Keď sme sa rozprávali o verejnom obstarávaní naposledy, v zákone ste chceli strategickú zákazku, čo bolo subjektívne rozhodovanie o veľkých tendroch. Nakoniec v zákone nie je. Akoby to bola téma, ktorou ste chceli opozíciu a médiá odlákať od väčších problémov zákona.
„Keby to bolo tak, musel by som veľmi podceňovať vás aj opozíciu, že nečítate zákony. Strategická zákazka nezužovala konkurenciu, bol to dobrý návrh, no zle sa o ňom písalo a zle sa chápal. Politik, napríklad ja, má mandát od voličov, a preto mal mať právo povedať, akým smerom sa uberať. A pokiaľ chce subjektívne rozhodnúť, musí to byť vyvážené zodpovednosťou. Mal by vedieť takýto tender vysvetliť, obhájiť a pokiaľ by zlyhal, mal odstúpiť. O tom bola strategická zákazka. Bolo by to určite rýchlejšie, je to aj smer, ktorým sa uberá Európska komisia.”
Strategickej zákazky sa teda nevzdávate?
„Politika je umením možného. Je to vec, o ktorej chcem naďalej diskutovať, ale ktorá nemusí nevyhnutne skončiť v zákone.”
Pozrite si celý rozhovor s Robertom Kaliňákom (piano)
Kedy ste si povedali, že strategická zákazka pôjde von zo zákona?
„Bolo pre mňa dôležité, aby bol zákon funkčný a nebola proti nemu nechuť. Nech to znie akokoľvek, pre mňa je tento zákon nástrojom na rýchlu distribúciu štátnych a európskych peňazí na trh práce. Viac zákaziek, viac pracovných miest. Preto som tam nechcel dávať veci, ktoré by boli prílišnou komplikáciou a nepochopením. Keby tam aj bola, nemyslím si, že po tej vlne kritiky by mal niekto okrem mňa odvahu strategickú zákazku vyhlásiť.”
Neprišiel za vami premiér, aby ste to vyčiarkli?
„Nie. Výhoda Smeru je, že každý ma zadelené témy, za ktoré je zodpovedný.”
Pri takzvanej malej novele zákona o verejnom obstarávaní to tak nevyzeralo. Vy ste dlhodobo pripravovali reformu tendrov a zrazu vicepremiér pre investície Ľubomír Vážny sa postaví a oznámi, že bude nejaká malá novela.
„Správne, oznámil. A to je všetko, ako ovplyvnil túto novelu pán Vážny.”
Prečo ste o tom neinformovali spolu?
Novela
Časť zákona schválili skôr
Málo právnych noriem sa prijímalo tak neštandardne ako novela zákona o verejnom obstarávaní.
- Málo právnych noriem sa prijímalo tak neštandardne ako novela zákona o verejnom obstarávaní.
- Koncom júla 2012 minister vnútra Robert Kaliňák ukázal návrh novely zákona o verejnom obstarávaní. Mala vtedy ani nie 30 strán a tvrdil, že jej predchádzala dvojmesačná diskusia.
- Začiatkom septembra poslalo ministerstvo novelu na pripomienkovanie, už mala vyše 40 strán. Kaliňák skrátil pripomienkovanie o niekoľko dní.
- K novele prišlo 1240 pripomienok. Viac mal len zákon o odpadoch, ktorý vláda stiahla a prepracovala. Kaliňák sľúbil, že dá novelu po zapracovaní pripomienok opäť na pripomienkovanie, no neurobil to.
- Vláda novelu schválila, prešla aj v prvom čítaní v parlamente.
- 6. februára podpredseda vlády Ľubomír Vážny prvýkrát povedal, že sa časť novely prijme rýchlejšie.
- 11. februára malú novelu schválila na mimoriadnom rokovaní vláda.
- O deň neskôr ju poslanci schválili v prvom čítaní a 13. februára definitívne.
- Malá novela začala platiť 18. februára.
- Tie ustanovenia malej novely, ktoré už platili, sa potom z veľkej novely zákona vybrali cez parlamentný výbor, aby sa neschvaľovali druhýkrát.
- Pri schvaľovaní veľkej novely opozícia namietala, že má málo času na toľko pozmeňujúcich návrhov. Kaliňák posunul hlasovanie o dva dni.
- 19. marca parlament schválil aj veľkú novelu.
