WASHINGTON. Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.
Ak Kongres neprijme žiadne dodatočné opatrenia, výdavky USA sa len tento rok automaticky znížia o 85 miliárd USD (64,74 miliardy eur).
V priebehu deviatich rokov dosiahnu škrty vo výdavkoch štátu až 1,2 bilióna USD. To bude mať negatívny vplyv nielen na americkú ekonomiku, ale aj na Európu, ktorá je jej najväčším obchodným partnerom.
Túto hrozbu môže odvrátiť iba dohoda medzi Bielym domom a republikánskymi zákonodarcami. A tú sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť.
Oba tábory stále dúfajú, že voliči budú z neúspechu obviňovať druhú stranu, alebo že druhá strana ustúpi skôr ako sa prejavia dôsledky ich neschopnosti dohodnúť sa, či už v podobe chaosu v leteckej doprave, alebo hromadného prepúšťania federálnych zamestnancov, ktoré odštartuje o niekoľko týždňov.
Ak americkí politici ani v nasledujúcich pár hodinách nenájdu kompromisné riešenie, prvé škrty vo výdavkoch začnú platiť už dnes pred polnocou a v nasledujúcich siedmich mesiacoch ekonomika v plnom rozsahu pocíti utiahnutie opasku.
Prezident Barack Obama sa má dnes o 16. hodine SEČ stretnúť v Bielom dome s najvyššími predstaviteľmi Kongresu, aby našli spôsob ako sa vyhnúť bezprecedentným škrtom, ktoré pocíti aj rezort obrany.
Analytici však priaznivý výsledok stretnutia neočakávajú.
Demokrati trvajú na tom, aby súčasťou riešenia, ktoré zastaví automatické škrty vo výdavkoch bolo zvýšenie dane, čo ale republikáni odmietajú.
Kongres môže automatické škrty kedykoľvek v zastaviť, ihneď po tom, ako sa oba politické tábory dohodnú.
No v prípade, že k dohode nedôjde, Pentagon bude musieť do 30. septembra znížiť svoje výdavky o 13 %, čo najviac zasiahne nevojenské programy, ako je vesmírny výskum NASA, či vzdelávacie programy.
Medzinárodný menový fond už upozornil, že v prípade realizácie výdavkových škrtov pravdepodobne skreše svoj odhad rastu americkej ekonomiky v tomto roku minimálne o 0,5 % z doteraz očakávanej expanzie o 2 %.
