Poslanci schválili zmeny v pravidlách, podľa ktorých štát obstaráva. Okrem Smeru hlasovali za aj niektorí poslanci SaS. Väčšina opatrení má platiť od júla.
1.Štátne trhovisko
Bežné tovary a služby do 130-tisíc eur bude štát nakupovať cez elektronické trhovisko, takzvaný štátny eBay.
Úrady si cez neho vyberú aj bežné stavebné práce do piatich miliónov eur, pôjde napríklad o výmenu okien či položenie podlahy.
Okrem ceny zaváži pri výbere ponuky na trhovisku aj rýchlosť dodania či cena servisu. Úrady, štátne firmy či ministerstvá si predbežne vyberú na trhovisku ponuku.
Konkurenti majú potom najviac 72 hodín, aby dali výhodnejšiu ponuku. Firmy budú vedieť o záujme štátu nakupovať vďaka e-mailu, ktorý dostanú.
Nakupovať sa nesmie cez sviatky a víkendy. Trhovisko kritizovala opozícia najmä preto, že ak budú mať dve firmy rovnaké ponuky, bude na úradníkovi, ktorú firmu vyberie. Trhovisko by malo začať fungovať od budúceho roku.
Problém je podľa SDKÚ aj v tom, že má byť len monopolné štátne trhovisko. V Česku napríklad prevádzkujú trhoviská aj súkromné firmy, ktoré musia na to získať od štátu licenciu.
Ministerstvo vnútra už začalo súťaž na určenie súťažných podkladov na trhovisko, tá je však zatiaľ pozastavená kvôli námietkam.
2.Aukcií bude menej
Advokátov a poradcov nebude štát nakupovať cez elektronickú aukciu, rozhodovať má názor úradníkov, korí môžu, no nemusia zobrať do úvahy ponúkanú cenu či skúsenosti, ktoré poradenské a právnické firmy predložia.
Výnimka má platiť na všetky vzdelávacie. a právnické služby do 130-tisíc eur.
Limitom pre úradníkov má byť len povinnosť oznámiť výber dodávateľa a povinnosť vybrať si jedného z troch najlepších uchádzačov v tendri. SDKÚ túto zmenu ostro kritizovala.
„Keby sa ma bol býval niekto spýtal, či si akákoľvek vláda dovolí zrušiť elektronické aukcie vo verejnom obstarávaní, tak by som odpovedal, že nie, lebo že bude z toho taký krik, že to jednoducho nikto si to netrúfne. Vy ste si na to trúfli a zatiaľ vám to dokonca vyzerá, že vám to aj prejde,“ povedal poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý.
Štát nebude musieť použiť aukciu ani pri nákupe všetkých tovarov a služieb. Licitovať sa bude len tovar, ktorý je na trhu bežne dostupný.
Úrady, ministerstvá či štátne firmy budú môcť navyše aukciu zrušiť, pokiaľ sa nezúčastní dostatočný počet záujemcov.
Či to znamená jedného alebo dvoch, zákon nehovorí. Smer pridal aj paragraf, podľa ktorého zákazka nepripadne automaticky víťazovi aukcie. Do určitého termínu bude môcť nižšiu ponuku predložiť jeho konkurenti.
3.Viac výnimiek
Úplne bez pravidiel sa budú prideľovať zákazky na dodanie kníh, hudobných diel. Štát si bude môcť bez súťaže objednať aj spevákov, moderátorov či hercov.
Tender nebudú musieť robiť školské, no aj nemocničné jedálne, na potraviny do 40-tisíc eur. Na poslednú chvíľu dal Smer do zákona aj možnosť, aby vláda oslobodilo konkrétnu zákazku spod pravidiel.
Týkať sa to môže tovarov, služieb a stavieb za najviac 200-tisíc eur. Pôvodne sa to malo vzťahovať aj na stavby do päť miliónov, po vlne kritiky však Smer od toho odstúpil.
4.Úrad skontroluje rada
Deväťčlenná Rada Úradu pre verejné obstarávanie má znížiť počet súdnych procesov, ktorým kontrolný úrad čelí pre zlé rozhodnutia.
Rada bude posudzovať, či úradníci správne rozhodli o námietkach, ktorými je spochybňovaná férovosť tendrov.
Dnes totiž kontrolný úrad často nemá na rovnaký spor rovnaký názor. Rada bude okrem toho schvaľovať aj uzavretie dodatkov, ktoré len zvyšujú cenu zákazky. Keď Rada dodatok zamietne, jej verdikt môže preskúmať súd.
I naďalej bude možný podpis dodatku, ktorý okrem zvýšenia ceny rozširuje aj predmet zákazky. Predsedom a podpredsedom Rady bude podpredseda a predseda samotného úradu, ostatných sedem členov bude nominovať vláda.
Navrhnúť ich môžu obce, ale aj mimovládky, životopisy nominantov majú byť na webe aspoň dva týždne pred ich vymenovaním do funkcie.
