Sú situácie, pri ktorých súd môže rozhodnúť, že jeden z manželov má na spoločný majetok po rozvode väčší nárok ako druhý.
Anna a Jonáš Hurní sú manželmi už viac ako tridsať rokov.
Pani Hurná uvažuje o rozvode, no bojí sa, že by ju finančne zruinoval. Jej manžel totiž už štyri roky nepracuje, nemá nárok na podporu v nezamestnanosti ani na dávky v hmotnej núdzi. Nárok na predčasný dôchodok získa najskôr o dva roky.
Pani Hurnú odrádza od rozvodu aj obava, že by musela svojmu exmanželovi platiť výživné.
Okrem toho sa obáva, ako by sa delil ich spoločný majetok. Manželia Hurní majú spoločný dom pri Bratislave, pani Hurná pracuje ako výskumná pracovníčka, príjem nemá veľký.
Pán Hurný tiež zdedil po rodičoch dom, ktorý už predal. Peniaze má uložené na účte.
V téme sa dočítate:
Počítač je pracovný nástroj, partner naň nemá nárok
Aj exmanžel má nárok na výživné
Kto sa fláka, môže prísť o majetok
Ako to teda je? Na čo by mali manželia po rozvode nárok? Ktoré z ich vecí sú spoločné a ktoré patria výlučne jednému z nich? Môže si exmanžel Hurný nárokovať na výživné?
„Základnou zásadou pri vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode je, že podiely oboch manželov sú rovnaké,“ vysvetľuje advokát Igor Augustinič z právnickej kancelárie bpv Braun Partners.
Súd však môže niektorému z manželov priznať nižší podiel z majetku, ak pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, starostlivosti o deti a spoločnú domácnosť riadne nevyužíval svoje možnosti a schopnosti a neplnil si svoje povinnosti, dodáva Augustinič.
To znamená, že ak nepracoval iba preto, že žiadna práca nebola preňho dobrá, môže súd rozhodnúť, že z majetku dostane menej ako polovicu.
Určite si však jeden z manželov nemôže nárokovať na väčšiu časť spoločného majetku len preto, že z dôvodu lepších predpokladov (mal výnosnejšie zamestnanie) mal väčšie zásluhy na nadobudnutí spoločného majetku.
Pripravujú predmanželské zmluvy
Rozvody okrem dohody o tom, kto sa bude starať o deti, komplikuje práve delenie majetku.
Na Slovensku stále neexistuje možnosť uzatvoriť predmanželskú zmluvu. Ide o spôsob, ktorým si snúbenci určia, aký majetok ostáva vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov.
Ministerstvo spravodlivosti plánuje túto možnosť uzákoniť. „Otázka zmluvy o majetkovom spoločenstve, ktorú by bolo možné uzavrieť aj pred vznikom manželstva, je predmetom posudzovania komisie pre prípravu nového Občianskeho zákonníka,“ potvrdila hovorkyňa rezortu Jana Zlatohlávková.
Na základe doterajšieho priebehu odborných diskusií možno predpokladať, že tento inštitút s najväčšou pravdepodobnosťou bude súčasťou návrhu rekodifikovaného Občianskeho zákonníka, dodala.
Najskôr by však takáto možnosť mala byť o dva roky.
Zatiaľ je u nás možné až po svadbe sa dohodnúť na rozšírení alebo zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, požiadať súd o vyňatie z takéhoto druhu vlastníctva prípadne sa dohodnúť na oddialení vzniku bezpodielového spoluvlastníctva až ku dňu zániku manželstva.
ILUSTRAČNÉ FOTO SME - VLADO ŠIMÍČEK
Čo je a čo nie je spoločné
Nie všetko, čo manželia získajú počas spolužitia, patrí obom.
1. Čo si do vzťahu prinesiete
Veci, ktoré ste si kúpili pred manželstvom, sú výlučne vaše. Týka sa to tak hnuteľných vecí, ako je napríklad auto, 
ako aj nehnuteľných vecí ako byt, dom či záhrada. V prípade rozvodu nemá exmanžel alebo exmanželka na tento majetok právo.
„Ak však manželia počas trvania manželstva na tento byt vynakladali prostriedky zo spoločného majetku, napríklad na splátky hypotéky, má druhý z manželov právo domáhať sa náhrady toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na byt,“ vysvetľuje advokát Igor Augustinič z právnickej kancelárie bpv Braun Partners.
Vynaloženie týchto prostriedkov však treba pred súdom dokázať.
