Ste nezamestnaní, ale chcete podnikať? Bude lepšie, ak nebudete otáľať. Príspevok na rozbeh živnosti možno od mája ani nezískate.
Koľko by ste chceli dostať od štátu na rozbeh živnostenského podnikania? 2706,53 eura až 4228,96 eura alebo menej a možno aj nič?
Toto by mohla byť pre nezamestnaných asi najväčšia motivácia, aby požiadali úrad práce o príspevok na rozbeh živnosti čo najskôr.
Od mája sa totiž majú zmeniť pravidlá na poskytovanie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť.
V téme sa dočítate:
Ako na to, ak chcete príspevok
Podnikanie naoko znamená porušenie dohody
Pripravte si plán podnikania
Lepšie je vydržať
Dva alebo tri roky
Dne, po splnení podmienok má každý nezamestnaný evidovaný na úrade práce aspoň tri mesiace automatický nárok na peniaze od štátu. Teda v prípade, že si chce založiť živnosť.
V súčasnosti platný zákon o službách zamestnanosti totiž nedáva úradníkom na výber, či ho poskytnú, alebo nie. Ak žiadateľ splní podmienky, na príspevok má nárok.
Od mája, ak poslanci schvália novelu zákona tak, ako ju dostali na stôl z ministerstva práce, príspevok dostať môžete, ale aj nemusíte.
Okrem toho tí, ktorým by úrad aj po máji udelil príspevok, budú mať ťažšiu prácu, aby si ho udržali.
Dnes totiž stačí, ak živnosť prevádzkujete dva roky. Ak sa vám nebude dariť, čo je v dnešných krízových časoch ľahko možné, a skončíte skôr ako po 24 mesiacoch, musíte vrátiť pomernú časť z príspevku.
Od mája budete musieť pracovať ako živnostník tri roky.
Zmluvu treba uzatvoriť čím skôr
Pre tieto, ale aj ďalšie zmeny (pozri infograf vedľa) sa ponáhľajte. Nestačí totiž, aby ste o príspevok do konca apríla požiadali. Ak sa chcete riadiť podľa dnešných, benevolentnejších pravidiel, musia vám ho do dvoch mesiacov aj schváliť.
„Ak žiadateľ požiada o príspevok do 30. apríla 2013, ale dohoda do tohto termínu nebola uzatvorená a bude sa uzatvárať až po 1. máji 2013, v týchto prípadoch sa už bude postupovať podľa nového právneho stavu,“ vysvetľuje hovorca rezortu práce Michal Stuška.
Ako na to, ak chcete príspevok
Nezáleží na tom, kde žijete. Podnikať môžete aj na druhom konci republiky. Pričom výška príspevku sa líši práve od toho, kde podnikáte. Žiadať o príspevok v takom prípade musíte úrad práce v mieste budúceho podnikania.
O príspevok musíte požiadať ten úrad práce, v okrese ktorého chcete podnikať. A nie úrad práce, kde ste evidovaný podľa trvalého bydliska.
Ak by napríklad Bratislavčan chcel podnikať v Stropkove, musí písomne požiadať o príspevok úrad práce v tomto východoslovenskom meste.
Výška príspevku je odlišná
Podľa miesta podnikania máte nárok aj na výšku príspevku. Tam, kde je podpriemerná nezamestnanosť, dostanete niečo vyše 2700 eur, v okresoch s nadpriemernou nezamestnanosťou dostanete viac ako 4200 eur.
Samozrejme, ak v podnikateľskom pláne vyčíslite nižšie náklady, dostanete nižší príspevok.
V súčasnosti je ešte povinnosť absolvovať školenie – prípravu na začatie prevádzkovania živnosti, ktoré vám zabezpečí úrad práce.
Od mája už školenie nebude povinné. Na požiadanie ho úrad práce bude môcť zabezpečiť.
Na vybavenie rátajte s pár mesiacmi
Keď odovzdáte podnikateľský plán, ktorý budete musieť obhájiť, uzatvorí s vami úrad práce dohodu o poskytnutí príspevku.
V dohode sa zaviažete, že začnete vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a bude ju vykonávať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a jeho kalkuláciou nákladov.
Celá táto procedúra trvá v priemere dva mesiace. Je to závislé napríklad aj od toho, kedy sa podarí úradu práce zabezpečiť školenie.
(rag, ILUSTRAČNÉ FOTO SME - VLADO ŠIMÍČEK)
Podnikanie naoko znamená porušenie dohody
Fiktívne podnikanie len preto, aby ste získali príspevok na živnosť od štátu, je protizákonné.
Ide o porušenie zákona, ak dostane nezamestnaný príspevok na živnostenské podnikanie, ale počas povinného obdobia podnikania dvoch rokov (podľa návrhu novely zákona o službách zamestnanosti troch rokov) nemá žiadny obrat?
Podmienky poskytnutia príspevku vychádzajú zo stanoviska hodnotiacej komisie úradu práce k predloženej žiadosti, podnikateľského zámeru a kalkulácie nákladov.
Ak žiadateľ neplní podmienky uvedené v dohode, je povinný poskytnutý príspevok, respektíve jeho alikvotnú časť vrátiť.
