Od mája sa tento fond chystá zrušiť len Allianz DSS.
BRATISLAVA. Ak by si správcovia druhého piliera mohli v minulosti vybrať, čo zrušia, boli by to indexové dôchodkové fondy.
Ide o fondy, ktoré iba kopírujú vývoj akciových indexov, a preto si za nich správcovia donedávna nemohli účtovať výnosový poplatok, čo sa im nepáčilo. Je v nich aj najmenej sporiteľov.
DSS-ky si od mája môžu vybrať, či chcú spravovať indexové fondy aj naďalej. Allianz DSS už takýto fond nebude mať v ponuke. Okrem fondu so zárukami chce mať aktívne riadený akciový fond.
Ostatní správcovia si indexové fondy zatiaľ ponechávajú. Aj v máji chcú spravovať štyri dôchodkové fondy, no svoju ponuku časom prehodnotia. Napríklad Aegon DSS chce v priebehu roka zrušiť zmiešaný fond.
Oplatia sa?
Možnosť zrušiť indexové fondy dala správcom Ficova vláda. Smer zmenil zákon tak, že DSS môžu namiesto štyroch fondov spravovať len dva dôchodkové fondy. Jeden z nich musí byť s garanciami.
To znamená, že DSS musí zarobiť aspoň toľko, aby sporitelia mali na dôchodkovom účte zakaždým minimálne sumu, ktorú tam poslali.
„To, že väčšina DSS si zatiaľ ponecháva indexové fondy, má vysvetlenie v tom, že hoci vznikli len pred rokom, zarobili sporiteľom viac ako ktorékoľvek iné dôchodkové fondy od vzniku druhého piliera,“ hovorí investičný analytik Michal Nalevanko.
Zhodnotenie indexových fondov sa od ich vzniku, čo bolo vlani v apríli, pohybuje od deviatich do 14,5 percenta. Je to minimálne trikrát viac, ako za posledný rok zarobili ostatné dôchodkové fondy.
„Ak by ich DSS zrušili, verejnosť by to mohla vnímať tak, že DSS vôbec nejde o to, aby ich klienti mohli dosiahnuť slušné výnosy,“ hovorí Nalevanko.
Výnosy a poplatky
Otázne je, či indexové fondy môžu aj v budúcnosti ponúknuť sporiteľom najlepšie zhodnotenie.
Napríklad preto, že správcovia chcú v akciových fondoch zvýšiť podiel akcií aj na 50 percent. Allianz hovorí o 80 percentách.
Momentálne je podiel akcií v akciových dôchodkových fondoch od nula do desať percent. Sporitelia tak neprofitujú z aktuálneho rastu cien akcií.
„Indexové fondy celosvetovo ukazujú, že dokážu byť v mnohých prípadoch úspešnejšie ako aktívne spravované fondy a na správu sú podstatne lacnejšie,“ hovorí šéf INEKO Peter Goliaš.
Iná vec je, či sa oplatí prestúpiť do indexového fondu v súčasnosti, keď sú ceny akcií vysoké.
„Po viac ako desaťročí mizérie akciových trhov je reálna šanca, že vyrovnanie historických rekordov indexov je začiatkom dlhodobejšieho rastového trendu,“ hovorí Nalevanko. V takomto prípade by dnešné vysoké ceny akcií mohli o pár rokov vyzerať ako veľmi nízke.
Výnosy indexových fondov znižujú už aj poplatky. Radičovej vláda nastavila výnosový poplatok v týchto fondoch na nulu, keďže aktívne nemuseli kupovať či predávať akcie.
Ešte na jeseň to vyzeralo tak, že indexové fondy sa z ponúk dôchodkových správcov úplne vytratia. Smer poplatky zvýšil. Teraz sú vo všetkých fondoch rovnaké.
O počte fondov rozhodnú i ľudia
BRATISLAVA. Kým dnes si v negarantovaných fondoch sporí viac ako 1,3 milióna ľudí, od mája sa ich počet zníži na 87-tisíc.
Väčšina sa automaticky stane sporiteľmi vo fondoch s garanciami, lebo neposlali do konca marca svojej DSS-ke návratku. Fond môžu kedykoľvek zmeniť.
V druhom pilieri je celkom 1,46 milióna sporiteľov. V negarantovaných fondoch tak v máji bude menej ako desať percent sporiteľov.
Ministerstvo práce predpokladalo, že v nich zostane do 25 percent sporiteľov. Očakáva však, že istá časť sporiteľov sa do fondov bez záruk ešte vráti.
„Ak sa ukáže, že negarantované fondy budú pre malý objem majetku a potrebe diverzifikácie skôr kopírovať indexové fondy, potom by bolo naozaj zbytočné mať v systéme akciové aj indexové fondy,“ hovorí investičný analytik Michal Nalevanko.
Druhý dôvod, prečo nízke počty sporiteľov môžu znížiť počet fondov bez záruk, sú poplatky, ktoré sa platia priamo z fondu.
„Ak by mali zaťažovať sporiteľov v takom objeme, ktorý by výrazne znižoval dosiahnutý výnos, tak by sme asi uvažovali o zlúčení indexového fondu s nejakým iným fondom,“ povedal šéf DSS Poštovej banky Stanislav Žofčák.
