Plán B, ktorý počíta so znárodnením sociálnych fondov, Brusel odmieta. Pomôcť môže Gazprom.
BRATISLAVA. O pláne na zavedenie dane z vkladov, ktorú napokon cyperský parlament neschválil, a s tým spojeným zatvorením bánk cyperskí politici vedeli vopred.
Niekoľko dní predtým, ako eurozóna požiadavku na zavedenie dane predložila ako podmienku získania desaťmiliardovej pôžičky, previedli svoje úspory do zahraničných bánk. Napísal to server Deutsche Wirtschafts Nachrichten.
Zo stoviek bankových účtov vraj zmizlo do zahraničia 4,5 miliardy eur. Od začiatku roka cyperské banky prišli už o dvadsať miliárd eur.
Pomoc ponúka aj cirkev
Z Bruselu zaznievajú slová rozčarovania z neschválenia bankovej dane, lebo mala Cypru priniesť 5,8 miliardy eur. S návrhom na pomoc však prišla ortodoxná cirkev. Arcibiskup Chrysostomos II. ponúkol štátu majetok cirkvi, plánuje ho založiť a investovať do dlhopisov.
Cirkev má podľa ekonóma Yiannisa Mouzakisa podiely v hoteloch, vlastní v krajine rozsiahle pozemky, hotely či banky. „Má 27 percent v Hellenic Bank Public a päť percent v Bank of Cyprus. Cirkev vlastní aj jeden z najväčších pivovarov v krajine. Hodnotu jej majetku nepoznám,“ dodal pre SME.
Cyprus však hľadá spásu pred bankrotom v Rusku. Cyperský minister financií Michalis Sarris priletel do Moskvy. Pomoc prezentoval prepojením ruského biznisu s Cyprom - zo 68 miliárd eur v bankách patrí 25 miliárd ruským oligarchom.
Cyprus potrebuje na záchranu 17,5 miliardy eur, istých je len 2,5 miliardy eur, ktoré dostal v roku 2011 od Rusov. V Moskve sa vyjednáva o znížení 4,5percentného úroku a predĺžení splatnosti úveru až do roku 2016.
Keďže Cyperčania prišli aj o 5,8 miliardy z dane, tieto peniaze podľa denníka Daily Telegraph žiadajú od Rusov. Dohoda nepadla, minister má ostať v Rusku dovtedy, kým sa nedohodnú.
Získa Gazprom banku?
Za štedrú pomoc vraj Cyperčania ponúkli svoje banky prakticky zadarmo. Pre obavy z masívnych výberov úspor ostanú zatvorené až do utorka. Pôvodne mali byť otvorené už dnes.
Hovorí sa o odpredaji Cyprus Popular Bank, ale aj o predaji Laiki Bank ruskému ropnému gigantu Gazprom, ktorý ovláda štát. Gazprom by si tak mohol posilniť pozíciu na európskom trhu, prípadne získať právo na prieskum zemného plynu na cyperskom pobreží. Ide o osem biliónov kubických metrov.
Pôžičku Cypru by zabezpečila Gazprombank, úzko prepojená s Gazpromom. Hovorca Gazpromu správy o ponuke nekomentoval, ale podľa ruskej tlače sa rokovania uskutočnili.
Americký ekonóm a kritik eurozóny Nouriel Roubini na Twitteri napísal, že Rusom nejde až tak o zemný plyn, ale na pobreží chcú postaviť vojenskú základňu. Ruská štátna zbrojárska firma Rosoboronexport vyváža ruské zbrane cez Cyprus do vojnou zmietanej Sýrie.
Návrh na zdanenie peňazí na cyperských účtoch vypustil džina, ktorý sa už nedá dostať späť, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Plán B je nereálny
Cyperčania vyjednávajú aj s eurozónou. Predstavili plán B, ktorý počíta so znárodnením dôchodkových fondov. Získali by 4,2 miliardy eur, z ktorých by sa nakúpili štátne dlhopisy. Rovnako postupoval aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý pred dvoma rokmi znárodnil penzijné fondy.
Súčasťou cyperského plánu, ktorého detaily nikto nepozná, má byť aj vytvorenie štátnej spoločnosti, ktorá by s pomocou Bruselu a Moskvy nadopovala banky kapitálom.
Eurozóna však podľa informácií denníka Wall Street Journal navrhnuté riešenie odmieta, pretože nezabezpečí udržateľný dlh krajiny v budúcnosti.
Ranu pod pás v stredu Cyperčanom uštedrila aj Európska centrálna banka (ECB). Odmietla kapitálovo posilniť banky, ak sa otvoria a nebudú mať dostatok peňazí na vyplácanie úspor.
Člen Rady guvernérov ECB Jörg Asmussen pre denník Die Zeit povedal, že to nie je možné, pretože kapitál poskytujú solventným bankám. „A o solventnosti bánk existujú vážne pochybnosti. A to najmä bez existujúceho plánu na ich rekapitalizáciu,“ dodal.
