovozcovia. Príspevok sa počíta ako súčin hmotnosti výrobkov a predpokladaných nákladov na zber a zhodnotenie odpadov z výrobkov. Časť príspevku tento fond vracia, ak firma počas roka zhodnotí odpad z výrobkov v množstve, ktoré stanovil zákon o odpade.
3. Použitie peňazí
Z vyzbieraných peňazí pôjde na fungovanie Odbytového fondu päť percent. Zvyšok sa prvé tri roky použije na všeobecnú prezentáciu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. V ďalších rokoch má ísť polovica na propagáciu jednotlivých sektorov.
Recyklačný fond môže na svoje fungovanie použiť tri percentá ročných príjmov z predchádzajúceho roka.
4.Výška pokút
Ak prispievatelia neumožnia kontroly z odbytového fondu, hrozí im pokuta od desať do 150tisíc eur. Za meškanie platieb majú platiť penále vo výške 0,01 percenta z príspevku do fondu denne.
Recyklačný fond príspevky od neplatičov vymáha. Tých, čo nepredložia doklady, trestá nezaplatením peňazí z fondu. O pokutách za porušenie zákona o odpadoch rozhodujú štátne orgány.
Zdenka Kollárová
