Agentúrnu správu SITA a TASR sme o 17:40 nahradili autorským textom.
BRATISLAVA. Rastúca nezamestnanosť a obavy o udržanie pracovných miest, ale aj nižšie príjmy domácností, ktoré okresávajú úsporné kroky vlády, napríklad vyššie dane a odvody. To všetko sa tento rok prejaví na menšej chuti ľudí u nás míňať.
Aj preto Slovensku Európska komisia odhaduje, že tento rok porastie len o 1,1 percenta HDP. Tento odhadovaný rast je takmer o polovicu pomalší ako ten, aký Slovensku Brusel prognózoval pred troma mesiacmi.
Tlačová konferencia komisára Olliho Rehna:
Odhad komisie je pesimistickejší aj ako odhad ministerstva financií, ktoré ráta s tohtoročným rastom o 1,2 percenta, či Národnej banky Slovenska, ktorá verí v nárast dokonca o 1,3 percenta HDP.
Aj napriek tomu bude Slovensko patriť v eurozóne medzi tie krajiny, ktoré sa vyhnú recesii. Po Estónsku a Malte bude s Írskom treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou.
Prognóza podobná našej Minister financií Peter Kažimír (Smer) v prognóze z konca januára tvrdil, že brzdenie slovenskej ekonomiky sa prejaví na nižšom výbere daní a odvodov. Výpadok odhadol na 361 miliónov eur.
Dôvodom sú problémy v eurozóne, ktoré zhoršujú aj trh práce. Brusel odhaduje, že nezamestnosť u nás dosiahne 14 percent a mierne sa má znížiť až na budúci rok. V januári sa však podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nezamestnanosť vyšplhala na 14,8 percenta.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AnPPUkk0OUvbdGJ0OC1NOFY2VTBWajRIeDBwNXpUYlE&transpose=1&headers=1&range=A10%3AD13&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"vAxes":[{"title":null,"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"title":"Ako vid\u00ed Slovensko Brusel","booleanRole":"certainty","animation":{"duration":500},"legend":"in","focusTarget":"category","useFirstColumnAsDomain":true,"hAxis":{"useFormatFromData":true,"title":"Zdroj: Zimn\u00e1 progn\u00f3za EK.","minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"tooltip":{},"isStacked":false,"width":500,"height":378},"state":{},"view":{"columns":[{"calc":"stringify","type":"string","sourceColumn":0},1,2,3]},"chartType":"ColumnChart","chartName":"Chart 1"}
„Prognóza Komisie je podobná našej, preto nie je žiadny dôvod ju meniť,“ potvrdil Martin Filko z Inštitútu finančnej politiky.
Rozdiel desatiny percentuálneho bodu v odhade Bruselu a ministerstva je z hľadiska výpadku príjmov rádovo len v pár miliónoch eur. Na tento rozdiel sa však bude môcť spoľahnúť až vtedy, ak sa odhady aj skutočne naplnia.
Len na porovnanie, v máji minulého roka Komisia hovorila o raste až 2,9 percenta. Každý štvrťrok odhad nášho rastu znižuje.
Najčernejšie tento rok v slovenskej ekonomike vidia banky. V porovnaní s odhadovaným dvojpercentným rastom OECD je ich odhad až štvornásobne nižší.
„Očakávame rast skôr okolo 0,5 percenta. To by znamenalo už citeľnejší výpadok daňových príjmov od 100 do 150 miliónov eur,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Obchodní partneri brzdia Najkritickejšími budú prvý a druhý štvrťrok tohto roka. Vyprchajú totiž efekty projektov, ktoré sa rozbehli vlani v automobilkách, a vývoz sa výrazne spomalí.
Slovensko zrádzajú Nemci, naši najväčší obchodní partneri, ktorí porastú len o pol percenta, Francúzi, ktorí majú rásť o desatinu percenta a Česi s nulovým rastom.
Eurozónu ako celok čaká prepad o 0,3 percenta HDP. Najhorší vývoj čaká Grécko, Portugalsko a Španielsko. Zo záporných čísel by sa mohli dostať až v budúcom roku.
Oživenie našej ekonomiky analytici očakávajú najskôr v lete. Odôvodňujú to včera zverejneným prieskumom indexu Ifo, ktorý meria podnikateľskú náladu medzi siedmimi tisíckami nemeckých firiem. Včera rástol najvyšším tempom od júla 2010.
„To by sa mohlo s odstupom štvrťroka pozitívne prejaviť aj u nás,“ tvrdí analytik ČSOB Marek Gabriš.
O koľko by mali krajiny tento rok rásť/klesať
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AnPPUkk0OUvbdGJ0OC1NOFY2VTBWajRIeDBwNXpUYlE&transpose=0&headers=1&range=A16%3AB43&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"fontSize":16},"vAxes":[{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"region":"150","title":"Chart title","booleanRole":"certainty","legend":"right","colors":["#DC3912","#d9d9d9","#109618"],"displayMode":"regions","resolution":"countries","datalessRegionColor":"#ffffff","hAxis":{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},"animation":{"duration":500},"width":500,"height":320},"state":{},"view":{},"chartType":"GeoChart","chartName":"Chart 2"}
Väčšina ciele splní Brusel predpokladá, že nášmu ministerstvu sa napriek snahe nepodarí v tomto roku stlačiť deficit pod maastrichtské tri percentá HDP, podľa Komisie dosiahne 3,3 percenta. Poradca ministra financií Radko Kuruc tvrdí, že ministerstvo vníma riziká, ktoré uviedol Brusel. Stojí si za záväzkom stlačiť deficit
Väčšina krajín eurozóny zníži rozpočtový schodok v tomto roku na požadovanú úroveň aj napriek recesii, ale niektoré ako napríklad Španielsko nesplnia dohodnuté ciele. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na zimnú prognózu Európskej komisie (EK).
Podľa komisie sa ani Francúzsku a Portugalsku nepodarí znížiť v tomto roku rozpočtový deficit tak, ako sa zaviazali. Všetky tri štáty už naznačili, že budú mať problémy a dúfajú, že im Brusel zmierni rozpočtové ciele.
EK v zimnej prognóze predpovedá, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa aj v tomto roku zníži, a to o 0,3 % po vlaňajšom poklese o 0,6 %, no aj napriek tomu menová únia stlačí schodok v rozpočte na 2,8 % HDP z vlaňajších 3,5 % HDP.
Eurozóna konsoliduje svoje financie, aby znova získala dôveru trhov, o ktorú prišla v dôsledku dlhovej krízy. Európska únia (EÚ) sprísnila rozpočtové pravidlá a po novom tak hrozí štátom, ktoré neprijmú opatrenia na ozdravenie verejných financií, pokuta. Ale nie všetky krajiny menovej únie dosahujú pokrok pri plnení rozpočtových cieľov.
Najvýraznejšie pritom zaostáva Španielsko. Madridu sa už v roku 2011 nepodarilo znížiť deficit v rozpočte na 6,3 % HDP a namiesto toho sa jeho schodok vyšplhal na 10,2 % HDP. Dôvodom boli dlhy regionálnych vlád a bánk.
EK zmiernila Španielsku fiškálne ciele, ale jeho ekonomika sa minulý rok prepadla do recesie a kabinet musel poskytnúť miliardy eur na rekapitalizáciu bánk, v dôsledku čoho sa schodok verejných financií krajiny stále drží nad hranicou 7 % HDP.