Podľa nášho názoru nie je možné dodržať podmienky stanovené v dohode a naplniť podnikateľský zámer bez toho, aby živnostník reálne dosahoval príjmy (tržby), keďže práve dosahovanie príjmov a výdavkov (obratu) fakticky preukazuje reálny výkon samostatnej zárobkovej činnosti.
Ak živnostník nemá obrat, nemôže splniť podnikateľský zámer, a teda ani podmienky stanovené v dohode i napriek tomu, že je oficiálne zapísaný v živnostenskom prípadne i obchodnom registri.
Myslíme si, že v tomto prípade by išlo o porušenie podmienok stanovených v dohode a živnostník by poskytnutý príspevok musel vrátiť.
Ako by mohlo byť vnímané, ak by si napríklad Bratislavčan chcel založiť živnosť v meste, kde je vyššia miera nezamestnanosti, a teda sa poskytuje vyšší príspevok?
Podnikateľ sa môže slobodne rozhodnúť, kde bude mať miesto svojho podnikania. Zároveň sa môže rozhodnúť, kde bude svoje podnikanie reálne vykonávať.
Toto miesto nemusí byť totožné s miestom, ktoré je ako miesto podnikania zapísané v živnostenskom registri prípadne i obchodnom registri.
Zároveň upozorňujeme na to, že súčasťou dohody o poskytnutí príspevku je určenie spôsobu, ako bude úrad práce kontrolovať, či živnostník skutočne využíva príspevok na účel, na ktorý mu bol poskytnutý.
Výška príspevku na začatie podnikania závisí od predloženého podnikateľského zámeru a kalkulácie nákladov, ktoré pred podpisom dohody o poskytnutí príspevku schvaľuje hodnotiaca komisia príslušného úradu práce.
Preto ak uchádzač žiada o príspevok na začatie samostatnej zárobkovej činnosti, s ktorej výkonom sa nespájajú vysoké náklady (napríklad na poskytovanie telemarketingových služieb potrebuje v zásade iba telefón), nemôže očakávať, že mu úrad práce poskytne príspevok v maximálnej výške.
Tieto dve veci by mali podľa nás zabrániť špekulatívnemu využívaniu príspevku na živnosť, respektíve obchádzaniu dohody o poskytnutí príspevku spôsobom, že by sa činnosť vykonávala na inom mieste, než ako je určené v dohode.
(Na otázky odpovedali advokáti Igor Augustinič a Monika Šajtlavová z kancelárie bpv Braun Partners, ILUSTRAČNÉ FOTO - FOTOLIA)
Pripravte si plán podnikania
Podnikateľský zámer, ktorý budete predkladať úradu práce na schválenie, musí mať minimálne päť strán. Nezľaknite sa toho, pomôcť vám môžu na školení.
V podnikateľskom zámere musíte jasne uviesť, v čom budete podnikať. Musíte teda definovať predmet podnikateľskej činnosti, opis produktu činnosti či služieb.
Musíte mať ujasnené kedy, ako a kde budete podnikať. Takisto treba vedieť, kde budete mať priestory na podnikanie, treba mať predstavu o technickom a organizačnom zabezpečení.
Musíte mať zistené informácie o trhu v lokalite, kde chcete podnikať. To znamená, či v danom regióne existuje služba, či tovar, ktorý chcete ponúkať a v akom rozsahu.
Musíte mať odhad rozsahu produkcie svojej podnikateľskej činnosti. Rovnako treba mať premyslenú sebapropagáciu.
Do plánu treba dať finančné predpoklady, teda aké budete mať náklady a aké výnosy očakávate. A to minimálne v najbližších dvoch rokoch. Vyčíslený musíte mať aj podiel vlastného vkladu na celkovom financovaní, iné zdroje financovania.
Uveďte konkrétne predmety, ktoré predpokladáte kúpiť, poplatky za služby, ktoré predpokladáte uhradiť zo získaného príspevku.
Je vhodné do podnikateľského plánu doplniť informácie, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť zámeru, napríklad zmluvy o budúcej zmluve, certifikáty, osvedčenia, pripravené cenníky a podobne.
Priložiť musíte tiež profesijný životopis, údaje o absolvovaní školy, priebeh zamestnaní, schopnosti, zručnosti, absolvovanie kurzov, stáží. V prípade, že ste už ukončili alebo prerušili živnosť, je potrebné uviesť dôvod.
(rag, podľa UPSVAR, ILUSTRAČNÉ FOTO - FOTOLIA)
Lepšie je vydržať
Priskoré ukončenie živnosti vás diskvalifikuje na evidenciu na úrade práce.
Dva roky povinného podnikania prinášajú so sebou minimálne dva možné problémy. Prvým, častejšie spomínaným, je, že ak skončíte so živnosťou skôr, musíte vrátiť časť príspevku.
Druhým, o ktorom sa až tak často nehovorí, je nemožnosť zahlásiť sa do evidencie nezamestnaných na úrade práce.
Do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže byť živnostník, ktorý dostal príspevok zaradený až odo dňa nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od začatia prevádzkovania živnosti.
Ak sa vám nepodarí nájsť si prácu, v prípade, že skôr skončíte živnosť, nebude za vás štát platiť zdravotné odvody.
Od mája by toto obmedzenie už nemalo platiť.
(rag)