2. Dedičstvo a dary sa nedelia
Ak jeden z manželov zdedí hnuteľný či nehnuteľný majetok počas manželstva, stáva sa jeho výlučným vlastníkom. Jeho zosobášený partner naň nemá právo.
Ak však toto svoje dedičstvo predá, utŕžené peniaze budú iba jeho. V prípade, že ich dobre investuje, výnos by bol už spoločný a v prípade rozvodu by sa delil na polovicu.
V prípade, že manžel – dedič z utŕžených peňazí kúpi inú nehnuteľnosť, „nebude spadať do bezpodielového spoluvlastníctva“, konštatuje Augustinič. Samozrejme, tu treba dokázať, z akých finančných prostriedkov bola daná vec nadobudnutá.
Môže sa tiež stať, že manželia zdedia spoločne nejakú vec. „Napríklad zosnulý rodič v závete odkáže nehnuteľnosť obom manželom. V takom prípade by ju nadobudli do spoločného vlastníctva,“ vysvetľuje Augustinič.
To znamená, že by nebolo potrebné pri rozvode vyrovnávať majetkové pomery k danej nehnuteľnosti, exmanželia by boli naďalej podielovými spoluvlastníkmi. Na dary sa vzťahuje to isté čo na dedičstvo.
(rag, ILUSTRAČNÉ FOTO - FOTOLIA)
Počítač je pracovný nástroj, partner naň nemá nárok
Manželia pri rozchode nemajú automaticky nárok na všetky veci, ktoré nadobudli počas spolužitia a za spoločné peniaze.
Pri vyrovnávaní majetku pri rozvode nemôže od vás partner požadovať vaše osobné veci alebo pracovné prostriedky.
A ani mu ich súd neprizná. „Platí, že sa stávajú výlučným vlastníctvom toho manžela, na ktorého osobnú potrebu slúžia,“ hovorí advokátka Monika Šajtlavová z právnickej kancelárie bpv Braun Partners.
To znamená, že ak je jeden z manželov novinár či grafický dizajnér a počítač potrebuje na výkon svojho povolania, nebude ho musieť nechať partnerovi.
Rovnako v prípade, že manželkiným hoby je hra na klavíri, nemôže od nej expartner požadovať, aby ho predala a vyplatila ho. „Platí tu zákonná domnienka, že pokiaľ by klavír pre svoju potrebu používal len jeden z manželov, pripadol by jemu,“ hovorí Šajtlavová.
Samozrejme, do bezpodielového spoluvlastníctva nespadajú ani veci osobného charakteru, ako je suspenzor, oblečenie, zdravotnícke pomôcky či knihy.
(rag)
Dohodnúť sa dá vždy
Rozumní partneri sa dokážu dohodnúť na usporiadaní majetku aj bez možnosti uzatvoriť predmanželskú zmluvu. A to kedykoľvek počas manželstva.
Manželia môžu aj v súčasnosti predchádzať budúcim sporom o majetok.
Existuje možnosť dohodnúť sa na rozšírení či zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo jeho oddialení. Môžu tak však urobiť až po uzatvorení manželstva.
„Napríklad nechcú, aby výnosy alebo úžitky veci, ktorá je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva, tak sa dohodnú, že zostanú aj naďalej vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov,“ vysvetľuje advokátka Monika Šajtlavová.
Oddialenie bezpodielového spoluvlastníctva má význam napríklad vtedy, keď manželia vstupujú do manželstva ako podnikatelia s neobmedzeným ručením.
Napríklad u živnostníkov.
Dohoda o rozšírení, zúžení alebo oddialení vzniku bezpodielového spoluvlastníctva musí byť spísaná formou notárskej zápisnice.
Zákon podľa Šajtlavovej neumožňuje dohodnúť sa na úplnom zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo na tom, že nevznikne vôbec.
Majetok nemusí ostať spoločný ani v prípade, že jeden z manželov začne podnikať až počas manželstva. Partnernepodnikateľ môže požiadať súd o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva. A to z dôvodu, aby neprišli o celý majetok v prípade podnikateľského nezdaru.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť aj zo zákona, napríklad v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok niektorého z manželov alebo uloženia trestu prepadnutia majetku.
(rag)
Dieťa musia živiť obaja
Neexistuje žiadne ospravedlnenie ani dôvod na to, aby jeden z rodičov nemusel prispievať na obživu dieťaťa.
Na výživné má nárok každé dieťa. Nehľadiac na to, koľko zarábajú jeho rodičia. „Bez ohľadu na schopnosti, 
možnosti a majetkové pomery je rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu,“ vysvetľuje advokát Igor Augustinič.
