Nový fond zaťaží firmy novým poplatkom a administratívou, tvrdia kritici. Upozorňujú, že naráža na europravidlá.
BRATISLAVA. Takzvaný odbytový fond, ktorým chcel Ľubomír Jahnátek propagovať domáce potraviny, zožal v pripomienkovom konaní vlnu kritiky.
Zo štyristo pripomienok je viac ako polovica zásadných, jedna hromadná pripomienka navrhuje stiahnutie zákona. Firmy sa obávajú, že budú platiť vyššie dane, ale nič za to nedostanú.
Okrem toho je sporné, či je idea zákona v súlade s európskym právom.
Ministerstvo pôdohospodárstva zatiaľ nehovorí, či od zámeru ustúpi, len sľubuje, že na budúci týždeň o tom zorganizuje debatu s farmármi a potravinármi.
Nový Recyklačný fond
Návrh
Odbytový fond
prispievať by do neho mali všetci výrobcovia potravín a krmovín,
výška poplatku by mala byť 0,06 percenta obratu firmy,
celkovo by sa mali podľa odhadov ministerstva pôdohospodárstva vybrať ročne dokopy tri milióny eur,
z fondu by sa mali propagovať výrobky s titulom Značka kvality SK. Podmienkou má byť, aby 75 percent surovín vo výrobku bolo slovenských.
Analytik Konzervatívneho inštitútu Radovan Kazda rozbehol hromadnú pripomienku za stiahnutie návrhu zákona o odbytovom fonde, pretože mu pripomína neprehľadne riadený Recyklačný fond.
„Ministerstvo v zákone vôbec nekonkretizovalo, na aký účel budú prostriedky použité,“ hovorí. Podpora potravín, po ktorých nie je reálny dopyt, sa mu zdá iracionálna.
Pôjde podľa neho len o ďalšiu záťaž firiem nielen novým poplatkom, ale aj administratívou navyše.
„Zákon bude viazať peniaze, ktoré mohli efektívne prispieť k vzniku pracovných miest,“ hovorí. Producenti potravín majú podľa návrhu zákona platiť do fondu 0,06 percenta tržieb.
Súčasťou hromadnej pripomienky je aj návrh na odloženie jeho účinnosti o desať rokov.
„Desaťročná lehota by mala byť dostatočne dlhá na to, aby zákonodarca premyslel dosahy a skutočnú pridanú hodnotu takéhoto fondu pre firmy a daňovo-odvodového poplatníka,“ vysvetľuje analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Poplatky do fondu považuje za nový druh dane, keďže povinné osoby nebudú mať vplyv na jej použitie. Mnohým firmám podľa neho fond vôbec nepomôže, skôr ich môže poškodiť.
Stiahnuť zákon žiada ministerstvo hospodárstva. „Návrh zákona je v rozpore s primárnym právom Únie,“ dôvodí.
Zákon je podľa neho v rozpore so zásadou voľného pohybu tovaru. Rovnako rozmýšľa aj Republiková únia zamestnávateľov, Zväz obchodu a cestovného ruchu či Potravinárska komora Slovenska.
Iniciátor zákona – Slovenská poľnohospodárka komora chce od ministerstva, aby mal fond peniaze od štátu.
Odvoláva sa na programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa zaviazala podporovať domácu výrobu vrátane propagácie a podpory predaja domácich potravín.
Len so súhlasom Bruselu
„Akúkoľvek schému národnej štátnej pomoci pre potravinový sektor musí členský štát oznámiť Európskej komisii,“ upozorňuje Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Tá preskúma, či je návrh v súlade s pravidlami o voľnom pohybe tovarov a štátnej pomoci.
Brusel podľa neho sleduje aj snahy o zriadenie odbytového fondu. Zatiaľ sme neboli oboznámení s konkrétnymi parametrami fungovania odbytového fondu, najmä pokiaľ ide o spôsoby distribúcie jeho výnosov, hovorí.
Získať súhlas Únie na podporu domácich výrobkov voči tým z dovozu sa v minulosti neúspešne snažilo Írsko.
Chcelo rozbehnúť trojročný program Buy Irish. Podporovať ho mali sami výrobcovia, no keďže išlo o iniciatívu vlády, v Bruseli neprešiel.
„Prekážkou obchodu môže byť podľa európskych pravidiel aj účasť členského štátu na kampani propagujúcej kúpu tuzemských výrobkov na úkor dovezených výrobkov,“ vysvetľuje Králik.
Brusel takúto kampaň povolí, len ak existujú takzvané legitímne dôvody ako verejná morálka, ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín, ochrana kultúrneho dedičstva a ochrana priemyselného a obchodného vlastníctva.