„Pretože v čase, keď o tom pán Vážny informoval, ešte nebola novela úplne spracovaná.”
A vedeli ste vôbec vtedy, že ju treba urobiť?
„Samozrejme. Bolo to kolektívne rozhodnutie vlády. Uznali sme, že skrátenie námietkového konania môže prospieť čerpaniu eurofondov. Vy ste na nás potom vytiahli, že premiér v Bruseli vyrokoval výnimku, že eurofondy neprepadnú. Ale to tak nie je. Vyrokoval, že Brusel preskúma možnosti, aby eurofondy neprepadli. To nie je istota. My nevieme, aké opatrenia proti prepadnutiu Brusel prijme. Či ich prijme teraz, alebo o rok. Preto sme museli konať aj doma a prijať malú novelu.”
Bolo fér, že ste nehovorili o úspechu na rokovaní lídrov a pritom ste tvrdili, ako nám hrozí prepadnutie eurofondov?
„Hovorili sme o tom úspechu na rokovaniach. Premiér to povedal hneď po summite. Ale ten úspech a zákon sa vôbec nevylučujú. Vy viete, ako nám Brusel pomôže? Či nám predĺží termín čerpania, alebo niečo iné? Ja to neviem, preto sme museli robiť novelu. A po druhé, v záveroch summitu sa píše, že Brusel by mal preveriť možnosti, aby eurofondy neprepadli, nie že neprepadnú.”
Vy naozaj spochybňujete záver summitu, ktorý odhlasovali veľkí lídri Európskej únie - Hollande a Merkelová? Myslíte si, že euroúradníkom napadne tento názor nerešpektovať?
„My sme vláda Slovenskej republiky. Našou povinnosťou bolo zabezpečiť, aby prepadlo čo najmenej eur z eurofondov. Ak môžeme zachrániť tisíc alebo stotisíc eur, bolo mojou povinnosťou konať. Využívam na to rôzne prostriedky. Či sa niekomu pozdávajú alebo nie.“
Boli u vás doma v Smere návrhy, s ktorými by ste nesúhlasili?
„Nie. Nikto nepredložil takýto návrh. Zapracovali sme vyše tisíc pripomienok, ani tie neboli zásadne proti mojej predstave o zákone.”
Ako to bolo s tým Vážnym? On za vami prišiel a povedal, ideme urobiť novelu?
„To takto vôbec nebolo. Vláda sa eurofondmi reálne zaoberala každý týždeň. Vtedy vyvstala požiadavka, ako urýchliť čerpanie eurofondov.”
Keď sme sa s vami rozprávali vlani, hovorili ste, že radšej mať dobrý zákon za dlhý čas, ako mať zlý zákon rýchlo.
„To stále platí.”
Bolo potom štandardné prijímať skrátenú malú novelu?
„Ona bola neštandardne prijímaná, ale išlo o pár drobných a jednoduchých zmien. To boli tri body.”
Na čo sú pravidlá tvorby zákonov, keď takto môžete prijímať akýkoľvek zákon.
„Tak azda viete, že tam musia byť splnené určité podmienky - hrozba hospodárskych strát, ohrozenie ľudských životov a tak podobne.”
Čo bolo čarom malej novely, keď napríklad o ex-ante kontrolu (štát si môže ešte pred vyhlásením tendra dať skontrolovať súťažné podmienky kontrolnému úradu, ľahšie potom odoláva kritike súťaže zo strany záujemcov, pozn. red.) zatiaľ nik nepožiadal?
„Hlavnou zmenou bolo zjednodušenie námietkového konania.”
Čiže plody tej novely bude možné zbierať až o niekoľko mesiacov?
„Áno, alebo týždňov. Ex-ante kontrola je nový inštitút, nie zásadná zmena. Keď sa niekto necíti istý, môže si dať preveriť tendrové podmienky ešte pred vyhlásením súťaže. Ak sa Národná diaľničná spoločnosť (NDS vyhlásila tendet na výstavbu diaľnic za 1,2 miliardy eur bez ex-ante kontroly, pozn. red.) cití silná, je to super, blahoželám jej k tomu. My sa pri niektorých tendroch cítime silní, ale budú aj také, kde využijeme ex-ante.”
Viete si predstaviť iný zákon, iného ministerstva, ktorý by sa mohol rovnako neštandardne prijímať?
