Daniel Brogyányi, fotograf a výtvarník historička práva Katarína Zavacká to za slovenské osobnosti a celebrity povedal v ankete Plus 7 dní rovno: „Obávam sa na Slovensku kupovať akékoľvek potraviny, lebo všetky môžu mať poľský pôvod, len iný obal.“ Anketa medzi čitateľmi dopadla podobne – poľským potravinám neveria, najradšej by zakázali ich dovoz.
(Ospravedlňujeme sa Kataríne Zavackej aj čitateľom za chybu. Citovali sme anketu Plus 7 dní, kde bol citát omylom prisúdený známej historičke, ktorá nás na chybu upozornila - pozn. redakcie.)
Otázka týždenníka mala v sebe vopred danú odpoveď: Kupujete poľské šmejdy? Závacká Brogryányi nebol sám, kto sa braku z Poľska bojí, strach má aj bývalý hokejista Jozef Golonka či výtvarník Miroslav Cipár.
Nakazené kuracie prsia, technická soľ predávaná ako jedlá alebo jed na hlodavce v sušenom mlieku a cukrovinkách Slovákov presvedčili. Všetky poľské výrobky sa stali symbolom nekvality až ohrozenia života.
A panika sa šíri rýchlo, hlavne ak ju priživuje štátna potravinová mašinéria na čele s ministrom Ľubomírom Jahnátkom. Ten sa k téme nekvalitných poľských potravín vracia podobne vytrvalo ako k podpore domácich výrobkov.
Potravinové emócie
Fakty
Poľský potravinársky priemysel
- Medzi novými členskými krajinami Európskej únie je najväčším výrobcom potravín.
- V celej EÚ je na šiestom mieste po Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Veľkej Británii a Španielsku s tržbami vo výške 50 miliárd eur.
- Jeho obrat predstavuje 13 percent poľského HDP a zamestnáva 450-tisíc ľudí.
Dovoz na Slovensko 2012
- Česko 990,8 mil. eur (hydinové mäso, mlieko a smotana, bravčové mäso, repkový olej, párky a salámy, cukor, čokoláda, trvanlivé pečivo, nealkoholické nápoje, pivo, liehoviny)
- Maďarsko 593,2 mil. eur (živé ošípané, káva, kukurica, slnečnicový olej, semená repky, cukor)
- Poľsko 470,7 mil. eur (bravčové mäso, syry a tvaroh, hydinové mäso, kapusta, karfiol, kel, mäsové konzervy)
Nemecká maloobchodná sieť Metro vyvesila na svojej facebookovej stránke dotazník, v ktorom sa zákazníkov pýtala, čo si myslia o kvalite potravín z Poľska. Stiahla ho potom, čo protestoval šéf Poľského klubu na Slovensku Tomasz Bienkiewicz.
„Dotazník sme stiahli. Nebolo v našom úmysle stavať na jednu úroveň poľské výrobky a nekvalitné potraviny, uvedomujeme si, že to nie je pravda,“ odpovedala mu na sťažnosť Simona Krautová z komunikačného oddelenia spoločnosti Metro.
Emócie na slovenskej strane vyvolali emócie na tej poľskej.
„V posledných rokoch vnímam stále intenzívnejšiu neopodstatnenú kritiku poľských produktov, pritom si nespomínam, že by niekto ochorel alebo zomrel po spotrebe poľského výrobku. Za to si spomínam, že v susednej Českej republike zomrelo mnoho ľudí po jedovatom alkohole, distribuovanom česko-slovenskou organizáciou,“ hovorí Bienkiewicz.
Pre Kasiu Tulejko znamenajú škandály s potravinami problém v podnikaní v celkom inej oblasti. Od roku 2005 má veľkosklad s dojčenským tovarom už dlhší čas problém s poklesom tržieb.
„Je to spojené s krízou, ale mám aj takých zákazníkov, ktorí vyslovene povedia, že už poľský tovar kupovať nebudú, lebo ich klienti si to neželajú,“ hovorí Kasia.
Ona má vo svojom veľkoobchode lacnejší i drahší tovar z Poľska.
„Keď zákazníci vidia, že lacný tovar je horší, sú prekvapení a chcú niečo lepšie. Keď im ukážem lepší sortiment, nepáči sa im, že je drahý, lebo veci z Poľska majú byť najlacnejšie,“ hovorí.
Nedávno si nechala vyrobiť reklamnú tabuľu na dvere veľkoskladu a váhala, či si tam má dať, že tovar je z Poľska.
„Jeden Poliak ma presviedčal, že nech to tam nedám, že prídem o zákazníkov, druhý známy Slovák mi radil presný opak. Rozhodla som sa, že nemám čo skrývať – som Poľka a dovážam tovar z Poľska. To ma odlišuje na trhu a verím, že sa onedlho všetko upokojí a ľudia sa prestanú riadiť negatívnymi emóciami voči poľským výrobkom,“ dodáva Kasia.
