BRATISLAVA. Aj farmári, ktorí sa neriadia tradičnými metódami starostlivosti o pôdu, nechajú zrejme od budúceho roka časť pôdy ležať úhorom.
Tlačí ich do toho Brusel, ktorý presadzuje pravidlo, že poľnohospodár, ktorý nenechá aspoň sedem percent pôdy ročne ozeleniť, dostane oveľa menšie dotácie.
O podobe takzvaného greeningu sa má rozhodnúť do polovice tohto roka. Český agrárny analytik Petr Havel predpokladá, že dotácie budú podľa zásluh.
„Ak jednotliví poľnohospodári nebudú dodržiavať zásady greeningu, tak nedostanú 30 percent dotácií,“ hovorí.
Niektorí farmári plnú výšku nedostanú pre neplnenie ekologických požiadaviek, iní ich nebudú chcieť, aby neprišli o zisk za produkciu, myslí si.
„Farmári odmietajú ozeleňovanie, lebo z tej pôdy nebudú mať žiadny príjem, len náklady ako nájom či daň z pôdy,“ vysvetľuje prezident Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Pavol Bottka.
Na tých siedmich percentách by sme mohli podľa neho dopestovať potraviny, ktoré nám chýbajú a dovážame ich.
Ozeleňovať nechcú
Greening
Aká je prax farmárov
Úhorovanie pôdy sa využíva na ochranu úrodnosti:
časť pôdy sa nechá ležať úhorom, nepestuje sa na nej,
je možné vysiať tu ďatelinovotrávové zmesi, aby sa zabránilo zaburiňovaniu či rozvoju chorôb.
Striedanie plodín využíva vlastnosti rastlín:
pri správnom striedaní nenastane nadmerné vyťaženie živín z pôdy a rozvoj chorôb či pokles úrody.
Plochy na greening by museli vyčleniť farmy nad 15 hektárov vo výmere aspoň 7 %,
do greeningu sa počíta pôda ležiaca úhorom, krajinné prvky, plochy vysiate plodinami na zelené hnojenie, plochy s trvalými energetickými plodinami, zalesnené plochy,
nezapočítavajú sa plochy s trvalými trávnymi porastmi.
„Z ozeleňovania nie sme nadšení. Naše poľnohospodárstvo je už teraz dosť zelené,“ hovorí Stanislav Nemec zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Viac ako tretinu pôdy tvoria lúky a pasienky, dodáva.
Slovenské farmy sú podľa neho ešte zelenšie ako tie na západe aj pre nedostatok peňazí na hnojivá a postreky.
Okrem strukovín sa podľa neho totiž hovorí aj o povinnosti striedať plodiny. Neočakáva, že by to niekoho zaskočilo.
„Každý vie, že nemôže sadiť to isté na tú istú plochu každý rok.“
Únia má podľa neho už teraz prísne nastavené ekologické normy. Myslí si, že zazeleňovanie tak ublíži konkurencieschopnosti Európy.
Sója a hrach
Na rokovaní v Bruseli Rakúsko navrhlo, aby pod greening spadali strukoviny a sója. Nápad sa zapáčil aj nášmu ministrovi pôdohospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi.
V Bruseli však minister bojuje za zníženie zelených plôch zo siedmich na 3,5 percenta.
Strukoviny a sója podľa farmára Bottku nie sú pre nás riešením.
„Sója sa musí pestovať v oblasti, kde je aspoň vzdušná vlhkosť o čosi vyššia, inak z toho nič nie je,“ hovorí.
Nesvedčali by jej suchšie a horúce letá na južnom Slovensku. Sóji by sa darilo jedine niekde na Východoslovenskej nížine blízko riek, vysvetľuje.
Sám hospodári na farme v Kravanoch nad Dunajom, kde sa sóji nedarí.
„Skúšali sme ju pestovať za socializmu na príkaz, no jednoducho to nešlo,“ dodáva.