„Čo tým myslíte?”
Máte pripravenú veľkú novelu, z nej zrazu vyberiete pár paragrafov, tie rýchlo schválite a potom si pokojne schválite celú novelu.
„Nepreceňoval by som to. Je fajn, ako to nakoniec dopadlo. Bolo to neštandardné, ale celá politika je neštandardná. Dostali sme vlani pomerne silný mandát. Musíme teda hľadať aj neštandardné riešenia na boj s krízou a nezamestnanosťou.”
Na to, že ste politik Smeru, neštandardne pozitívne sa ten zákon pripravoval dlho, s veľkou verejnou diskusiou a so zapojením mimovládok. Prečo práve teraz ste takto postupovali a v minulosti nie?
„To nie je pravda, napríklad veľký zákon o pravidlách cestnej premávky sme robili za účasti opozície.”
Nie je však časté, aby ste toľko opozičných návrhov schválili a prijímali. Okrem ministra Kažimíra, ktorý spolupracoval s poslancom Beblavým, je to ojedinelé.
„Nemyslím si, že sme v tomto priekopníci. Je to špecifický zákon, veď ho nakoniec aj časť opozície podporila. Každý má svoj prístup s kým a ako diskutuje, ja na tom nič výnimočné nevidím.”
Vaši kolegovia v Smere s tým nemali problém? Že sedíte s mimovládkami, rokujete s opozíciou?
„Boli takí nadšení, že splnomocnenca vlády pre občiansku spoločnosť dali na moje ministerstvo. Vidia, že im vychádzame v ústrety a takto to ocenili. (úsmev) Nevidím však nikoho, kto by mal problém komunikovať s opozíciou.”
Neprechádzajú im pozmeňujúce návrhy.
„No asi nie sú dobré. Ani my sme nepodporili všetky, len tie, ktoré sú dobré.”
Kedy chcete najbližšie zákon otvárať?
„Až keď Európska komisia schváli nové smernice.”
Čiže z vlastnej iniciatívy nechcete meniť zákon?
„Keď tam nebude detská choroba, ktorú sme očividne prehliadli, nemám dôvod na opätovné otvorenie zákona.”
Ako ste presvedčili Kažimíra, aby dal viac peňazí na kontrolný Úrad pre verejné obstarávanie?
„Bolo to pomerne jednoduché, pretože ich nedával zo svojich. Tie peniaze sa presunuli z úspor na jednotlivých ministerstvách, ktoré najviac čerpajú eurofondy.”
Čo bude znamenať tento rok novely? Vyčerpáme vďaka nej všetky eurofondy?
„Nemyslím si, že sa tie eurofondy dajú tak ľahko vyriešiť. Dva roky sa čerpanie zanedbávalo, to bude veľmi ťažko dobehnuteľné. Ale dokážeme znížiť straty. Napríklad teraz sme našli takú drobnú alokáciu sedem miliónov eur, ktorú si úradníci na niečo odkladali.”
Malá novela platí mesiac a zatiaľ sme zrýchlenie čerpania eurofondov nezaznamenali.
„Vy ste si tak naprogramovali, že za tým musí byť nejaký tender, a tak Kaliňák urobí novelu.“
Vy ste rýchlejšie schválenie obhajovali čerpaním eurofondov.
„Áno. Ale tak, ako ste sa vy oboznamovali s novelou, aj niektoré rezorty sa s ňou musia oboznámiť. Niektorí mali súťaže pripravené, myslím, že NDS niečo vyhlasovala, aj my pôjdeme s nejakým obstarávaním a ostatné rezorty sa pridajú. To je ten rozdiel medzi 18. februárom a 1. júlom, keď začne platiť novela. Takže podľa nej môžu ísť aj súťaže v apríli a máji.
Nie je väčší problém, že o eurofondoch rokuje Ľubomír Vážny, a ten je za mýtnym tendrom, ktorý prešetruje Brusel?
