Koncom apríla zistíme, aký bol vlani verejný dlh Slovenska. Ak by v ňom boli zahrnuté aj náklady na R1, vláda by mohla čeliť vyššiemu postihu.
BRATISLAVA. Ak obec postaví most či čistiareň s pomocou súkromných peňazí, teda cez PPP projekt, hodnota stavebných prác sa zaráta do jej dlhu. S tým ráta návrh ministerstva financií, ktorý prešiel pripomienkovým konaním.
„PPP projekty do dlhu podľa nás patria,“ hovorí šéf INEKO Peter Goliaš. Hospodárenie obcí by tým malo byť zrozumiteľnejšie a obmedzí sa ich kreatívne účtovníctvo.
„Ak to vláda priznáva pri obciach, bude mať ťažko vysvetľovať, prečo sa PPP projekty nezarátavajú aj do dlhu vlády,“ dodáva Goliaš.
Prečo nie sú PPP v dlhu Ministerstvo financií argumentuje tým, že verejný dlh sa počíta podľa metodiky Eurostatu. Zmena, ktorú navrhlo pre obce, má ovplyvniť len to, či si môžu zobrať úver.
Rezort financií navrhol aj sankcie. Napríklad ak dlh vystúpi nad 55 percent príjmov obce, starostom aj poslancom sa zmrazia platy. Táto zmena má platiť o tri roky.
Eurostat posudzuje každý PPP projekt samostatne. Ak usúdi, že súkromní investori znášajú vyššie riziko ako štát, náklady na projekt do dlhu nezaráta.
Do nášho dlhu sa tak nezarátali ani náklady na výstavbu R1, zatiaľ jediný veľký PPP projekt na Slovensku. Ide o úsek medzi Tekovskými Nemcami a Nitrou a severný obchvat Banskej Bystrice.
Prvá Ficova vláda mala plánovala aj ďalšie PPP projekty, no Radičovej vláda ich zrušila, lebo boli predražené.
Každý PPP projekt by sa mal do dlhu započítať už v čase podpisu zmluvy, z ktorej vyplynú pre štát budúce výdavky, tvrdí Goliaš.
Argumentuje najmä rizikom dopytu, teda že budúce výnosy veľkého verejného projektu nebudú postačovať na pokrytie nákladov.
„Bol by som zatiaľ konzervatívny a do dlhu by som zarátal len investičné náklady projektu,“ vraví.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AnPPUkk0OUvbdHBoUkJIY0d4bjl4OWU1VDdDaVYxMWc&transpose=0&headers=1&range=A1%3AB22&gid=0&pub=1","options":{"vAxes":[{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"series":{"0":{"color":"#980000"}},"booleanRole":"certainty","title":"Ak\u00fd bol a bude dlh Slovenska (v % HDP)","animation":{"duration":0},"legend":"none","focusTarget":"category","useFirstColumnAsDomain":true,"hAxis":{"useFormatFromData":true,"title":"Zdroj: Ministerstvo financi\u00ed a n\u00e1vrh \u0161t\u00e1tneho rozpo\u010dtu na roky 2013-2015 schv\u00e1len\u00fd vl\u00e1dou.","minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"tooltip":{},"isStacked":false,"width":500,"height":371},"state":{},"view":{"columns":[{"calc":"stringify","type":"string","sourceColumn":0},1]},"isDefaultVisualization":true,"chartType":"ColumnChart","chartName":"Chart 2"}
O koľko by R1 zvýšila dlh Vlani dosiahol verejný dlh Slovenska podľa predpokladu v štátnom rozpočte 37,3 miliardy eur, čo je 52,1 percenta ročného HDP.
Aký bol naozaj, povie koncom apríla Európska komisia. V roku 2011 bol vo výške 43,3 percenta, rok predtým o niečo nižší.
Čísla by vyzerali inak, keby sa do dlhu zarátali aj investičné náklady na výstavbu R1. Dosiahli asi 1,2 miliardy eur, teda niečo viac ako 1,5 percenta HDP. Iná by zrejme bola aj sankcia pre vládu podľa zákona o dlhovej brzde. Pre ňu je však tiež kľúčový pohľad Eurostatu.
„Keď skúmame dlhodobú udržateľnosť verejných financií, zaratávame aj splátky PPP,“ hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudo Ódor.
V tomto roku sa má z rozpočtu v súvislosti s PPP projektom na cestu R1 uhradiť zhruba 130 miliónov eur. Posledná splátka má ísť v roku 2041.
Druhá Ficova vláda už nemá veľké plány s PPP projektmi. Diaľnice chce podobne ako bývalá vláda stavať najmä z eurofondov, aj keď Fico za to bývalú premiérku Ivetu Radičovú kritizoval.
Ekonómovia s takýmto využitím eurofondov súhlasia, lebo ide o lacné zdroje, neplatia sa z nich úroky.
Ficovej vláde hrozia sankcie Štát môže onedlho okúsiť dlhovú brzdu.
BRATISLAVA. Strany bývalej koalície sa so Smerom v roku 2011 dohodli, že zadlženie Slovenska by nemalo prekročiť 60 percent HDP. Sankcie podľa zákona o dlhovej brzde začínajú plynúť od 50 percent. Vláda ich pocíti už v tomto roku.
Ak hrubý dlh vlani neprekročil 53 percent HDP, s čím ráta štátny rozpočet, postačí, ak minister financií Peter Kažimír listom parlamentu vysvetlí, prečo je to tak, a navrhne opatrenia, ako sa môže znížiť.
Keby sa do dlhu skôr zarátali aj náklady na výstavbu R1, dlh by prekročil ďalšie sankčné pásmo. Zmrazili by sa zrejme aj platy členom vlády na úrovni minulého roka.
Platilo by to za predpokladu, ak by pri hodnotení dlhu, v ktorom sú zarátané aj PPP projekty, platil ten istý dlhový strop aj sankcie ako v dnešnom zákone o dlhovej brzde.
„Bola by len špekulácia uvažovať, aký by bol strop púri inej metodike či inom zaradení PPP projektov Eurostatom,“ povedal člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudo Ódor.
Marianna Onuferová