5.Ukážu podnikateľov
Podnikatelia, ktorí sa uchádzajú o štátne zákazky, budú mať na štátnom webe verejne prístupný profil. Okrem údajov o získaných zákazkách tam budú úradníci hodnotiť, ako sú spokojní s rýchlosťou dodania či kvalitou poskytnutých služieb alebo tovarov.
Tri negatívne referencie odrežú firmu od štátnych zákaziek. Objektívnosť referencií bude posudzovať kontrolný Úrad pre verejné obstarávanie.
Pôvodne nemal referencie kontrolovať nik, to však mimovládky aj opozícia kritizovali, mohli sa tak ľahko odstaviť od štátnych súťaži nepohodlné firmy.
6. Ľahšie porovnávanie cien
Smer si osvojil aj návrh Martina Chrena (SaS), vďaka ktorému bude nielen ľahšie porovnateľné, aké cenové rozdiely sú pri nákupe rovnakých komodít, ale uľahčí sa nakupovanie pre obce bez internetu či verejných firiem ako Sociálna poisťovňa či telerozhlas.
Kontrolný Úrad pre verejné obstarávanie bude mať na webe porovnávací zoznam bežne dostupných tovarov, služieb a stavebných prác, vrátane cien za ktoré ich nakúpili rôzne úrady či štátne firmy.
Systém potom vyhodnocuje priemernú cenu na trhu a za takúto cenu môžu potom obce či Sociálna poisťovňa nakupovať tovary a služby do 130-tisíc eur a stavby do piatich miliónov eur cez priame zdanie. No cena nesmie byť vyššia než priemer z porovnávacieho zoznamu.
7.Ukážu dodávateľov
Pri zákazkách nad 10 miliónov eur musí záujemca uviesť všetkých dodávateľov, čo majú robiť aspoň na desatine zákazky. Prezradiť musí aj svoju majetkovú štruktúru - všetkých spoločníkov a akcionárov, čo držia aspoň tridsať percent akcií.
8.Centrálne nakúpi vnútro
Bežné stavebné práce nad päť miliónov eur a tovar či služby nad 130-tisíc eur majú ministerstvá a veľké úrady nakupovať centrálne, cez ministerstvo vnútra.
Pôjde napríklad o veľké dodávky papiera, áut či kancelárskych potrieb.
I keď pôvodne úrady zo systému nemohli vystúpiť, cez pozmeňujúci návrh Lucie Žitňanskej (SDKÚ) sa dostala do zákona poistka, že pokiaľ ostatné ministerstvá či úrady získajú tovary a služby lacnejšie než cez vnútro, môžu si ich nakúpiť sami.
Zvýši sa takto aj snaha ministerstva vnútra, aby nakúpilo za čo najnižšie ceny, aby iné ministerstvá od zmluvy neustúpili.
9.Férovosť súťaže posúdia
Nespochybniteľne nediskriminačná bude súťaž, v ktorej bude aspoň päť podnikateľov. Nespochybniteľné majú byť len podmienky obstarávania, nie samotný rozsah toho, o čo štát súťaží. Kritici však hovorili, že sa to bude dať ľahko zneužiť.
Mohli by sa napríklad nastrčiť štyri schránkové firmy, a ozajstný konkurenti by už nemohli namietať, že kritériá boli ušité na konkrétnu firmu.
Smer nakoniec takýto zásadný návrh zmiernil. Férovosti súťaže sa nebude dať spochybniť len dovtedy, kým kontrolný úrad nerozhodne na podnet konkurencie inak.
10.Víťaz nemusí vyhrať
Víťazstvo v tendri nebude podľa nových pravidiel definitívnym potvrdením, že firma aj verejnú zákazku naozaj dostane. Štát bude môcť zmluvu podpísať aj s druhým a tretím v poradí.
Napríklad vtedy, keď víťaz nie je „riadne súčinný“ pri podpise zmluvy.Čo znamená riadna súčinnosť, zákon nehovorí. Štát chce novým pravidlom zamedziť prípadom, keď uchádzač vyhral, ale potom robil obštrukcie pri podpise zmluvy.
„Takáto podmienka by nebola riziková v štátoch, kde nie je zvykom zákony vykladať absurdne,“ hovoril o novinke Peter Kunder z Aliancie Fairplay.
Varuje, že cez tento paragraf sa môže štát vyhnúť podpisu zmluvy s víťazom aj pre formality.
Keď robí víťaz tendra obštrukcie, problémy a podpisu zmluvy sa vyhýba, je podľa Kundera lepšie podpísať zmluvu s druhým v poradí, ako opätovne robiť tender. „Treba však mať istotu, že víťaz skutočne tento biznis odmieta,“ dodal.
Víťaz tendra zákazku nezíska ani vtedy, keď sa dostal do tendra klamstvom. Na prihlásenie do tendra totiž po novom stačí čestné vyhlásenie, že firma spĺňa podmienky tendra. Doklady dokladá až víťaz.
Mimovládky upozorňovali, že takto možno manipulovať súťaže, Smer preto ustanovenie upraví a bude preverovať pravdivosť čestných vyhlásení pri troch najlepších firmách v tendri, nielen pri víťazovi.