Agentúrny text sme nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Dlh našej verejnej správy prevýšil vlani 50 percent ročného výkonu ekonomiky, čo sa aj čakalo. Je to už hranica, pri ktorej bude vláda podľa zákona o dlhovej brzde čeliť prvým sankciám.
Eurostat v pondelok zverejnil, že dlh na Slovensku v roku 2012 stúpol na 52,1 percenta HDP a dosiahol 37,2 miliardy eur. Minister financií Peter Kažimír bude musieť poslancom vysvetliť, prečo sa tak stalo a tiež navrhnúť opatrenia, ktorými sa dá dlh znížiť.
O konkrétnych krokoch nechcel Kažimír zatiaľ informovať. Povedal len toľko, že opatrenia budú súvisieť s Programom stability SR na roky 2013 až 2016.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AnPPUkk0OUvbdHBoUkJIY0d4bjl4OWU1VDdDaVYxMWc&transpose=0&headers=1&range=A1%3AB22&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"series":{"0":{"color":"#980000"}},"animation":{"duration":500},"hAxis":{"useFormatFromData":true,"title":"Zdroj: Ministerstvo financi\u00ed a n\u00e1vrh \u0161t\u00e1tneho rozpo\u010dtu na roky 2013-2015 schv\u00e1len\u00fd vl\u00e1dou.","minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"vAxes":[{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"chartArea":{"height":"61.725%","width":"84.154%","left":"9.208%","top":"14.825%"},"booleanRole":"certainty","title":"Ak\u00fd bol a bude dlh Slovenska (v % HDP)","legend":"none","focusTarget":"category","useFirstColumnAsDomain":true,"tooltip":{},"isStacked":false,"width":467,"height":371},"state":{},"view":{"columns":[{"calc":"stringify","type":"string","sourceColumn":0},1]},"isDefaultVisualization":true,"chartType":"ColumnChart","chartName":"Chart 2"}
Kažimír musí vysvetľovať Slovensko doteraz taký dlh nemalo. Ešte v roku 2011 bol vo výške 43,3 percenta HDP, čo je 29,9 miliardy eur. Za rok tak dlh narástol o 7,3 miliardy eur.
„Je to veľa, ale pozrime sa na to, čo tento nárast spôsobilo,“ povedal Kažimír.
Viac ako polovicu sumy, o ktorú dlh narástol, tvorí rozpočtový deficit. Vlani dosiahol 4,35 percenta.
Kažimír hovorí, že ak by vláda neprijala dodatočné opatrenia, deficit by bol vyšší a viac by narástol aj dlh. K tomu, že deficit bol oproti plánu nižší, však prispelo aj to, že sa dostatočne nečerpali eurofondy.
Verejný dlh sa vlani zvýšil aj pre záväzky, ktoré máme v eurovale. Tiež preto, že Slovensko využilo priaznivú situáciu na finančných trhoch, keď klesali úroky a na splácanie svojich záväzkov si požičalo viac, ako potrebovalo.
Šéf agentúry pre správu nášho dlhu Daniel Bytčánek predpokladá, že sa predzásobime aj v tomto roku. Doteraz si Slovensko požičalo od dlhopisových investorov zhruba dve tretiny z ôsmich miliárd, ktoré potrebuje na splatné záväzky v tomto roku.
„Samotný nárast dlhu vyzerá opticky horšie, než by to vyzeralo len vplyvom rozpočtu,“ hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor.
Za dôležité považuje, ako na vývoj dlhu zareagoval rezort financií. Deficit chce v ďalšom období znižovať takým tempom, aby dlh neprekročil 57 percent HDP.
Už v roku 2014 sa sankcie pre Ficovu vládu môžu pritvrdiť. V tomto roku má totiž dlh skončiť tesne pod hranicou 55 percent.
Platy členov vlády sa v takom prípade zrejme od mája 2014 zmrazia minimálne na najbližších dvanásť mesiacov na úrovni roka 2013. Neporastú dovtedy, kým sa dlh nezníži pod 53 percent HDP.
To sa minimálne do roku 2016 nečaká. No vtedy by mal dlh podľa plánu začať aspoň klesať.
Kto je na tom lepšie Dlh vlani stúpol všetkým krajinám Únie. S výnimkou Nemecka všetky hospodárili s deficitom. Najnižší dlh v Európskej únii má Estónsko. Vlani dosiahol 10,1 percenta HDP.
Nižší dlh ako Slovensko má v pomere k HDP aj Bulharsko, Rumunsko, Švédsko, Dánsko, ďalšie pobaltské krajiny či Česko.
Aj Česi využili priaznivé podmienky na dlhopisovom trhu a predzásobili sa.
„Veľmi výhodné podmienky na dlhopisovom trhu umožnili vlani vydať oveľa viac dlhopisov než bolo treba a predzásobiť sa likviditou pre tento rok. Preto zvýšenie zadlženia k HDP takmer o päť percentuálnych bodov nepovažujeme za dramatické,“ povedal analytik pražskej ČSOB Petr Dufek.
Deficit bol nižší, ako bol plán BRATISLAVA. Vlani v lete premiér Robert Fico hovoril, že ak vláda neurobí nič, deficit môže pre daňové výpadky dosiahnuť 5,3 percenta.
Smer znížil príspevok do II. piliera a zvýšil odvod bankám a podnikom, ktorých biznis reguluje štát. Eurostat včera povedal, že naša verejná správa hospodárila vlani s deficitom 4,35 percenta HDP. Plán bol pritom deficit 4,6 percenta.
Deficit bol nižší aj pre lepšie hospodárenie obcí a nižšie čerpanie eurofondov. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor hovorí, že na niektorých pozitívnych prekvapeniach, ako je lepšie hospodárenie obcí, sa nedá dlhodobo stavať. Vyšší deficit ako Slovensko mali v eurozóne Francúzsko, Španielsko, Slovinsko a krajiny, ktoré požiadali o pomoc.
Tento rok chce vláda znížiť deficit pod tri percentá. O rok plánuje deficit na úrovni 2,6 percenta HDP, na čo potrebuje dodatočné opatrenia vo výške 566 miliónov eur.
Autor článku
