BRATISLAVA. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek číta štatistiku zahraničného obchodu tak, že rastie podiel slovenských potravín na našich pultoch.
Čísla totiž ukázali, že vlani kleslo záporné saldo zahraničného obchodu s potravinami o polovicu. Stále však zostáva v mínusových hodnotách.
„Vlaňajšie čísla o výške dovozu a vývozu agropotravinárskych výrobkov nám dávajú dôvod na mierny optimizmus pri zvyšovaní podielu predaja slovenských potravinárskych výrobkov,“ povedal Jahnátek minulý týždeň pre agentúru TASR.
Vidí za tým minuloročné kroky svojho rezortu na podporu domácich potravín.
Stále vedie cena
„Na pultoch nepribudli slovenské potraviny,“ hovorí analytik agentúry na prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský.
V najbližšom čase sa nárast podľa neho ani nedá očakávať. Vidí za tým pokles domácich výrobcov potravín – až o vyše polovicu. „Domáci výrobcovia už predtým nevládali dodávať toľko, koľko trh potreboval a chcel,“ hovorí.
Potraviny
Zahraničný obchod
- V roku 2011 bolo saldo v obchode s potravinami pasívne –804,6 mil. eur, v roku 2012 –409,5 mil. eur,
- vlani klesol dovoz nahraditeľných komodít,
- vo vývoze prevládali výrobky s nižšou pridanou hodnotou, no dovážali sa viac tie s vyššou,
- najviac dovážame cukor, bravčové mäso, slnečnicový olej a kávu,
- a vyvážame cukor, semená repky olejnej, kávu a olej z repky olejnej,
- vyvážame hlavne do krajín Únie.
Nemyslí si, žeby stúpla ochota spotrebiteľov nakupovať slovenské výrobky. „Peňaženka slovenského zákazníka zostáva v priemere stále prázdna,“ hovorí. Spotrebitelia sa tak podľa neho nakoniec vždy rozhodnú podľa ceny.
Štyri pätiny spotrebiteľov čítajú podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej krajinu pôvodu na tovare.
„Veľa ľudí si síce povie, že by malo uprednostniť slovenský výrobok, ale nakoniec zvíťazí nižšia cena, často práve toho zahraničného,“ hovorí.
Sadovská upozorňuje, že štatistika sa menila pre výraznejší nárast vývozu. Minulý rok sme vyviezli medziročne takmer o tretinu viac potravín a doviezli len o 15 percent viac ako v roku 2011.
„V prípade potravinárskych výrobkov tak stále dovoz prevyšuje vývoz, no rozdiel sa v posledných rokoch predsa len stenčil,“ hovorí.
Údaje o tom, či na pulty vlani naozaj pribudol domáci tovar, bude mať ministerstvo pôdohospodárstva podľa jeho hovorkyne Zuzany Gulovej koncom mája.
„Predpokladáme, že podiel za rok 2012 bude o niečo vyšší ako v roku 2011, keď dosiahol 47,3 percenta,“ povedala.
Domáce potraviny vedú
Takmer všetky reťazce tvrdia, že podiel domácich potravín v ich predajniach rastie. No oproti minulému roku sa ich čísla zmenili len málo.
Jedným z najväčších predajcov slovenských výrobkov je sieť Coop Jednota so zastúpením okolo 74 percent.
„Na základe prieskumov a skúseností badať, že zákazník je opatrnejší pri výbere produktov, častejšie sleduje zloženie výrobkov, ako aj krajinu pôvodu či krajinu výroby, odkiaľ produkt pochádza, “ hovorí predseda predstavenstva Gabriel Csollár.
Reťazec Billa predáva podľa jeho marketingovej manažérky Martiny Kovacs 65 percent domácich potravín.
„Záujem o slovenské výrobky je vždy, pokiaľ sú cenovo a kvalitatívne konkurencieschopné v porovnaní s ostatnou ponukou,“ hovorí. Väčšiu rolu pri nakupovaní však podľa nej hrajú skôr cena a zvyk nakupovať overenú značku.
V Tescu podiel slovenských potravín závisí od sezóny – pohybuje sa okolo 60 percent z tržieb čerstvých potravín, vysvetľuje jeho hovorkyňa Zuzana Lošáková.
„V období posledných dvoch rokov sa slovenské potraviny umiestnili na prvom mieste z pohľadu objemu predaného tovaru v obchodnej sieti Lidl,“ povedal hovorca siete Tomáš Bezák. Lidl sa pri výbere tovaru riadi podľa neho kvalitou, pôvod nezohráva žiadnu úlohu, dodal.
Chýba definícia, čo je slovenské
Obchodníci vykazujú slovenské potraviny zatiaľ podľa EAN kódov. Za slovenské je tak označené aj to, čo sa u nás len balí.
BRATISLAVA. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek slovne zadefinoval slovenské potraviny ako tie, čo majú viac ako 75 percent surovín z domácich zdrojov. Jeho definíciou sa však nikto neriadi. Chýba totiž zákon.
Obchodníci zatiaľ zostavujú štatistiky na základe EAN kódov. „Pokiaľ výrobca neuvedie na výrobkoch percentuálny podiel slovenských surovín, obchod nie je schopný túto informáciu zadefinovať,“ vysvetľuje predseda predstavenstva COOP Jednoty Slovensko Gabriel Csollár.
Súhlasí s ním aj marketingová manažérka siete Billa Martina Kovacs. „Legislatívne normy výroby potravín sú nastavené na ich zloženie a spôsob prípravy,“ hovorí. Slovenská kobása tak môže pochádzať jeden týždeň z nemeckého chovu, druhý týždeň z českého a tretí nakoniec možno zo slovenského, dodáva.
„Budeme sa snažiť, aby definícia slovenského výrobku bola v blízkej budúcnosti,“ povedala hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Zuzana Gulová. Pôjde podľa nej o samostatný predpis. Zatiaľ slúži na odlíšenie slovenských výrobkov Značka kvality SK, ktorú získajú len výrobky spĺňajúce 75 percent.
Zdenka Kollárová
