LONDÝN. Ak najväčšie centrálne banky dostanú ďalekosiahle nové právomoci, naďalej však ostanú nezávislé od politiky, mohli by sa stať príliš mocnými. Vyhlásil to v pondelok hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Olivier Blanchard.
V dôsledku bankovej a dlhovej krízy sa právomoci viacerých dôležitých centrálnych bánk rozšírili tak, aby zahŕňali aj bankový dozor a dohľad nad finančnými trhmi.
Na spojenie menovej politiky a dohľadu nad bankovým sektorom pod jednu strechu sú pritom dobré dôvody, povedal Blanchard počas panelovej diskusie na prestížnej londýnskej School of Economics. Dodal však, že ak sa vloží do rúk nevolených technokratov priveľká moc, môže to dopadnúť zle. "Naozaj chceme dať nezávislej inštitúcii právomoc rozhodovať o pomeroch výšky úverov k výške ich zabezpečenia bez politického dohľadu? Nepovedie to k demokratickému deficitu, kde centrálne banky budú mať príliš veľký vplyv?" pýta sa Blanchard.
"Nie je možné úplne oddeliť aktivity centrálnych bánk a finančnú reguláciu," reagoval na rovnakom fóre šéf americkej centrálnej banky (Fed) Ben Bernanke. Dodal, že tieto banky musia pri rozhodovaní o menovej politike samozrejme zvažovať riziká pre finančný systém. Bývalý šéf nemeckej Bundesbank Axel Weber sa skôr obáva dopadu rozšírenia právomocí na hlavnú úlohu centrálnych bánk.
"Existuje tu potenciálny problém, že sa aktivity rozšíria do oblastí, ktoré by mohli odpútavať pozornosť centrálnych bánk od riadenia menovej politiky," myslí si Weber. Rozšírením právomocí v uplynulom období prešli medzi inými Fed, britská Bank of England alebo Európska centrálna banka.
