Európske centrálne banky zverejnili detaily prieskumu o bohatstve, ktorý utajovali pre jeho výbušnosť v čase cyperskej krízy.
Keď vrcholila kríza okolo cyperských bánk a nemeckí politici chodili na rokovania o tom, koľko peňazí budú ochotní poskytnúť skolabovanému finančnému sektoru, prišiel nečakaný štatistický podraz z európskych centrálnych bánk.
Tie zozbierali údaje o tom, čo všetko vlastnia ich obyvatelia. Výsledok bol, že podľa štúdie obyčajná (medianová) domácnosť v Nemecku vlastní najmenej majetku v celej eurozóne.
Menej ako talianska, španielska, cyperská, grécka či slovenská. Z taktických dôvodov sa preto rozhodlo, že zverejnenie štúdie sa odsunie dovtedy, kým sa nedohodne, koľko pomoci Cyprus dostane.
Nakoniec ju však zverejniť museli. Polemike a aj výsmechu sa aj tak nevyhla. No hovoriť, že ide o typickú ukážku pozbieraných čísel, ktoré spolu vytvárajú štatistický nezmysel, je nefér. Štúdia je fajn, otázka je, čo si my predstavíme, keď sa povie majetok a domácnosť.
Koľkí sú domácnosť
Nie je domácnosť ako domácnosť. Napríklad na Slovensku máme pomerne malý počet jednočlenných a dvojčlenných domácností. V takých nebýva ani polovica obyvateľstva.
No v Nemecku takto bývajú až tri štvrtiny ľudí. Takisto, vo štvorčlenných a väčších domácnostiach býva u nás až tretina ľudí, najviac v celej eurozóne.
Oveľa presnejšie je preto prepočítavať bohatstvo na ľudí, nie na domácnosti. Ak sa pozrieme na takýto prieskum od Credit Suisse, zrazu sa čísla zmenia. Majetok obyčajného Nemca vyletí hore, zatiaľ čo Slovák sa prepadne na úplné dno majetkového rebríčka. Ak takto prepočítame dáta z prieskumu ECB, opäť skončíme za Nemeckom, hoci s výrazne menším rozdielom.
Akí sú Slováci
Slováci nemajú veľa peňazí v bankách, na účtoch majú okolo 2,5 tisíca eur, bežný Európan viac ako 11-tisíc. Vlastníme pomerne málo áut a skoro žiadne akcie či dlhopisy.
V čom sme však výnimoční, je naše bývanie. Iba desať percent domácností býva v dome či v byte, ktorý nevlastnia. Pri Nemcoch je to menej ako polovica.
Je to tak aj preto, že Slováci odchádzajú neskoro od rodičov, až okolo tridsiatky, ale Fíni už okolo 22 – 23 rokov.
Ak bývajú rodičia s dospelými deťmi v jednom byte, štatisticky bývajú všetci v domácnosti s vlastným bytom.
Zachraňovať ich?
Aj tak sú však výsledky prieskumu provokatívne, najmä v kontexte Európy, kde stabilne chudobnejšie krajiny prispievajú na záchranu tých, ktorí sú bohatší a hrozí im isté schudobnenie.
Napríklad, Španielov trápi najvyššia nezamestnanosť v eurozóne, ale zasa majú celkom slušnú zásobu nehnuteľností v osobnom vlastníctve.
Mali by ich zachraňovať tí, ktorí síce majú vyšší príjem, ale bývajú väčšinou v prenájmoch? Alebo: Mali by sme chrániť bankové vklady obyvateľov, z ktorých veľká časť (na rozdiel od Slovákov) vlastní druhé sídlo, napríklad letný domček pri mori?
Aby to však nebolo jednostranné: je lepšie zachraňovať toho, kto nemá majetok, lebo má nákladný životný štýl, ako toho, kto si radšej peniaze sporil, aby si za ne kúpil ten spomínaný letný domček?
Koľko máme bohatých
Z prieskumov možno vyvodiť, že na Slovensku je ťažké byť sociálnym demokratom a priniesť do rozpočtu veľké peniaze zdaňovaním bohatých domácností.
Rozdelenie bohatstva je na Slovensku najrovnomernejšie v Európe. Zo skúseností vieme, že priemerná hodnota skresľuje. Napríklad, väčšina ľudí má nižší plat, ako je priemerný plat, pretože priemer zvyšuje pomerne málo ľudí s veľmi vysokými platmi.
Ak by sme chceli poznať plat „normálneho“ človeka, najlepšie je to spraviť tak, že urobíme rebríček všetkých ľudí a potom vytiahneme toho, ktorý je presne v strede rebríčka. To je náš normálny človek, štatistici ho nazývajú medián.
Podľa toho, aký je rozdiel medzi jeho platom a priemerným platom, môžeme povedať, ako veľmi dvíhajú bohatí ľudia priemerný plat oproti tomu, čo zarábajú bežní ľudia.
Takto sa môžeme pozrieť aj na to, ako sa vrstva bohatých vzďaľuje od obyčajných ľudí vo veľkosti vlastneného majetku. Z toho pohľadu je Slovensko krajinou, kde sú príjmy rozdelené najrovnomernejšie. Medián je veľmi blízko priemeru. Iné porovnanie je, koľko majetku vlastní horných desať percent.
Podľa prepočtu NBS, kým desať percent najbohatších domácností v eurozóne vlastní až polovicu celkového čistého bohatstva všetkých domácností v eurozóne, na Slovensku je to len tretina. To je najmenej spomedzi všetkých krajín.
Ak bude nejaký politik u nás sľubovať, že veľké peniaze do rozpočtu zoženie opatreniami, ktoré sa budú týkať iba bohatých, tak mu netreba veriť. Na to by sme potrebovali oveľa viac veľmi bohatých ľudí.
