WASHINGTON. Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť prepustilo v posledných týždňoch z väzby viac ako dvetisíc nelegálnych imigrantov, ktorým hrozilo vyhostenie z USA, a to vzhľadom na blížiace sa rozpočtové škrty.
Počas marca plánovalo prepustiť tritisíc ďalších, informovala agentúra Associated Press (AP).
Tieto čísla, uvedené v interných rozpočtových dokumentoch, ku ktorým sa dostala AP, sú výrazne vyššie než "niekoľko sto" nelegálnych imigrantov, ktorých prepustenie priznala vláda tento týždeň, keď silná krika viedla k dočasnému zastaveniu plánu. K štátom, kde imigrantov prepustili, patria Arizona, Kalifornia, Georgia a Texas.
Biely dom uviedol, že s ním prepúšťanie nelegálnych imigrantov nekonzultovali, išlo však o "málo nebezpečné" osoby a nie kriminálnikov.
Ministerka pre vnútornú bezpečnosť Janet Napolitanová pripustila, že ľutuje, akým spôsobom bol plán dosiaľ realizovaný.
Úrady chceli prepustiť viac ako 25-tisíc imigrantov
Imigračný a colný úrad (ICE) k minulému týždňu zadržiaval vo svojich väzeniach v dennom priemere 30.733 osôb, ktoré vo väzbe čakali na pojednávania o vyhostení.
Dokumenty preskúmané agentúrou AP ukazujú, že vláda ich chcela do konca marca znížiť ich počet na 25.748.
Napolitanová už v pondelok varovala, že automatické plošné rozpočtové škrty, ktoré nadobudli účinnosť v piatok, obmedzia schopnosť vlády udržiavať vo väzobných strediskách dostatok miest pre najmenej 34.000 imigrantov.
Prepusteným imigrantom stále hrozí vyhostenie, z väzby ich pustili pod podmienkou dohľadu, ktorého náklady sú výrazne nižšie než odhadovaných 164 dolárov na deň za osobu vo väzbe.
Začínajú škrtať
Americký prezident Barack Obama podpísal v piatok nariadenie, ktorým formálne splnomocnil vládu na začatie automatických rozsiahlych škrtov vo výške 85 miliárd dolárov (63,68 miliardy eur) z federálnych výdavkov.
Oficiálne tak uviedol do platnosti opatrenia, s ktorými nesúhlasil, nedokázal sa im však vyhnúť, keďže nedošlo k žiadnej dohode o rozpočte, informovala dnes agentúra AP.
Obama podpísal nariadenie v posledný deň lehoty, keď sa mohli prezident a americký Kongres vyhnúť prudkým jednoročným škrtom.
Nástojil na nahradení škrtov zvýšením daní, republikáni však odmietli akýkoľvek plán, v ktorom by bol zahrnutý príjem z daní.
Plošné výdavkové škrty mali pôvodne nadobudnúť platnosť už od 1. januára a spolu s ďalšími opatreniami sa stali známe ako fiškálny útes. Ten Kongres odvrátil v poslednej chvíli, keď na prelome rokov schválil zvýšenie daní pre najbohatších Američanov a výdavkové škrty odložil o dva mesiace s cieľom vytvoriť priestor na väčšiu dohodu o rozpočte.
Rozsiahle výdavkové škrty zasiahnu najmä americký rezort obrany.
