LONDÝN. Cyprus pravdepodobne nebude poslednou krajinou eurozóny, ktorá musela požiadať o záchranný balík. Vyplýva to z prieskumu agentúry Reuters medzi poprednými analytikmi.
Analytici sa pritom nedokázali zhodnúť na tom, či záchranný program pre Cyprus, do ktorého sa musia zapojiť aj bohatí klienti bánk, povedie k zhoršeniu alebo zlepšeniu finančnej stability v eurozóne.
Ministri financií eurozóny po zdĺhavých rokovaniach schválili Cypru úver vo výške 10 miliárd eur, ale pod podmienkou, že ďalšie peniaze získa z vlastných zdrojov, okrem iného z jednorazových poplatkov z bankových vkladov nad 100.000 eur.
Z celkového počtu 48 analytikov, ktorí sa zapojili do prieskumu, sa až 36 domnieva, že aj iné štáty eurozóny budú potrebovať pomoc, pričom 16 z nich priamo označilo za horúceho kandidáta na úver Španielsko, ďalších 16 Slovinsko a zvyšní nemenovali žiadnu krajinu.
Slovinsko má veľký bankový sektor v pomere k ekonomike, preto analytici pozorne sledujú situáciu v balkánskej krajine.
"Dohoda o záchrannom programe pre Cyprus posunula európsku bankovú krízu na novú úroveň," konštatovala Lena Komileva, riaditeľka londýnskej poradenskej spoločnosti G+ Economics.
Dodala, že cyperská dohoda nie je dobrá pre budúcnosť eura a spolu s ňou sa do eurozóny vrátilo aj riziko konvertibility jej meny. Zavedenie prísnych obmedzení, ktoré majú zabrániť odlevu vkladov z Cypru, totiž zároveň spôsobí, že euro na Cypre bude mať nižšiu likviditu ako napríklad euro vo Francúzsku.
