Prezident Ivan Gašparovič v piatok podpísal bleskovú novelu pravidiel verejného obstarávania, ktorú schválil Smer. Poradkyňa ministra vnútra Roberta Kaliňáka a bývalá podpredsedníčka ÚVO TATIANA BEHROVÁ vraví, že keby prešli niektoré návrhy, ktoré sa pri písaní zákona objavili, tak odstúpi.
O tendroch ste radili premiérke Ivete Radičovej, teraz pripravujete zmeny zákona o verejnom obstarávaní pod ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Ako sa vám to podarilo?
„Asi som presvedčila tých ľudí, že o obstarávaní viem dosť na to, aby som bola žiadaná o radu.“
Podieľali ste sa na veľkej reforme obstarávania aj malej novele, ktorá prešla tento týždeň. Neobávate sa, že ak sa budú zákony zneužívať, zvalia vinu na vás?
„Neobávam sa. Nikdy som sa nebála o stoličku. Beriem svoj diel zodpovednosti za veci, ktoré som navrhla alebo konzultovala. Keď nebudú fungovať, je to aj moja zodpovednosť. V novele je niekoľko užitočných návrhov, ktoré, keď budú správne používané, povedú k dobrým výsledkom. Zákon, nech je aj pozlátený, bez dobrej praxe nikomu nič neprinesie.“
Radíte vláde, ktorá v minulosti obstarávala škandalózne, či už ide o nástenkový, alebo mýtny tender. Naozaj veríte, že Smer má pri zmene pravidiel tendrov dobrý úmysel?
„Radila som Ivanovi Miklošovi, Mikulášovi Dzurindovi, Zsoltovi Simonovi, Najvyššiemu kontrolnému úradu, Transparency International. Ja si nevyberám osobu, ktorej radím, podľa politickej príslušnosti. Sú ľudia, ktorí si poradiť nenechajú, s takými robiť nebudem. Tu mám zatiaľ dojem, že boli zapracované dobré pripomienky.“
Má Kaliňák dobrý úmysel?
„So zlým som sa zatiaľ nestretla. Keď sa odtiaľto vytratí dobrý úmysel, odídem. Tak ako som odišla z pozície podpredsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie.“
Stotožňujete sa s tým, ako sa obstarávala nástenka alebo mýto?
„Tender nebol vyhlásený štandardným spôsobom. Pri ministerstve nemožno považovať nástenku za štandardný oznamovací spôsob.“
O tvorbe malej novely sa traduje niekoľko historiek. Napríklad že Ľubomír Vážny došiel s návrhmi na škrtanie mimoriadne nízkych ponúk či obmedzenie elektronických aukcií.
„Boli tam rôzne návrhy, ja som rada, že sme si to dokázali vo vnútri vyriešiť a návrh, ktorý sa prijal, je dobrý. Väčšina z toho, čo prešlo, je výber z veľkej novely, o ktorej sa veľa diskutovalo.“
Hovorí sa, že na rokovaní ministerstiev na Úrade vlády padali aj absurdné zmeny, ako napríklad obmedzenie aukcií. Je to tak?
„Vydiskutovali sme si to u nás. Zákon prešiel v dobrej podobe.“
Keby prešli návrhy, ktoré padli na spoločnom rokovaní, odišli by ste?
„Rozhodne by som chcela vedieť, prečo to prešlo. Záviselo by od konkrétnej podoby, ale s veľkou pravdepodobnosťou áno.“
Do akej miery vie minister o tendroch?
„Keď ide o štandardné obstarávania, tak kým na to niekto neupozorní, tak nevie. Nemá prečo sa zaujímať. Veľa ministrov tomu procesu ani nerozumelo. Keď som robila na ministerstve financií, boli sme skoro ako chránená dielňa. Obstarávali sme vtedy veci na prístup do Európskej únie. Nikto nám nikdy neprišiel povedať, že túto súťaž má vyhrať Fero, pretože priorita bol prístup do EÚ.“
Býva to tak v štátnej správe, že sa povie, že vyhrá Fero?
„Nemyslím si, že to funguje úplne takto.“
A ako? My niekedy tiež vieme dopredu, že vyhrá Fero a on vyhrá.
„Spôsob nastavenia zákazky je jedna z možností, ako sa dá ušiť tender. Ale je naivné sa domnievať, že to takto funguje. Keď vyhlásim tender v európskom vestníku, neviem nijakým spôsobom zabezpečiť, aby sa mi tam ktokoľvek neprihlásil.“
Viete tam dať podmienku, ktorú môže splniť jediná spoločnosť.
„Firma, ktorá sa chce prihlásiť, to môže namietať.“
Ak firma vidí zjavne diskriminačnú podmienku, radšej to môže nechať tak, než míňať energiu na súd na Slovensku, kde je malá vymožiteľnosť práva.
„Vidíte. Je na vine obstarávanie? Nie, ide o trh, ide o súdy.“
Tipos robí tender za 4,5 milióna eur, požaduje od uchádzačov zábezpeku 200-tisíc eur. Síce je to zákonné, no považujete to za primerané?
„Pýtate sa dobre, no nesprávneho človeka. Ja zábezpeky pri tendroch nepoužívam. Keď sa raz rozhodnete so mnou zmluvu nepodpísať, ani prepadnutie zábezpeky vás nezastaví.“
Platí poučka, že nech je akýkoľvek dobrý zákon, aj tak záleží len na dobrej vôli obstarávateľa?
