BRATISLAVA. Keď si štát objedná výstavbu diaľnic, popri kvalitnom asfalte či zvodidlách bude môcť od stavebnej firmy požadovať, aby zamestnala určitý počet ľudí. Tých potom štát zaplatí vo vyššej cene za diaľnicu, podobne ako by to bolo pri kvalitnejšom betóne či protihlukovej stene.
S možnosťou dotovať pracovné miesta cez štátne zákazky počíta reforma pravidiel verejného obstarávania, ktorú pripravuje minister vnútra Robert Kaliňák (Smer). Smer ju v parlamente schváli budúci týždeň.
Menili na obraz Bruselu
Vďaka Kaliňákovmu návrhu by mohla vyhrať aj ponuka, ktorá síce počíta s prácou pre stovky ľudí, no cenou je vysoko nad konkurentmi, ktorí nechcú naberať nových ľudí.
Odborník pochybuje o prehľadnosti a efektívnosti takýchto tendrov. „S trochou nadhľadu by mohla zvíťaziť ponuka na výstavbu diaľnic lopatami a krompáčmi s veľkým počtom robotníkov namiesto drahých a ťažkých mechanizmov,“ kritizuje nápad Peter Goliáš z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Pridáva sa Peter Kunder z Aliancie Fair-play. „Európska smernica neráta s tvorbou pracovných miest ako s kritériom hodnotenia ponúk,“ vraví.
Po diskusiách s mimovládkami vyrieši Smer zamestnávanie cez štátne zákazky inak. „Počet, rozsah alebo typ novovytvorených pracovných miest bude môcť byť súčasťou predmetu zmluvy o plnení zákazky,“ hovorí Tatiana Behrová, ktorá radí Kaliňákovi o verejnom obstarávaní.
Jednoducho povedané, štát si spolu s výstavbou diaľnice objedná zamestnanie napríklad pre stovku ľudí. Zákazku to síce predraží, no nezhorší to prehľadnosť hodnotenia uchádzačov.
„Pri zákazke za milióny pôjde o zanedbateľné sumy,“ vysvetľuje Kaliňák, prečo sa nebojí, že to predraží práce.
Požadovať nové pracovné miesta cez zmluvu umožňuje aj európska smernica o obstarávaní. Štát si dokonca môže podľa smernice objednať zamestnanie len pre znevýhodnenú skupinu, napríklad hendikepovaných.
Kto povie, koľko ľudí?
Vymožiteľnosť záväzku má garantovať zmluva s víťazom tendra. „Víťaz bude musieť miesto garantovať po celý čas plnenia zákazky,“ hovorí Behrová o jednej z podmienok v zmluve.
Pracovné miesto musí súvisieť s predmetom zákazky a byť v mieste jej plnenia.
Či si objednať pri zákazke za milión eur tisíc nových pracovných miest, alebo desať, má podľa Behrovej určiť úrad alebo firma, ktorá zákazku objednáva.
Podľa akých kritérií, ostáva nejasné. Návrh zákona len hovorí, že „počet musí byť primeraný predmetu zákazky“.
„Má to zmysel pri väčších zákazkách, no stále to môže byť manipulovateľné,“ komentuje nápad dávať do podmienok prijatie nových ľudí poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý. Napríklad presunom zamestnancov medzi viacerými firmami.
„Takáto podmienka nemá nič spoločné s verejným obstarávaním,“ vraví poslanec SaS a exminister obrany Ľubomír Galko. Najväčšie riziká vidí v zbytočnom predražovaní a nekvalitnom plnení zákazky.
„Kto bude prijímaný, nebude regulované. Podnik môže nabrať nekvalifikovaných ľudí, to potom nielen predraží zákazku, ale pri stavbách hrozí, že budú zhotovené zle,“ vraví Galko.
Ani Goliáš z INEKO nepovažuje za dobré, keď ide vláda riešiť vyššiu zamestnanosť na úkor efektívnosti pri míňaní verejných zdrojov.
„Skôr by mal štát znížiť odvody ľuďom s nízkym príjmom, spružniť Zákonník práce alebo lepšie informovať rodičov o úspešnosti absolventov stredných škôl na trhu práce,“ vraví Goliáš.
