ATÉNY.
Ako dodala, dôvodom sú pravdepodobne obavy z možných podmienok spojených so záchranným úverom pre Cyprus, ktoré by mohli negatívne zasiahnuť klientov tamojších bánk. Informovala o tom agentúra DPA.
Cyperská centrálna banka oznámila, že v januári bolo z cyperských bánk vybraných celkovo 1,73 miliardy eur a objem vkladov klesol na 68,42 miliardy eur.
To je najnižšia hodnota vkladov za posledné tri roky. Majiteľmi zhruba tretiny vkladov v cyperských bankách sú občania iných krajín, najmä Ruska a Británie.
Cyprus požiadal o záchranný balík koncom júna po tom, ako sa do problémov dostali jeho najväčšie banky, ktoré doplatili na vysokú previazanosť s gréckym dlhom.
Finalizácia záchranného balíka bude teraz v rukách nového cyperského prezidenta, ktorým sa v minulotýždňových voľbách stal Nikos Anastasiades.
Odhaduje sa, že Cyprus bude potrebovať balík za približne 17 až 17,5 miliardy eur, čo je síce v porovnaní s inými krajinami ako Grécko, Írsko či Portugalsko málo, no je to približne úroveň ročného hrubého domáceho produktu krajiny.
Problémom je, že niektoré krajiny eurozóny, najmä Nemecko a Fínsko, navrhujú, aby časť nákladov spojených so záchranným balíkom pre Cyprus znášali aj vlastníci bankových účtov a iní investori.
To znamená, že by pristúpili na odpis časti svojich vkladov. Poukazujú najmä na bohatých Rusov, ktorí podľa nich využívajú bankový systém Cypru na prepieranie peňazí. Anastasiades však s takýmto riešením nesúhlasí.
Podľa neho by takáto podmienka mohla spôsobiť nájazdy na banky a úplne destabilizovať už aj tak oslabenú ekonomiku.
Navyše, podľa kritikov tohto plánu by prenesenie určitých nákladov spojených so záchranným balíkom na plecia klientov bánk znamenalo precedens, keďže podobné podmienky v predchádzajúcich záchranných akciách neboli.
Ministri financií eurozóny by o záchrannom balíku pre Cyprus mali rokovať na svojom pondelkovom zasadnutí v Bruseli. Nemecko a Francúzsko tlačia na to, aby sa o pomoci rozhodlo najneskôr do konca marca.