„Nielen obstarávateľa. Vy sa stále pýtate na ministrov, štátne firmy, úradníkov. Niekedy stojí za to pozrieť sa aj na druhú stranu, ako sa správa trh. Keď sa vy dvaja dohodnete, že mi nedovolíte nakúpiť, že si cez môj tender budete vybavovať svoje účty, ja som odstavená na vedľajšiu koľaj. A toto sa deje.“
Ale potom tiež platí, že keď sa my dvaja dohodneme, že to získa jeden z nás, tak to tak bude.
„Áno.“
Prečo v druhom polroku minulého roka začal klesať priemerný počet ponúk v tendroch?
„Zákon je neprehľadný a komplikovane napísaný. Normálny dodávateľ, ktorý by išiel do menšieho tendra, musí dodať milión papierov. Radšej pôjde dodávať veľkej súkromnej korporácii, ktorá vyberá dodávateľa podľa zrozumiteľných a jednoduchých pravidiel.“
Pokles nastal po nástupe vlády Roberta Fica. Zákon bol rovnako komplikovaný predtým aj potom. V čom teda nastala zmena?
„Neviem.“
Nie je to tým, že nastúpil Smer a firmy majú nechuť hlásiť sa o zákazky, pretože vedia, že je to nerovný boj?
„A koľko toho už obstaral Smer? Tie tendre v tomto období dobiehajú. Moje tendre netrvajú menej než rok. Ja nemám problém ani s jednou ponukou v tendri, lebo vy neviete, že súťažíte sám.“
Ak vám to niekto nepovie.
„Presne tak. Lenže riešenie tohto, to už je iný problém. Cena nemôže byť závislá od počtu ponúk, to je bulharská konštanta. Keď neviete, koľko ľudí sa do tendra hlási, nemôže byť medzi počtom ponúk a cenou žiadny súvis.“
Je úplne štandardné, že tunajší súťažiaci vedia, koľko iných firiem sa o zákazku zaujíma, a často aj to, ktoré firmy to sú. Kde je problém?
„Čokoľvek napíšete do zákona na tému jedna alebo viac ponúk, nevyrieši sa tento problém. Ak viem, koľko mám súperov a kto sú súperi, tak viem, ako stavať ponuku.“
Ako často by sa mali nakupovať služby a tovary?
„Momentálne robím súťaž na dodávku dokladov na sedem rokov.“
Je to primerané?
„Zdá sa mi úplne normálne, aby malo Slovensko sedem rokov rovnaké občianske preukazy či pasy.“
Čo ak ich niekto bude robiť o tri roky lacnejšie?
„Ja podpíšem zmluvu s tromi dodávateľmi. Cenu budem súťažiť medzi nimi pri každej objednávke.“
Nemáte obavu, že sa dohodnú? Čo keby sa prihlásila len jedna firma?
„Nešla by som do takého obchodu. Ja som takto obstarávala pre skupinu obcí, na dlhodobý kontrakt nakúpili služby ako ošetrovanie zelene, vývoz odpadu a podobne. Keď chcela obec upratať park, urobila aukciu a víťaz nastúpil. Riešenie je aj vo veľkej novele, kde sa každoročne prehodnocuje cena rámcových zmlúv podľa aktuálnej trhovej ceny.“
Tipos za minulej vlády zaplatil takmer 150-tisíc eur za organizáciu elektronickej aukcie. Víťaza vyberal cez prieskum trhu. Je to v poriadku?
„Ale prieskum trhu platí len do limitu 10-tisíc eur.“
Cena bola vypočítaná ako percento z dosiahnutej úspory. Povedali, že očakávali menšiu úsporu.
„Tie peniaze sú vyplatené nezákonne. Akože teraz pôjdem nakupovať autá s očakávaním, že kúpim kus za euro a kúpim tisíc áut za milióny? Taká argumentácia neexistuje. Prečo s tým nikto nič nerobí?“
Robí Úrad pre verejné obstarávanie takúto prácu?
„Podpredsedníčkou som bola len štyri mesiace. Prvé, čo som chcela, bolo, aby mi dali zoznam obstarávateľov a verejných obstarávateľov. Podľa neho by sme vedeli, aké pravidlá sa na koho vzťahujú. Bolo treba nastaviť kontroly, či povinné osoby naozaj nakupujú podľa zákona o verejnom obstarávaní. Takýto typ kontroly neexistuje. Ten zoznam mi nedali.“
ÚVO nevie, koľko obstarávateľov je na Slovensku? A kto podľa akého paragrafu nakupuje?
„Nedali mi ten zoznam.“
Aké sú riziká štátneho eBayu, cez ktorý majú úrady po novom nakupovať?
„V štátnom trhovisku vidím riziko, že môže ľahko kľaknúť. Nech to bude akokoľvek dobrý systém, keď tam nebude dostatok firiem, celé to padne. Treba pracovať na osvete, aby sme pomohli firmám, ktoré nie sú zbehlé vo výpočtovej technike.“
Kaliňák tvrdí, že vznik Rady ÚVO nedal do malej novely, pretože chce vymyslieť spôsob, ako sa tam budú dosadzovať odborníci. Aby nevznikal pocit, že to je len smerácka inštitúcia. S akými návrhmi pracujete?
„Diskutujeme o tom, kto by tam tých ľudí nominoval a ako. Je naozaj podstatné, aby tam sedeli odborníci a nie politici. Pretože potom aj rozhodnutia úradu začnú vyzerať inak.“
