Krajina bude musieť nájsť nie 5,8 miliardy, ale až 13 miliárd eur. Brusel sa rovnako ako pri Grécku aj pri Cypre zmýlil vo vývoji ekonomiky. Rast krajiny vidí o dva roky.
BRATISLAVA. Záchrana bankového sektora na Cypre bude stáť viac, ako sa odhadovalo.
Kým pred dvoma týždňami sa hovorilo o 17 miliardách eur, čo je veľkosť cyperskej ekonomiky, dnes sa už spomína 23 miliárd eur.
Vyplýva to z utajeného dokumentu Európskej komisie a Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý unikol.
Pre krajinu je to zlá správa. Na pomoci sa totiž mala podieľať len 5,8 miliardami eur, no teraz bude musieť nájsť 13 miliárd eur. Ide o kľúčovú tému, o ktorej by mali dnes rokovať ministri financií eurozóny na stretnutí Euroskupiny v Dubline.
Naivné predstavy Bruselu
Cyprus
Fakty
- ekonomika krajiny má tento rok klesnúť o 8,7 % HDP, budúci rok o 3,9 %,
- export má klesnúť o 5 %, pre zmenšenie bankového sektora, kapitálové obmedzenia a kontroly,
- krajina má sľúbenú pomoc, od eurozóny má dostať 9 mld. eur, od MMF 1 mld. eur, 2,5 mld. eur je úver z Ruska, 13 mld. eur by mali byť úspory Cypru.
Čo sa zmenilo? Rovnako ako pri pomoci Grécku aj pri odklepnutí úveru pre Cyprus sa precenila výkonnosť ekonomiky a výber daní v reakcii na úsporné opatrenia a zmenšenie bankového sektora.
Už vtedy ekonómovia varovali, že odhad vývoja ekonomiky je príliš optimistický.
V dokumente, ktorý získala agentúra Reuters, sa píše o výpadku na daniach a hlbokej recesii. Ekonomika krajiny s 800-tisíc obyvateľmi sa v tomto roku prepadne o 8,7 percenta, v budúcom roku o 3,9 percenta. K rastu by sa mala vrátiť o dva roky.
Je pritom takmer isté, že ide skôr o fikciu ako o realitu. Skorý návrat k rastu predpovedal Brusel aj Grékom, a tí sa už brodia v recesii päť rokov.
„Prečo by sa mala vrátiť dôvera a ľudia by mali vkladať peniaze do bánk? Nie je dôvod,“ reagoval pre denník The Guardian Simon Derrick z banky BNY Mellon.
Dokument Bruselu počíta s prepadom spotreby na Cypre o desatinu a poklesom investícií o 29 percent.
Lotyšsko, ktoré bolo odkázané na medzinárodnú pomoc, zažilo prepad v investíciách o 40 percent, Island o 50 percent.
Cyperská ekonomika sa opiera najmä o banky a turizmus. Bankový sektor sa pár dní po odklepnutí úveru zmenšil z 5,5 násobku HDP na 3,5 násobok.
Turizmus nemá veľkú perspektívu. V porovnaní s niektorými stredomorskými krajinami je Cyprus relatívne drahý pre euro. V porovnaní s tureckou lírou je euro dvojnásobne silnejšie, od čoho sa odvíjajú aj ceny.
Luxemburský minister: Viac nebude
Európska únia a Medzinárodný menový fond nemôžu zvýšiť svoj príspevok v rámci finančnej pomoci pre Cyprus nad dohodnutých desať miliárd.
Uviedol to v piatok luxemburský minister financií Luc Frieden v reakcii na správy, že náklady účasti na úverovom programe môžu byt pre ostrovnú krajinu vyššie, než sa čakalo.
"Verím, že politický postoj bude v prospech ponechania objemu (pomoci) na úrovni 10 miliárd eur," povedal Frieden pred stretnutím ministrov financií členských štátov eurozóny v Dubline.
Minister pripustil, že krajina môže čeliť dodatočným nákladom, zvyšovanie príspevku medzinárodných veriteľov však odmietol.
"Viem, že práve teraz sú (finančné potreby) pre obdobie 2013 až 2016 o niečo vyššie, nič viac ale nemôžeme urobiť," zdôraznil Frieden.
Pomôže im predaj zlata?
Brusel a MMF našli riešenie, ktoré by mohlo Cypru pomôcť nájsť peniaze na istý čas. Krajina by mohla predať zlato.
Podľa údajov World Gold Council má Cyprus 13,9 tony zlata v hodnote 700 miliónov eur. Cyperčanom by podľa návrhu Európskej komisie stačilo predať asi desať ton v hodnote približne 400 miliónov eur.
Ak by Cyperčania súhlasili, šlo by o najväčší predaj zlata od roku 2009, keď Francúzi predali 17,4 tony. Zlato na možný predaj reagovalo, kleslo na päťmesačné minimum.
Predaj zlata je podľa ekonóma Pawela Morsiho ponížením. „Brusel vie, že o predaji môže rozhodnúť centrálna banka. Šlo o politické poníženie,“ dodal. Centrálna banka predaj odmietla, vláda pripustila, že ide o jedno z riešení.
Návrh na predaj zlata zrejme testuje reakciu trhu. Nastoľuje otázku, čo by sa stalo, ak by k predaju zlata pristúpili aj ostatné krajiny, ktoré trpia dlhovou krízou?
Medzi nimi sú Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko a Španielsko. V zásobách majú 3561 ton zlata, ktorého hodnota je 125 miliárd eur. Až 2451 ton z toho držia Taliani. Cyprus má zásoby oveľa menšie, jej predajom by sa uspokojili len tri percentá balíka záchrany.
Ak by zásoby predalo len Portugalsko, cena zlata by prudko klesla a zatriaslo by to trhom.
„Je to taká hra na trhu. Aj vzhľadom k tomu, že Portugalsko odmietlo úsporný plán a čo sa stane, ak ho vyzvú, aby prebytočnú časť zlata predala,“ pýta sa trader, ktorého oslovila Reuters.
Portugalská Banco de Portugal drží 420,8 ton zlata v hodnote 14 miliárd dolárov, ktoré tvorí 90,9 percenta zahraničných rezerv krajiny.