Pre Huberta Matwija je to osobné. „Bývam na Slovensku skoro celý svoj dospelý život a nikdy som neskrýval svoj pôvod. Ja proste nemôžem pripustiť, aby oslovenie Poliak na Slovensku alebo Slovák v Poľsku znamenalo niečo horšie, ako sa to deje teraz,“ hovorí otec, ktorý sa obáva, či sa po škandáloch s potravinami nebude jeho dcéra pre poľský pôvod cítiť dobre v škole.
Nekalá súťaž
Zlý imidž poľských výrobkov škodí i slovenským obchodníkom.
„Každá aféra s poľskými potravinami mi spôsobí zníženie, spomalenie odbytu a zhoršenie postavenia pri obchodných rokovaniach s potencionálnymi odberateľmi, ktorí sú predpojatí a veľakrát nie sú ochotní tovar ani vyskúšať a posúdiť jeho kvalitu. Niektoré aféry sú také nelogické a naivné, že iba veľmi nerozmýšľajúci a neznalí ľudia im môžu uveriť. V konečnom dôsledku nebola potvrdená ani jedna z nich,“ hovorí podnikateľ Miloš Šegeda.
Má malú spoločnosť s ručením obmedzeným a dovoz potravín je len jednou z činností.
Od roku 2011 dováža päť druhov konzervovaných potravín: napríklad poľskú špecialitu bigos, bravčový guláš či fazuľku po bretónsky s klobáskou.
„Potraviny sú cenovo zaujímavé a hlavne veľká väčšina ľudí, ktorí ich ochutnali, si ich obľúbila aj pre ich praktické použitie a úsporu času pri príprave jedla. Keď sa spochybnia poľské potraviny, pochybujú aj o tých, ktoré majú odskúšané,“ hovorí.
Podľa Šegedu ide o nekalé súťaženie domácej potravinárskej loby a hlavne o neznalosť Poľska, poľského trhu a prostredia. „Pre 95 percent Slovákov sa Poľsko začína a končí v Zakopanom a v Novom Targu,“ dodáva Slovák, ktorý chodí nakupovať tovar do obce Herby neďaleko Częstochowej.
„Pri každej ceste som prekvapený novými pozitívnymi zmenami - výstavbou, čistotou, modernizáciou a stále lepšími podmienkami v hoteloch, obchodoch a reštauráciách,“ dodáva.
Obchodná veľmoc
Kto ešte žije s predstavou, že poľskí obchodníci sú len nejakí šmelinári, zaspal dobu.
Poľsko sa po vstupe do Európskej únie v roku 2004 stalo veľkým hráčom v potravinárskom priemysle. Od roku 2004 investovalo do modernizácie sektora 20 miliárd eur zo štrukturálnych fondov.
Medzi novými členskými krajinami Európskej únie je dnes Poľsko najväčším výrobcom potravín, v celej Únii je na šiestom mieste po Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Veľkej Británii a Španielsku s tržbami vo výške 50 miliárd eur. Vývoz poľských potravín vo svete vzrástol od roku 2003 zo 4 miliárd eur na 17,5 miliardy eur.
Poľsko preto na útoky reaguje rovnako, útočí. „Možno práve ekonomické úspechy sú príčinou útokov na naše potraviny. V Poľsku je výroba pod stálou kontrolou poľských inšpekčných služieb, ktoré sú pozitívne hodnotené kontrolnými službami Európskej komisie,“ hovorí pre SME Malgorzata Ksiazyk, riaditeľka tlačového oddelenia ministerstva pôdohospodárstva.
Podobne to vidí aj Andrzej Gantner, generálny riaditeľ Poľskej federácie producentov potravín.
„Výrobcom potravín v niektorých krajinách veľmi záleží na tom, aby zdiskreditovali poľské výrobky, hlavne v krajinách ako Slovensko alebo Česko, lebo náš dovoz potravín za posledné roky narástol práve tam,“ povedal pre server wyborcza.biz.
Prvá trojka v dovoze
Poľsko je na Slovensku v prvej trojke výrobcov potravín, minulý rok sa z Poľska k nám doviezli potraviny za viac ako 470 miliónov eur - bravčové mäso, syry a tvaroh, hydinové mäso, kapusta, karfiol, kel či mäsové konzervy. Väčšina výrobkov spochybnená nebola.
Keď sa opýtate ľudí z brandže, nemyslia si, že nekvalitný výrobok sa rovná poľský výrobok. „Posudzovanie potravín výlučne podľa krajiny pôvodu nepovažujeme za šťastné. Vo všeobecnosti nemožno povedať, že poľské potraviny sú menej kvalitné ako slovenské alebo české,“ hovorí Tomáš Bezák, hovorca spoločnosti Lidl.
