Tento rok sa eurozóna ocitne v recesii, ale napriek tomu zažívajú akciové burzy časy hojnosti.
BRATISLAVA. Svetové burzové indexy dosahujú úrovne spred finančnej krízy.
Napríklad americký Dow Jones prelomil rekord z októbra 2007, európsky FTSEurofirst 300 je najvyšší od septembra 2008.
Aj po započítaní inflácie možno hovoriť, že terajšie hodnoty indexov sú blízko k predkrízovým úrovniam.
Svetovej ekonomike sa však globálne nedarí. Dlhopisová kríza síce utíchla, ale krajiny eurozóny klesli posledný štvrťrok minulého roka o mínus 0,6 percenta HDP.
Tohtoročné prognózy s rastom nepočítajú, Európu čaká recesia, ktorej sa vyhne Slovensko a zopár krajín. Európska centrálna banka včera odhadla pokles v rozmedzí 0,1 až 0,9 percenta HDP.
Americká ekonomika ožíva len nepatrne, existujú náznaky ožívania spotreby a rastúceho dopytu po nehnuteľnostiach.
Ako je možné, že burzy vyžarujú optimizmus, kým ekonomiky bojujú s prepadmi alebo minimálnym rastom a rekordmi nezamestnanosti?
Burza je alternatívou
„Odpoveď je jednoduchá. Kapitál ide tam, kde môže zarobiť. Kým nie je koniec sveta, akceptujú riziko, inak sa zarobiť nedá,“ tvrdí analytik Trim Broker Tomáš Plavec.
The Economist vidí dva dôvody, prečo je na burzách optimizmus. Eurozóna sa nerozpadá, ticho pred búrkou upokojujú kroky centrálnych bánk, ktorým vyšli programy skupovania dlhopisov. Navyše v USA stopli opatrenia, ktoré mali riešiť škrty a dane pre 16-triliónový biliónový (opravené 8.3., 7:42) federálny dlh.
Dôvera investorov sa prejavila aj v poklese úrokov najrizikovejších štátnych dlhopisov. Španieli vo štvrtok predali 10-ročné dlhopisy za 4,91 percenta, mimo eurozóny sa vládne dlhopisy ponúkajú pod dve percentá, upozorňuje The Wall Street Journal.
Po komoditách ako ropa či zlato nie je veľký dopyt, keďže slabá ekonomika brzdí spotrebu. Inflácia je taká nízka, že bezpečnú ochranu pred ňou je zbytočné hľadať.
Domácnosti aj firmy šetria. Na vine sú banky, ktoré obmedzujú úvery, pretože je veľká šanca, že ich nedostanú späť. Radšej skúšajú špekulácie na trhoch, ktoré spôsobujú na burzách výkyvy.
Na druhej strane na banky tlačia regulačné zákony, aby držali viac kapitálu v hotovosti pre prípad zhoršenia ekonomiky. Znamená to pre ne náklad a dôvod, prečo obmedzovať úverovanie.
Bez investícií nerastie zamestnanosť. Chýbajúci príjem tak tlačí do nižšej spotreby domácnosti a ten brzdí výrobu a vedie k ďalšiemu prepúšťaniu.
Efektivita rastie, platy nie
Firmy si cez nové technológie dokážu udržať náklady pod kontrolou.
Podnikatelia pritom nemajú dôvod zvyšovať mzdy. Tlačia do vyššej efektívnosti práce za nižší alebo rovnaký plat, ktorý akceptujú stovky nezamestnaných z úradov práce.
Firmám vďaka šetreniu rastú zisky. Pre kopiacu sa hotovosť tlačia akcionári podniky do vyšších dividend, čo zvyšuje aj hodnotu akcií.
Indikátor horších časov
Priamy vplyv rastu akcií s výkonom ekonomiky nepotvrdili žiadne vedecké štúdie. Akciám sa darí vtedy, keď sa nafukuje bublina a centrálne banky znižujú úroky.
Britský Guardian pripomína, že rastúci Dow Jones je tak skôr indikátorom vyvrcholenia krízy.
V roku 2007 bol index najvyšší, o pol roka neskôr skrachovala banka Bear Stearns. Predtým vyletel nahor v januári 2000, tri mesiace pred prasknutím technologickej bubliny.
Index predvídal recesiu aj v 80. rokoch minulého storočia a zaznamenal aj ropné šoky 70. rokov. Pri zohľadnení inflácie by index rekord neprekonal.
