.
BRATISLAVA. Vláda v stredu nečakane schválila uznesenie, podľa ktorého už tento rok dá 4,5 milióna eur na opravu starých a stavbu nových futbalových štadiónov.
Príspevok v tejto výške sľúbila vláda vyplácať 10 rokov, spolu tak má dať na štadióny 45 miliónov eur. S nápadom prišiel Slovenský futbalový zväz, na vládu ho prinieslo ministerstvo školstva.
Nečakané to bolo, lebo ministri a futbalový zväz doteraz hovorili len o peniazoch na výstavbu štadiónov v Bratislave a Trnave. Teraz schválili dotácie pre 20 štadiónov, pričom dotácii pre bratislavský štadión sa má venovať osobitné uznesenie vlády.
Prekvapivý bol materiál aj preto, lebo ministerstvo školstva ho predložilo bez verejného pripomienkového konania priamo na vládu v deň jej rokovania.
„Materiál bol predložený na základe výsledku rokovania predsedu vlády, ministra financií, školstva, splnomocnenca vlády pre mládež a šport a prezidenta SFZ,“ vysvetľuje postup ministerstvo.
Budeme zdravší
„Vnímam to ako dobrý projekt,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Dodatočné peniaze chce získať viazaním výdavkov na cestovnom a cestovných náhradách či na organizácii sympózií a školení.
Zložiť sa na to má viac ministerstiev. Naposledy hovoril minister financií o viazaní výdavkov pred dvoma týždňami, keď vďaka novej prognóze vývoja ekonomiky zistil, že mu chýba v rozpočte približne sto miliónov eur.
Aj ministrovi hospodárstva Tomášovi Malatinskému sa nápad so štadiónmi pozdáva. Jeho ekonomický prínos bude podľa neho nevyčísliteľný: „Všetci budú zdraví a budú športovať.“
Uznesenie vlády predpokladá, že na štadióny štát prispeje len vtedy, keď na ne doloží aj samospráva a samotné kluby. Mestá majú zaplatiť aspoň 40 percent, štát najviac 60 percent, kluby nie viac ako 10 až 15 percent.
Šéf Združenia miest a obcí Jozef Dvonč vysvetľuje, že štadióny nepovažuje za prioritu, ale jeho mesto Nitra sa bude nápadom zaoberať. „Je to pre nás zaujímavý projekt,“ povedal.
Návrh vítajú aj primátori Trenčína či Košíc. Zatiaľ nevedia, koľko peňazí by mali doložiť.
Prezident futbalového zväzu Ján Kováčik hovorí, že systém, ktorý predložili je „korektný, efektívny a lacný a rieši rovno 20 štadiónov a nie jeden“. Vysvetľuje, že futbalový zväz bude mať na 15 až 20 rokov bezodplatne k dispozícii nové štadióny pre všetky reprezentácie.
Štadióny ako priorita
Analytik INESS Ján Dinga je skeptickejší, vláda by podľa neho mala financovať priority.
„Slovensko nebude mať aj nové diaľnice, aj usmiatych dôchodcov, aj vzdelanejšie deti, aj modernejšie nemocnice, aj spokojných futbalových fanúšikov,“ hovorí.
Naopak, ekonóm SAV Vladimír Baláž takéto využitie peňazí nekritizuje. Nejde podľa neho o ekonomickú, ale o sociálnu investíciu. Pripúšťa, že nevie povedať, či to samosprávy zvládnu.
Najviac môže ísť na štadión pre Poórov Spartak
Národný futbalový štadión v Bratislave má dostať 50 miliónov eur.
BRATISLAVA. Najvyššou sumou zatiaľ vláda sľúbila dotovať Národný futbalový štadión. Má vyrásť na Tehelnom poli, so štátnym príspevkom 40 až 45 miliónov eur. Tak to avizoval dávnejšie premiér Robert Fico. Hrať by na ňom mohol Slovan Ivana Kmotríka.
Zo schválených dotácií v očakávanej výške 45 miliónov eur za 10 rokov Národný futbalový štadión nedostane. Najviac si z nich tak zrejme ukroja dve najdrahšie investície.
„Najväčšia položka bude Trnava a dobudovanie infraštruktúry v Žiline,“ vraví šéf Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik. O rozdelení peňazí podľa neho ešte nie je rozhodnuté.
V Trnave je doma tamojší Spartak v spoluvlastníctve podnikateľa Vladimíra Poóra. Cena futbalovej časti novej arény sa odhaduje na 15 až 17 miliónov eur, povedal to hovorca klubu Marek Ondrejka.
Z nich by podľa vládneho materiálu mohol dať 60 percent štát a zvyšok mesto. Najviac 15 percent sa čaká od klubu.
V Žiline by peniaze mohli ísť na prístupové cesty. Tamojší štadión ako jediný už dnes spĺňa všetky podmienky na reprezentačné zápasy. Šéf MŠK Žilina Jozef Antošík odhaduje náklady na 7 až 8 miliónov eur. „Dnes nie je taká situácia, že by klub mal vlastné voľné zdroje,“ dodal.
Daniela Krajanová
Malatinský sa chce pohrať s kritériami výberu
Štadióny by mali podľa ministrov opravovať a stavať slovenské firmy.
BRATISLAVA. Vláda chce pri opravách a stavbách futbalových štadiónov zvýhodniť slovenské firmy. „Treba sa s kritériami výberových konaní pohrať,“ hovorí minister hospodárstva Tomáš Malatinský.
Podmienky sa môžu urobiť tak, aby neboli diskriminujúce, ale výsledkom bude účasť slovenských firiem, tvrdí. Aj minister financií Peter Kažimír očakáva, že stavať budú domáce firmy.
Umožniť to môže novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú pripravuje minister vnútra. Má sa ňou zaviesť možnosť dať do podmienok tendra aj kritérium na zvýhodnenie lokálnych firiem.
„Ak ukážeme, že náš zákon o verejnom obstarávaní je natoľko pružný, že cezeň dokážeme uprednostňovať slovenské firmy, nebude dlho trvať, kým nám Brusel stopne eurofondy,“ vraví Peter Kunder z Aliancie Fairplay.
Podpora z Únie sa totiž podľa neho striktne viaže na podmienku dodržiavania záväzných kritérií v oblasti obchodu a podnikania, a to aj vtedy, ak nejde o čerpanie eurofondov.
„Je šokujúce, že člen vlády dokáže verejne tak spochybňovať schopnosť Slovenska plniť svoje medzinárodné záväzky,“ dodáva.
Nie je to dobrá politika, mali by sme byť féroví aj k iným krajinám, vraví Gabriel Šípoš z Transparency International.
Práve Slovensko, ktoré má otvorenú ekonomiku, by malo podporovať voľný trh. Môže sa totiž podľa neho stať, že krátkodobo ochránime svoje investície, ale dlhodobo si môžeme poškodiť.
Veronika Folentová