Minimálne výživné na dieťa sa mení vždy od júla spolu so životným minimom, na ktoré je naviazané. V súčasnosti nemôže platiť rodič na dieťa menej ako 26,64 eura za mesiac.
Maximálne výživné nie je určené. „Zákon o rodine ustanovuje iba, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,“ konštatuje Augustinič.
Zo škôlky do školy
Minimálne výživné
- do júla 2013 je 26,64 eura za mesiac,
- vypočíta sa ako 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa (88,82 eura).
Súd pri rozhodovaní, koľko bude rodič prispievať na dieťa v osobnej starostlivosti druhého rodiča, prihliada hlavne na dve veci. Po prvé, aké sú odôvodnené potreby dieťaťa, a po druhé, aké sú schopnosti, možnosti, majetkové a rodinné pomery rodiča.
„Všeobecne možno vychádzať z toho, že čím je dieťa staršie, tým sú nároky na pokrytie jeho odôvodnených potrieb vyššie,“ hovorí Augustinič. Oblečenie je drahšie, nevyhnutné je platiť za školské potreby, krúžky, športové aktivity a tiež úspory dieťaťa.
Súdy zvyčajne prihliadajú napríklad na prechod dieťaťa zo škôlky do školy a priznávajú nárok na vyššie výživné. Rodič však musí o zvýšenie výživného súd požiadať. Súd tak neurobí automaticky. O zvýšenie výživného môže rodič požiadať aj v prípade, že napríklad vie o zlepšení majetkovej situácie bývalého partnera.
Samozrejme, aj druhý rodič môže dať návrh na súd. A to na zníženie výživného. Môže tak urobiť v prípade, ak stratí prácu alebo ak si nájde nového partnera a má s ním dieťa.
Všetky zmeny – v prospech aj v neprospech – zvýšenia výživného však musia expartneri na súde dokázať.
Výživné nezvykne byť pri striedavke
O zmenu výšky výživného na dieťa môže rodič požiadať kedykoľvek a koľkokrát chce. „Neexistuje žiadna limitácia toho, ako často a kedy možno žiadať o prehodnotenie výšky výživného,“ dodáva Augustinič.
Na výživnom sa rodičia môžu dohodnúť aj bez súdu, ten im ich dohodu len potvrdí.
Ak si rodič neplní vyživovaciu povinnosť, môže druhý rodič naňho podať trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej výživy.
Ak súd pridelí dieťa do striedavej starostlivosti, zvyčajne neurčuje výživné ani pre jedného z rodičov. Môže tak urobiť v prípade, ak príjem jedného z rodičov je nepomerne malý oproti druhému rodičovi.
(rag, ILUSTRAČNÉ FOTO - FOTOLIA)
Aj exmanžel má nárok na výživné
Nielen na deti, ale aj na bývalého partnera v niektorých prípadoch prizná súd vyživovaciu povinnosť.
Aj rozvod bezdetného páru, prípadne páru, ktorý už svoje deti vychoval, môže so sebou niesť povinnosť platiť výživné.
Nie je pre všetkých
Naše zákony totiž pamätajú aj na to, že jeden z manželov môže mať problém uživiť sa sám. „Podľa zákona o 
rodine môže rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, žiadať od bývalého manžela, aby mu
prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkového pomeru,“ hovorí advokát Igor Augustinič.
Pod pojmom „nie je schopný sám sa živiť“ sa chápe napríklad nepriaznivý zdravotný stav, nedostatok pracovných príležitostí, strata kvalifikácie, materská či rodičovská dovolenka či starostlivosť o invalidné dieťa.
V prvom rade by sa mali manželia na výživnom dohodnúť.
Ak sa nedohodnú, môže exmanžel či exmanželka požiadať súd, aby bývalému partnerovi nariadil vyživovaciu povinnosť.
„Pri určovaní výšky príspevku súd prihliadne aj na úspory. Okrem iného však aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi,“ dodáva Augustinič.
Nejde o prepych
Účelom príspevku je zabezpečiť bývalému manželovi primeranú výživu, nie prepych. „A to aj v prípade, ak by to majetkové pomery druhého manžela umožňovali,“ hovorí Augustinič.
Na výživné má exmanžel podľa zákona nárok len päť rokov po rozvode. O predĺženie môže požiadať v mimoriadnych prípadoch.
Samozrejme, manžel, ktorý je povinný platiť, môže požiadať o zrušenie príspevku hneď, ako druhému z expartnerov zlepší situácia, napríklad si nájde prácu alebo získa nárok na dôchodok.
(rag, ILUSTRAČNÉ FOTO - WWW.SXC.HU)