Ozeleňovanie pomôže
Ozeleňovanie je pre krajinu dobré, hovorí Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy.
Čo by znamenalo vyčlenenie siedmich percent pôdy na greening?
„Znamenalo by to čiastočný návrat k múdrosti našich dedov. Tí vždy nechali štvrtinu pôdy ležať ladom, odpočívať. Teda v poľnohospodárskej krajine vytvárali priestor, odborne agroekosystém, pre život užitočných organizmov, prirodzených predátorov škodcov, opeľovačov či zvyšovanie vitality pôdy cez obnovu pôdnych organizmov. V modernom ponímaní môže ísť o cielenú starostlivosť vysiatim kvitnúcich lúk, ďatelinovo-lucernových miešaniek či nelesných drevín. Štúdie hovorili o potrebe vyčleniť 25 percent pôdy, vedci minimálne o desatine.“
Ako to funguje v poľnohospodárstve teraz?
„Dnes poznáme iba dve základné možnosti – intenzívna, konvenčná produkcia so všetkou agrochémiou, alebo ekologické poľnohospodárstvo. Toho je na Slovensku málo – do 15 percent, a to predovšetkým na trávnatých porastoch.“
Treba vyčleniť ďalšiu pôdu na ozeleňovanie?
„Áno. Hlavne v poľnohospodársky intenzívnych oblastiach južného a východného Slovenska, kde máme aj niekoľkokilometrové monokultúry. Cieleným ozeleňovaním môžeme znížiť veternú a vodnú eróziu, ktorá je najsilnejšia v intenzívnych oblastiach.“
Prečo chce Únia vyčleniť pôdu do ekologického režimu?
„Súčasný systém intenzívneho poľnohospodárstva je dlhodobo neudržateľný. Vyčerpáva, zhutňuje a kontaminuje pôdu a vodu rezíduami, degraduje biodiverziu a úrodné vrstvy pôdy eróziou. Kedy ste naposledy počuli na poli škovránka? V mnohých oblastiach úplne vymizol a takýchto príkladov je veľa. Dôvodom je aj to, že súčasné technológie nám zabezpečujú v Európe nadprodukciu. Už vieme vyprodukovať dostatok kvalitných potravín aj pri ekologickom prístupe. A tiež dotácie sú verejné peniaze – peniaze daňových poplatníkov Únie, ktoré nedávame poľnohospodárom na maximalizáciu ich súkromného zisku, ale na to, aby nám krajinu a pôdu obhospodarovali udržateľným spôsobom.“
Ako hodnotíte návrh začleniť do greeningu pestovanie strukovín a sóje?
„Menej negatívne, keďže to sú plodiny, ktoré prirodzene viažu dusík v pôde, takže sú lepšie ako kukurica či repka. Samozrejme, ak nepôjde o geneticky modifikovanú sóju, ktorá vyžaduje vysoké dávky pesticídov. Na druhej strane, účel vytvárania biotopu pre agroekosystémy plnia iba okrajovo, aj to iba v prípade pestovania bez agrochemikálií.“
Môže sedempercentné ozeleňovanie zvýšiť ceny?
„Ceny potravín sa podstatne výraznejšie odvíjajú od meteoklimatických podmienok ako od krátenia produkčnej plochy o sedem percent. Takže osobne nečakám zásadný nárast cien potravín pre toto opatrenie. Mierne to môže ovplyvniť cenu produkcie obilnín a olejnatých plodín. Ceny supermarketových potravín sú dnes nereálne nízke, často pod výrobnými nákladmi. Konvenčná, intenzívna produkcia je postavená na humpľovaní pôdy, krajiny, agrobiodiverzity, znečisťovaní pitnej vody a... dotáciách. To potrebujeme zmeniť, sú to náklady, ktoré dnes platíme všetci a mali by byť v cene konečného produktu. Potom budú ekologicky produkované potraviny nielen najzdravšie, ale aj najlacnejšie.“