„Komisia sa na to nepozerá ako slovenskí novinári. Často to tak býva, že slovenská žurnalistika zastupuje záujmy iných štátov intenzívnejšie ako by ony samy mali o to záujem. Potom človek príde do tej krajiny a zistí, že ľudí to nezaujíma. Mal som niekoľko veľmi dobrých reakcií z Komisie, pretože pristupuje k mnohým otázkam konštruktívnejšie v snahe vyriešiť tento problém ako niektorí, čo tam posunuli problematickejších ľudí v rámci kompromisov. Takže výhradu som nepočul, a to som hovoril o tejto téme so štyrmi, piatimi eurokomisármi. Je to technická vec. Síce sa mýtny tender vyšetruje, ale aj ÚVO, ktoré patrilo opozícii, vtedy súhlasilo.“
Pozrite si desať hlavných zmien, ktoré novela prináša
Ste vysokopostaveným členom Smeru, ako sa bude vnútropoliticky riešiť, ak na nás Brusel podá pre mýtny tender žalobu?
„To sa ma zbytočne pýtate. Nie som šéfom Ľuba Vážneho a ide o vec, ktorú treba vydiskutovať. Mám pocit, že je tu viac politiky, nechajme o tom diskutovať odborníkov.“
Keď firma AB Facility, ktorá patrí Pente, vyhrala u vás tender, po tlaku médií ste rozhodli, že im tu zákazku nedáte. Malo by sa takto rozhodovať o tendroch? Je šťastné, ak sa minister takto ľahko nechá ovplyvniť?
„Nie je to šťastné, máte pravdu. To je jedno z rozhodnutí, pre ktoré na seba nie som hrdý.“
Prečo ste ho urobili?
„SME ma za to kritizovalo. A ak to nechápu ľudia na prvýkrát, že nemám právo na to, aby som diskriminoval firmu s najlepšou ponukou podľa toho, že jej spoločník má problémy a je podozrivý z niečoho, je potom komplikované vysvetliť to. Priznám sa, že nie som na to hrdý a nebolo to správne. Ale keďže mám iné starosti, nemám čas na vysvetľovanie, že ak niekto regulárne vyhrá súťaž cez elektronickú aukciu, mal by zákazku dostať. Nevyzeralo dobre, že mali pracovať priamo na policajnom prezídiu. Myslím, že teraz je to vyriešené tak, že je aj vlk sýty, aj ovca ostala celá.”
Pýtam sa do budúcnosti, či budete rušiť zmluvy s firmami J&T, Penty, Istrokapitálu.
„Niektorí poslanci opozície kričia ohľadne Penty a Gorily, ale ja som týmto firmám neodovzdal letisko, Paroplynový cyklus či VSŽ. Finančné skupiny nielen u nás, ale aj inde vo svete ovládajú veľký kapitál. Nijako sa im nevyhnete. Ale je dôležité, že keď budem rokovať s Pentou, J&T či Istrokapitálom, tak to bude transparentné, má sa o tom vedieť a mala by to byť najlepšia ponuka. O tom je tento zákon aj strategická zákazka o tom bola. Keď som schopný to vysvetliť, tak to môžeme riešiť. Ale nemôžeme odobrať aj daňovým poplatníkom výhodu najlepšej ponuky len preto, že nám niekto nie je sympatický. To je také eštebácke kádrovanie.”
A vedeli vaši poslanci, čo vôbec schvaľujú?
„Myslím si, že áno. Dlho sme sa o tom rozprávali.”
Bolo tam množstvo pozmeňujúcich návrhov, bolo to zložité...
„Bolo to komplikované, ale preto, lebo sme chceli vyjsť v ústrety. Mohol som spraviť jednoduchú vec. Mohol som prísť od parlamentu a povedať, kolegovia, dôverujte mi, poďte so mnou do študovne a vysvetlím vám to, nič lepšie nie je. Ale musí to prejsť bez pozmeňovákov. Ale to by všetci povedali, že valcujem demokraciu... Chcel som, aby mi povedali, čo by zmenili a aby sme to zapracovali. Uznali sme však aj niektoré opozičné návrhy. Keby som to prevalcoval, bolo by to jednoduché, ale chcem vyjsť v ústrety napríklad aj opozícii, veď mnohé sme tvorili aj spoločne. A potom niekto povie, že je to komplikované len preto, že sme prijali veľa zmien aj od opozície. Ako jedna pani poslankyňa opozície. No to ide podľa mňa proti sebe ako jedna pani poslankyňa z opozície (Mezenská z OĽaNO bola jednou z dvoch poslancov, ktorí hlasovali proti, odôvodňovala to komplikovanosťou zákona, pozn. red.). Ale demokracia je komplikovaná, jednoduchý je totalitný režim.“
