Napríklad preto, že toto zlato rýchlejšie černie.
BRATISLAVA. Namiesto toho, aby sme po lacné šperky cestovali do Maďarska či Poľska, máme si ich kupovať od slovenských klenotníkov.
Zmeniť správanie našich spotrebiteľov chce minister hospodárstva Tomáš Malatinský (nominant Smeru), a preto presadil zlegalizovanie 9-karátového zlata u nás.
Ide o drahý kov, ktorý obsahuje len vyše tretinu čistého zlata. Dnes musia byť zlaté šperky aspoň zo 14-karátového zlata a v ňom sú zhruba tri pätiny čistého zlata.
Prstene či náušnice z 9-karátového zlata môžu naši klenotníci ponúkať od 1. apríla. Vtedy totiž začne platiť nový zákon o puncovníctve.
Viac konkurencie?
Zlatá bižutéria
Z histórie
- Zlato s rýdzosťou 375/1000, teda deväťkarátové, bolo na našom území legalizovné v roku 1968,
- po roku 1989 trh s klenotmi ožil, cena zlata totiž nebola taká vysoká ako dnes,
- záujem o šperky z 9-karátového zlata opadol, cenovo dostupné boli totiž výrobky s vyšším obsahom zlata (14- a 18-karátové),
- výrobu a predaj šperkov z deväťkarátového zlata poslanci zrušili v roku 1992,
- o dvadsať rokov neskôr ju opäť parlament povolil.
Malatinský sa rozhodol legalizovať šperky z 9-karátového zlata, aby mohli naši klenotníci lepšie konkurovať dovozu zlatých klenotov z Maďarska či Poľska. Vo väčšine Európy je 9-karátové zlato legálne, nedostupné ostane v Rakúsku, Česku a Holandsku.
Hovorca rezortu hospodárstva Stanislav Jurikovič dodáva, že ďalším dôvodom je oživenie trhu so zlatými šperkmi.
„Cena zlata je vysoká, čo má podstatný vplyv na cenu šperkov,“ vraví Jurikovič. Za poslednú dekádu zdraželo zlato päťnásobne. Za posledný rok však mierne zlacnelo.
Klenotníci pochybujú, či legalizácia 9-karátového zlata pomôže trhu so šperkami.
„Ide o zlatú bižutériu. Pre nízky obsah zlata už po niekoľkých mesiacoch používania oxiduje, teda černie,” hodnotí kvalitu tohto zlata klenotník a cechmajster Cechu zlatníkov a klenotníkov Slovenska Ľubomír Déči.
Skeptický je aj klenotník Mário Bábik z Radošoviec. „Nedá sa hovoriť o zlatom tovare, zlata je tam menej než polovica. Aj kvalita takéhoto výrobku je nižšia,“ vraví.
Déči upozorňuje aj na praktické problémy s deväťkarátovým zlatom. „Oproti 14-karátovému zlatu sa horšie spracováva, lebo je krehkejšie,“ vraví.
Aby dobre vyzeralo a bolo odolnejšie, klenotníci na šperky z 9-karátového zlata nanášajú tenkú vrstvu zlata s vyššou rýdzosťou. „Aj tá sa po čase opotrebuje a šperk rýchlejšie oxiduje,“ dodáva Déči.
Skôr kúpia striebro?
Ani cenový rozdiel nebude ľudí motivovať, aby siahli po 9-karátovom zlate namiesto kvalitnejšieho kovu.
Napríklad manželské obrúčky zo 14-karátového zlata dnes zoženiete aj za päťsto eur, z 9-karátového by podľa Déčiho prepočtov približne vyšli o stovku lacnejšie.
„Ten cenový rozdiel je natoľko malý, že ľudia siahnu radšej po kvalitnejšom zlate alebo si vyberú striebro, prípadne oceľ,“ dodal cechmajster.
Nie je vlastne ani isté, že šperky z 9-karátového zlata budú lacnejšie. Ich cena sa totiž bude odvíjať od toho, ako si klenotníci nastavia marže. Keď budú vysoké, nebude o menej kvalitné zlato zo strany spotrebiteľov záujem. Takúto možnosť pripúšťa aj ministerstvo hospodárstva.
Šperky z 9-karátového zlata sa u nás už vyrábali, zákon ich výrobu zakázal v roku 1992. Podľa Déčiho sa už toto zlato na trhu takmer nevyskytuje. „Zákazník nie je hlúpy, kvalitu rozoznal vtedy a rozozná ju aj teraz,“ dodal.