Za posledné dva roky sú v Lidli poľské potraviny čo do objemu predaného tovaru na štvrtom mieste. Najväčší podiel majú slovenské potraviny pred nemeckými a českými.
COOP Jednota je slovenský maloobchodný reťazec, ktorý predáva najviac slovenských výrobkov. „Uvedené kauzy z posledného obdobia nás utvrdili v tom, že náš smer je správny,“ hovorí Gabriel Csollár, predseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko.
Ich prieskum a skúsenosti hovoria, že ak sa taký škandál prevalí, zákazník je opatrnejší pri výbere produktov a častejšie sleduje zloženie výrobkov či krajinu pôvodu.
Obchodný analytik Ľubomír Drahovský si myslí, že pri veľkosti poľskej produkcie tvoria viditeľné nedostatky len malé percento, ktoré sa dá tolerovať. „Cítiť za tým antikampaň. Slovensko využilo škandály na marketingové zvýhodnenie potravín vyrábaných u nás,“ dodáva.
Podľa Stanislava Nemca, hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, je problémom poľských dovážaných potravín zle fungujúca kontrola a keď podozrivé výrobky zachytia, je občas problém ich nájsť a stiahnuť z trhu. Ani on si nemyslí, že poľské potraviny sú nekvalitné.
„Poľsko je veľká krajina, v posledných rokoch veľa investovalo do modernizácie potravinárstva, sú tam špičkové firmy, ale aj problematické firmy s tovarom za nízke ceny a na Slovensku u spotrebiteľov rozhoduje cena, dokonca aj u tých, ktorí si pred krízou priplatili za potraviny vyššej kvality,“ hovorí Nemec.
Novinárski špióni
Bývalý poľský korešpondent agentúry PAP na Slovensku Dariusz Wieczorek si myslí, že kontrola je na oboch stranách hraníc rovnaká. Málo sa však podľa neho hovorí o tom, že škandály neodhalila kontrola, ale poľskí novinári.
„Investigatívni novinári sa zamestnajú napríklad v podnikoch s mäsovými výrobkami, aby po niekoľkých mesiacoch odhalili, čo sa stane s výrobkami po dátume spotreby. Médiá vo veľkom informujú a poučujú konzumentov o ich právach a prípady odovzdávajú prokuratúre,“ hovorí Wieczorek.
Panika na Slovensku sa šíri rýchlo. Jasné čísla o poklese predaja poľských potravín nie sú. Škody sú však jasné.
„V očiach značnej časti verejnosti tieto podozrenia zhoršujú obraz Poľska. Určite neprispievajú k dobrej atmosfére vo vzťahoch, minimálne na občianskej úrovni. Je jasné, že výrobcovia potravín predstavujú záujmovú skupinu a kampaňou si bránia svoje záujmy. Problém konkurencieschopnosti slovenských výrobcov však bude zrejme niekde inde, keď obyvatelia Bratislavy a juhozápadného Slovenska masovo navštevujú supermarkety aj v susednom Rakúsku. Tam už asi naozaj nemožno hovoriť napr. o nižšej cene pracovnej sily v porovnaní so SR, čo by azda mohlo zabrať v prípade Poľska,“ hovorí politológ Juraj Marušiak.
Problém s kontrolou?
Hoci slovenský minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek mnohonásobne spochybnil kvalitu kontroly potravín na poľskej strane, Ján Štulc zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR hovorí, že tá funguje vo všetkých členských štátoch Únie rovnako.
„Kontroluje to Potravinový a veterinárny úrad so sídlom v Írsku. Robí audity v členských štátoch EÚ a v prípade potreby ho Komisia poverí aj na výkon kontroly, respektíve auditu mimo EÚ.
„Poľská kompetentná autorita vykonáva podľa legislatívy EÚ úradnú kontrolu na území Poľskej republiky. Slovenská kompetentná autorita vykonáva úradné kontroly na území Slovenskej republiky. Kontroly sa vykonávajú podľa plánu kontrol a nediskriminačným spôsobom. Na základe hodnotenia rizika sa kontrolujú domáce potraviny, potraviny z iných členských štátov a potraviny z tretích krajín. Výsledky sú publikované v ročnej správe zverejnenej na internete a zasielanej aj do Bruselu,“ vysvetľuje Štulc.
Podľa minuloročnej správy Rýchleho výstražného systému pre potraviny a krmivá, kde sa uvádzajú len nebezpečné potraviny, bolo na Poľsko podaných 248 oznámení, na Nemecko 392 oznámení, na Francúzsko 331 oznámení a na Slovensko 52 oznámení.
