Agentúrny text sme nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Košické železiarne budú aj naďalej ovládať Američania.
Potvrdili to aj včerajšie vyjadrení premiéra Roberta Fica potom, ako v americkom Pittsburghu rokoval so zástupcami U.S. Steelu.
Firmu by teda Američania nemali predať ukrajinskému či ruskému vlastníkovi, ako to plánovali.
„Myslím, že budeme mať pre ľudí v Košiciach dobrú správu,“ povedal premiér cestou z rokovaní s Američanmi v Pittsburghu.
Detaily konkretizovať nechcel. Čaká sa na podpísanie memoranda, čo by sa mohlo stať už dnes, najneskôr však do Veľkej noci.
John Surma, šéf U.S. Steelu zasa verí, že času do úspešného spečatenia dohody už veľa nechýba.
Premiér o detailoch sľúbenej pomoci nehovoril v telefonickom rozhovore po stretnutí s vedením U.S. Steelu nehovoril.
Čítajte rozhovor >>
Sedemtisíc ľudí
Z premiérových vyjadrení je zrejmé, že ak by oceliarne ovládol nový ukrajinský či ruský vlastník, prepustil by vyše polovicu zamestnancov U.S. Steelu a jeho dcérskych spoločností. Tvrdí totiž, že v U.S. Steele ide o záchranu sedemtisíc pracovných miest.
Akú cenu za to vláda zaplatí, stále nikto z kompetentných nehovorí. Vie sa len o tom, že vláda by mala uľaviť oceliarom s ich nákladmi na energie či na ochranu životného prostredia.
Preto so sebou na včerajšie rokovanie zobral Fico aj ministra životného prostredia Petra Žigu. Šéfa rezortu hospodárstva Tomáša Malatinského, ktorý rokovania dovtedy viedol, so sebou nezobral. Do Malatinského agendy by mali patriť úľavy U.S. Steelu v oblasti energetiky.
Predpokladá sa, že U.S. Steel zrekonštruuje kotly svojej elektrárne a elektrinu bude potom predávať za štátom pridelené vyššie výkupné ceny. Tie preplácajú všetci cez faktúry za elektrinu.
Prínosy U.S. Steelu
V minulosti sa U.S. Steel sťažoval aj na nárast takzvaných systémových poplatkov pri výrobe elektriny.
Oceliarne totiž vyrábali elektrickú energiu pre vlastnú potrebu a tak sa im nepozdávalo, že by mali platiť systémové poplatky rovnako, ako keby túto elektrinu prenášali aj mimo svojej firmy a využívali služby prenosovej sústavy.
Analytik analytického centra energy analytics Michal Hudec hovorí, že dôležité je, aké dopady by mal odchod U.S. Steelu.
„Toto nie je len otázka zvýhodnenia konkrétnej firmy. Je to aj otázka, o koľko nákladnejšia by bola sociálna politika štátu, keby toľko ľudí prišlo o prácu,“ hovorí Hudec.
Do úvahy treba zobrať aj to, že ak by U.S. Steel odišiel, fixné náklady na elektrosústavu by sa rozrátali na menší objem prenosu elektriny, hovorí .
V oblasti životného prostredia zrejme oceliarov ťažia vysoké náklady na nákup emisných povoleniek. Ministerstvo životného prostredia nás s otázkami o tom, ako chcú pomôcť, odkázalo na Úrad vlády.
