BRUSEL. Cyperská vláda sa snaží zmeniť výšku odvodu na bankové vklady, aby ochránila drobných sporiteľov, informoval Wall Street Journal (WSJ).
Podľa informovaných zdrojov chce vláda predložiť Euroskupine návrh na zmenu výšky odvodu, ktorým sa majú sporitelia podieľať na záchrane cyperských bánk.
Cyperská centrálna banka v pondelok podvečer vyhlásila, že komerčné banky ostanú zatvorené až do štvrtka.
Hlasovanie parlamentu o opatreniach sa posúva na utorok. Poslanci potrebovali viac času na dohodu o tom, ako budú zdanené bankové vklady.
Minulý týždeň schválený návrh záchranného balíka pre Cyprus predpokladá odvod vo výške 6,75 % na vklady do 100-tisíc eur a na vklady nad 100-tisíc eur odvod vo výške 9,9 %.
Návrh, ktorý sa objavil v pondelok doobeda počíta s tým, že odvod z vkladov do výšky 100-tisíc eur by predstavoval 3 %, z vkladov od 100-tisíc do 500-tisíc eur 10 % a z vkladov nad 500-tisíc eur by bol 15 %.
Aj podľa nového návrhu by odvod z bankových vkladov mal na záchranu bánk prispieť celkovou sumou 5,8 miliardy eur.
Vklady do 20-tisíc chce vláda ochrániť
Cyperská vláda podľa Reuters neskôr navrhla, aby sa bankové vklady v krajine do výšky 20-tisíc eur nezdaňovali. V pondelok o tom informovala agentúra s odvolaním sa na nemenovaný parlamentný zdroj.
Vklady vo výške od 20-tisíc eur do 100-tisíc eur by sa zdaňovali sadzbou 6,7 % a vklady nad 100-tisíc eur by podliehali sadzbe dane vo výške 9,9 %.
Cyperský návrh ďalej ráta s tým, že sporitelia, ktorí budú musieť zaplatiť daň z bankových vkladov, dostanú kompenzáciu vo forme podielov v bankách. Tie budú garantované budúcim ziskom z predaja zemného plynu.
Zasadnú aj ministri
Podľa WSJ mali ministri financií eurozóny o novom návrhu cyperskej vlády rokovať ešte v pondelok, podľa Reuters sa hlasovanie presúva na utorok.
"Pokiaľ zostane celková suma 5,8 miliardy eur, myslím, že to každý podporí," uviedol pre WSJ nemenovaný predstaviteľ eurozóny.
"Ale samozrejme, že najprv musia ministri financií a Trojka poznať presné čísla a byť presvedčení, že to bude fungovať," dodal.
Cyprus je mimoriadny prípad a iné krajiny by sa nemali obávať, že aj ich by sa mohli týkať podmienky zahraničnej núdzovej pomoci, ktorých súčasťou je jednorazové zdanenie bankových vkladov.
Povedal to v pondelok člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Ewald Nowotny pre rakúsku rozhlasovú stanicu ORF.
"Ostatné krajiny absolútne nemajú dôvod na obavy," vyhlásil Nowotny. Poznamenal, že cyperský bankový systém sa nadpriemerne podieľa na hrubom domácom produkte krajiny a na Cypre je osobitne vysoký podiel zahraničných vkladateľov.
Vynútenou daňou na Cypre stratia naši finančníci aj Rusi.
Rusko sa hnevá
V prípade, že balík neprejde, krajine hrozí neriadený bankrot a nútený odchod z eurozóny, varoval prezident Nikos Anastasiadis.
Približne tretina vkladov v cyperských bankách patrí zahraničným majiteľom kont.
Ruský prezident Vladimir Putin pokladá navrhovanú daň z bankových vkladov na Cypre za "neférovú, neprofesionálnu a nebezpečnú".
V pondelok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa tajomníka ruského ministerstva financií Sergeja Šatalova "je zrejmé, že Cyprus je pod obrovským tlakom EÚ".
Cyperský minister financií Michalis Sarris by mal podľa predpokladov navštíviť Rusko v stredu. Ruské ministerstvo financií pre agentúru AFP uviedlo, že rokovať sa bude o reštrukturalizácii ruského úveru pre Cyprus.
Odvod z vkladov v cyperských bankách ovplyvní rozhodovanie Moskvy o predĺžení úveru Nikózii.
Ruský minister financií Anton Siluanov vyhlásil, že rozhodnutie eurozóny o tom, že Cyprus má zaviesť odvod na bankové vklady, bolo prijaté bez konzultácií s Ruskom. To ovplyvní rozhodovanie Ruska o zjemnení podmienok úveru, ktorý poskytlo Cypru.
"S kolegami z eurozóny sme mali dohodu, že budeme koordinovať svoje akcie," povedal Siluanov v rozhovore pre Reuters. "Ukázalo sa, že eurozóna schválila zavedenie odvodov na vklady bez diskusií s Ruskom." Dodal, že to bude mať vplyv na rozhodovanie Ruska o reštrukturalizácii úveru, ktorý Moskva poskytla Cypru.
