Európska únia nemôže prenechať rozdelený štát Turecku a už vôbec nie Rusku, ktoré už finančne Cypru pomáha a chce podiel na ťažbe plynu.
NIKÓZIA, BRATISLAVA. Od začiatku platilo, že Cyprus je malý štát s veľkými problémami.
Do Európskej únie vstupoval v roku 2004 ako jediná rozdelená krajina. Európske právo a zákony tam platia len po demarkačnú čiaru, na juhu stredozemného ostrova, kde sa hovorí po grécky.
Scenáre
Ako to môže dopadnúť
Rusko poskytne úver. Na Cypre politické a podnikateľské záujmy.
Dohoda s eurozónou. Brusel požaduje daň na vklady nad 100tisíc eur.
Cyprus vyhlási bankrot. Buď dôjde k odpisu dlhopisov, alebo výberu vkladov. Obmedzí sa pohyb kapitálu, zavedie paralelná mena a Cyprus odíde z eurozóny.
Členom Únie sa stal, hoci krátko predtým grécki Cyperčania odmietli v referende plán OSN na zjednotenie ostrova.
Ak by však Brusel neprijal Cyprus, hrozili Gréci vetom na vstup ďalších krajín vrátane Slovenska.
Problémy s Tureckom, ktoré ako jediné uznáva Severocyperskú tureckú republiku, sa jasne ukázali v čase cyperského predsedníctva: Turci bojkotovali rokovania o vstupe do Únie pod vedením Cypru.
Rovnaké pomery platia od roku 2008 aj pre spoločnú európsku menu. Euro platí, ale len na juhu ostrova.
Bankám sa darilo
Novinári a neskôr i nemecká tajná služba BND opísali ďalší problém: cyperské bankovníctvo je centrom prania špinavých peňazí, hlavne z východu Európy.
Nemci napísali, že vláda proti tomu robí málo a krajinu priveľmi obľubujú schránkové firmy. A to rástol bankový sektor v rokoch 1995 až 2011 o 240 percent. Ich podiel na ekonomike stúpol z 4,9 na 8,8 percenta.
Zlé časy
Aj tak predsedníctvo v EÚ preberal Cyprus vlani ako prvá krajina, ktorá žiadala o pomoc z eurovalu. To už bolo jasné, že ostrov známy blahobytom a takmer nulovou nezamestnanosťou nerieši len politické, ale aj ekonomické problémy.
Nezamestnanosť v roku 2011 stúpla zo 7,9 percenta na 13 percent. Koncom roku 2011 tvorili dlhy krajiny 71 percent HDP, v roku 2014 to má byť 97 percent.
Čítajte tiež:
Cyperčania sa chcú zachrániť bez Európy. A ešte viac zadĺžiť
Chcú Cyprus v Únii
I tak chce Únia urobiť všetko pre to, aby problémový štát ostal jej súčasťou. Nie z rovnakých dôvodov ako v prípade Talianov či Španielov. Ostrov s necelým miliónom obyvateľov a HDP 18 miliárd eur sa ekonomicky podieľa na eurozóne len 0,15 percenta. Krach by zrejme nevyvolal reťazovú reakciu.
Brusel chce Cyprus v Únii z rovnakých politických i ekonomických dôvodov, pre ktoré má miništát problémy. Únia nemôže prenechať rozdelený štát Turecku a už vôbec nie Rusku, ktoré už finančne Cypru pomáha a chce podiel na ťažbe plynu.
Rusi počítajú s Cyprom aj ako s prístavom pre svoje loďstvo, ak by pre občiansku vojnu stratili Sýriu, ktorá je od Cypru vzdialená 90 kilometrov.
Ekonomicky by strata Cypru Únii až tak neublížila, politicky áno. Stratila by dôveru, že je pripravená zachrániť všetky problémové krajiny Únie, bez ohľadu na ich veľkosť a význam. A porušila by vlastný princíp solidarity. Nezachránila by Cyprus, hoci ten pomáhal zachraňovať Grécko, Írsko i Portugalsko.
