Čoraz väčšie množstvo voľne dostupných dát mení tvár žurnalistiky.
BRATISLAVA. Pacient s mŕtvicou čakal na záchranku 29 minút, k obeti sexuálneho útoku dorazila sanitka po trištvrte hodine a strelnú ranu ošetril lekár po 46 minútach.
Keď v roku 2011 zverejnil malý spravodajský portál The Detail tieto zistenia, rozpútal v Severnom Írsku debatu o dostupnosti prvej pomoci. Nešlo pritom o text založený na individuálnych prípadoch, ale o hĺbkovú analýzu dát.
Novinári po preštudovaní podrobností o vyše 200-tisíc volaniach na tiesňovú linku zistili, že tretina výjazdov k pacientom v ohrození života presiahla predpokladaných osem minút. Údaje novinári spracovali do interaktívnej mapy a čitatelia si mohli sami porovnať dostupnosť pomoci.
Ako rýchlo príde sanitka? Sieť rýchlej zdravotnej pomoci je v Severnom Írsku veľmi nerovnomerná, ukázala práca Kathryn Torney v thedetail.tv.
View The Detail’s ambulance response interactive map in a full screen map
Príbeh schovaný za číslami Príbehy, ktoré novinári dosiaľ získavali najmä na stretnutiach v kaviarňach, dnes čoraz častejšie dolujú z dát.
„To sa bude diať aj ďalej, ale oveľa viac to bude aj o analyzovaní dát a ich zasadzovaní do perspektívy, ktorá pomôže ľuďom vidieť, čo sa v krajine naozaj deje,“ hovorí v Príručke dátovej žurnalistiky tvorca webu Tim Berners-Lee.
Novinár John Burn Murdoch, ktorého na Slovensko nedávno pozvala Aliancia Fair-play a ktorý tvorí datablog denníka The Guardian, upozorňuje, že nové trendy neznamenajú odklon od príbehu.
„Naopak, aj v dátach treba vydolovať príbeh.“
Ak sa to podarí, príbehy vyrysované na pozadí tvrdých dát vypovedajú o spoločnosti často omnoho viac ako náhodné tipy. Slobodnejší sú aj novinári, ktorí sú menej závislí od tipov či citácií.
„Dátová žurnalistika umožňuje objaviť podstatné trendy a súvislosti, teda to, čím sú noviny dôležité pre spoločnosť a zaujímavé pre čitateľov,“ hovorí Jan Boček z datablogu českých Hospodářskych novín.
„Môže pomôcť ku skvalitneniu verejnej debaty. Aby sa viedla skôr na základe faktov a menej pod vplyvom emócií, domnienok a mediálnej manipulácie.“
Zverejňovanie štátnych databáz sa u nás vlečie
Médiá brzdia veľké nároky V českom a slovenskom priestore sú Hospodářské noviny v práci s dátami najďalej a vďaka ich analýze sa im podarilo vystopovať utajených dodávateľov pološtátnej firmy ČEZ alebo upozorniť na maniere pražských policajtov, ktorí pri odťahovaní áut skôr ako na bezpečnosť premávky mysleli na pohodlie.
Aj ony však s dátami pracujú vo výrazne skromnejších pomeroch ako vo svete.
„Zatiaľ nám chýbajú skúsenosti a aj z časových a finančných dôvodov používame skôr viac 'predvarené' služby ako vlastné aplikácie a vizualizácie,“ priznáva Boček.
Veľké nároky na technické zručnosti a čas sú dôvodom, prečo personálne a finančne podvyživené slovenské médiá zaostávajú ešte väčšmi.
Kedy sa ľudia rozchádzajú? David McCandless a Lee Byron získali dáta zo statusov na Facebooku
Kliknite na obrázok, zväčšíte ho.
Staromódny svet Predstavu o náročnosti príbehov dátovej žurnalistiky ponúka jeden z jej priekopníkov britský novinár David McCandless.
Na vytvorenie interaktívnej mapy porovnávajúcej rozšírené tvrdenia o zdravotných účinkoch potravín s medicínskymi výskumami musel prelúskať asi tisícku štúdií.
„Bolo to frustrujúce, pretože som mal urobiť 250 vizualizácií do svojej knihy, a týmto som strávil mesiac práce a mal som len dve stránky,“ opisuje v prednáške na stránke Ted.com.
Dátová žurnalistika si vyžaduje aj isté programátorské a štatistické zručnosti. „Hnevá ma, keď vidím, ako sa niekedy dáta nesprávne interpretujú,“ hovorí Murdoch z Guardianu.
To sú zrejme aj dôvody, prečo sa trendu nevenujú ani naše univerzity. „Akoby ešte neobjavili, ako veľmi sa zmenil svet a stále fungujú na staromódnom rozdelení na printy, televízie, rozhlas či web,“ hovorí Zuzana Wienk z Aliancie Fairplay.
Ján Hacek, ktorý vyučuje nové médiá na bratislavskej katedre žurnalistiky, tvrdí, že nové trendy pozorujú, no študentom zatiaľ chýbajú praktické zručnosti.
„Na humanitných odboroch sa, žiaľ, ignoruje štatistika, hoci diplomové a dizertačné práce by mali byť založené práve na analytickom výskume,“ vraví.
Vestník je zrazu zložitý V jednom zo základných novinárskych zdrojov – Vestníku Úradu verejného obstarávania sa hľadá veľmi ťažko.
BRATISLAVA. Je to jeden z hlavných zdrojov, ktorý sledujú firmy, ktoré sa chcú uchádzať o štátne zákazky, ale aj novinári, ktorí sa snažia odhaliť klientelizmus a plytvanie s verejnými prostriedkami.
Webový Vestník Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý denne navštevujú stovky ľudí, sa po úpravách stránky pred pár mesiacmi stal nezrozumiteľným a vyhľadáva sa v ňom oveľa ťažšie.
„Pôsobí to, ako by ÚVO poskytoval len dáta od roku 2009. Zdá sa, že opäť nastala situácia, keď watchdogové organizácie poskytujú o fungovaní štátu úplnejšie informácie ako samotná štátna správa,“ hovorí Peter Kunder z Aliancie Fairplay.
Aliancia podľa neho už dávno rezignovala z vyhľadávania v oficiálnom vestníku a urobila si vlastný systém datanest.sk.
ÚVO tvrdí, že je jeho systém je v poriadku. „Máme aj negatívne ohlasy, ktoré ak sa analyzujú, končia v drvivej väčšine v polohe, že sťažovateľ viac-menej principiálne nečíta metodické usmernenia a návody,“ odpísal úrad.
Miroslav Kern
