Januárový nárast nezamestnanosti nie je výnimočný. Efekt zimy vždy spraví svoje. Dokonca aj v rokoch, keď sme mali osem či desať percentný hospodársky rast a nezamestnanosť výrazne klesala, aj vtedy sa dostavil januárový efekt. Samozrejme, nebol taký silný ako teraz. Ekonomika už tak nerastie.
Napriek všetkému je tohtoročný januárový skok veľmi zlou správou. Totiž, nemal sa stať. Verilo sa, že ľudí, ktorých tradične prepúšťajú na prelome rokov, prepustili už skôr. V októbri, novembri a decembri.
Premiér a ministri tvrdili, že zamestnávatelia sa chcú vyhnúť tomu, aby prepúšťali podľa nového Zákonníka práce, ktorý platí od nového roka. V tom mali pravdu, zástupcovia zamestnávateľov sa tým netajili.
Ak predpokladali, že budú musieť začiatkom roka prepúšťať, tak prepúšťali pre istotu o pár mesiacov skôr, aby ich to vyšlo lacnejšie.
Ak však už vtedy prepúšťali tých, ktorých mali prepustiť až v januári, kde sa vzalo tých tridsaťtisíc ľudí, ktorí sa medzi nezamestnaných zapísali v januári?
Mohli by to byť ďalší prepustení, s ktorými sa predtým nepočítalo. Teda dôsledok zhoršenia ekonomiky. To ako vysvetlenie nestačí.
Rast nezamestnanosti za posledné tri mesiace je taký prudký, že pripomína obdobie vypuknutia krízy, keď bola najostrejšia. Teda obdobie prvého polroka 2009. Vtedy sme tu mali prudkú recesiu, teraz sa motáme okolo nuly.
Aké sú ešte iné možnosti, odkiaľ mohli nezamestnaní prísť? Je medzi nimi veľa dohodárov. Keďže od začiatku roka sa podmienky ich fungovania výrazne zhoršili, začali svoje dohody hromadne rušiť a tlačiť sa pred bránami sociálnych úradov.
Dnes už možno s istotou povedať, že časť rastu evidovanej nezamestnanosti vyrobili vládne opatrenia na jeseň. Zvýšili sa náklady a riziká na legálne zamestnávanie a uzatváranie dohôd. V niektorých prípadoch, napríklad pri niektorých typoch nepravidelných prác, je v podstate nemožné legálne zamestnávať.
V neistých časoch sa zamestnávatelia boja zamestnávať a firmy ponúkať dlhodobé zákazky. Čo neznamená, že práve v tejto chvíli niet roboty, za ktorú je ochota platiť. Ak sa takéto príležitosti na prácu spočítajú, ide celkovo o tisíce až desaťtisíce pracovných miest. Vláda verila, že sa budú obsadzovať aj naďalej, že systém si nejako poradí.
Je jasné, že nateraz to určite nedokázal. Takto sa vyvinul experiment vládneho predpokladu, že zmena pracovnej legislatívy nemôže ovplyvniť stav na trhu práce.
Ak z toho všetkého chceme vydolovať aspoň akú-takú dobrú správu, tak tá znie, že mnoho z týchto nových nezamestnaných pracuje ďalej. Akurát nie legálne a na škodu verejných financií, a teda krajiny.
Prečítajte si aj ďalšie komentáre:
Za Ficovej vlády rastie nezamestnanosť rýchlejšie, ako je priemer Únie a eurozóny, píše Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Berlusconiho program je vzhľadom na rozpočtové reálie Talianska populistická zlátanina, varuje Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Ivan Gašparovič požaduje lojalitu jedine k sebe samému a k stranám, ktoré mu zaistili pohodlné živobytie, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
