Jej vnútorný dlh rastie.
Veronika Folentová, redaktorka
TRNAVA. Žiadne väčšie investície, žiadne veľké prístroje, len nevyhnutné opravy.
Fakultná nemocnica v Trnave nemá na to, aby mohla investovať, čo by len do väčších opráv v starých budovách.
„Príjmy z poisťovní zďaleka nestačia na to, aby zaplatila prevádzku a už vôbec nie investície do vybavenia či personálu,“ hovorí konzultant firmy Emark Michal Pyšný.
Analyzoval hospodárenie nemocnice a tvrdí, že všetky peniaze, ktoré od poisťovní dostane, jej väčšinou nestačia ani na mzdy, lieky, iný zdravotnícky materiál či energie. Preto sa zadlžuje.
Ak by odteraz nič nemíňala, pri terajších príjmoch by potrebovala pol roka, aby splatila dlhy.
Napriek tomu vidí konzultant zlepšenie. Prvé dva mesiace roka bola už prevádzka nemocnice takmer na nule.
Dvadsaťročný deficitKeďže sa neinvestuje do budov či do vybavenia oddelení, rastie aj menej viditeľný vnútorný dlh.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská si to uvedomuje: „V nemocniciach máme veľký, dvadsaťročný investičný deficit.“ Tvrdí, že každé lôžko by malo byť aspoň raz za tridsať rokov obnovené.
Konzultant Pyšný neverí, žeby si nemocnica mohla sama zarobiť na investície.
Podobne sú na tom aj iné slovenské zariadenia.
Peňazí do lôžkovej starostlivosti by malo ísť viac, tvrdí analytik.
Skôr či neskôr nové nemocnice postaviť musíme, tvrdí František Múčka
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
CT si na seba zarobíPosledná väčšia investícia, ktorú trnavská nemocnica urobila, bola v roku 2008. Kúpila počítačovú tomografiu (CT) takmer za milión eur, ktoré splatili za štyri roky.
Nakupovali podobne ako mnoho iných štátnych nemocníc. Hoci si súťažné podmienky prebralo šesť firiem, prihlásila sa len jedna.
Mať CT je v súčasnosti pre nemocnicu výhodné, poisťovne za ne platia viac, ako stojí ich prevádzka. Rádiologická klinika, ktorej súčasťou sú CT aj röntgeny, bola vlani v zisku vyše milióna eur.
Povesť ziskovej prevádzky má aj magnetická rezonancia (MR). V Trnave ju prevádzkuje súkromná firma Medican, ktorá má s nemocnicou zmluvu do roku 2016.
Riaditeľ nemocnice Martin Tabaček odhaduje, že ak by si nemocnica chcela teraz kúpiť prístroj MR, vyšlo by ju to aj so stavebnými úpravami približne na 1,4 milióna eur.
„Dnes nie je táto investícia reálna, hoci predpokladáme, že ak by takéto pracovisko už existovalo, tvorilo by pre nemocnicu zisk,“ hovorí Tabaček.
Ceny za vyšetrenia na magnetickej rezonancii navyše v poslednom období dvakrát klesli.
Keďže si nemocnica mnohé zariadenia nemôže kúpiť, je rada, keď jej ich niekto aspoň požičia. „Máme požičanú laparoskopickú vežu,“ hovorí primár operačných sál Andrej Dobrovodský.
Trvá to už pol roka, firma zatiaľ nepovedala, kedy majú prístroj vrátiť. „Väčšinou to býva na mesiac až dva,“ hovorí primár.
Primár už, samozrejme, požiadal o kúpenie stroja, no vie, že väčšinou je to zbytočné. „Využijeme však aspoň čas na to, aby sme urobili kvalitné operácie a zlepšili starostlivosť,“ hovorí primár.
Celý týždeň sledovali naši redaktori chod trnavskej nemocnice. Reportérka MARTINA PAŽITKOVÁ všetko nakrúcala na kameru. Všetky reportáže mapujú jednotlivé problémy.
Pozrite si všetky diely SME v nemocnici >>
Dopravu i upratovanie robí súkromníkNemocnice si často varia samy, dopravu či upratovanie prenechávajú iným.
Fakty
Kto im upratuje
Trnava: ČaSS, 47–tisíc mesačne
NÚSCH: ISS Facility, 18–tisíc mesačne
UNB: ČaSS
UN Košice: ČaS, 155-tisíc mesačne
Detská FN BB, FN BB, UN Martin, FN Žilina: sami
TRNAVA. Zo služieb upratovanie, preprava a varenie, robí Fakultná nemocnica v Trnave len poslednú. Na ostatné si našli súkromnú firmu.
Naposledy v marci tohto roka sa odčlenila dopravná zdravotná služba, ktorá vozí pacientov medzi nemocnicou a poliklinikou alebo ich odváža aj domov. Túto službu prepláca poisťovňa.
Nemocnica sa jej vzdala, lebo ročne robila stratu takmer 80-tisíc, tvrdí vedenie.
Teraz získajú od súkromnej firmy Štimar, ktorá dopravu získala, 60-tisíc eur ročne. Prenajali jej sanitky, prešli k nej aj zamestnanci.
Nemocnica však ostali náklady s prevozom pacientov po veľkom areáli, na čo poisťovne neprispievajú.
Okrem dopravy musia nemocnice zabezpečiť aj varenie či upratovanie.
SME na porovnanie oslovilo osem nemocníc s otázkou, kto im upratuje.
Štyri si upratujú samy, v Trnave za to zaplatia 47-tisíc mesačne, čo im zoberie takmer dve percentá príjmov.
Naopak varenie si zabezpečujú všetky oslovené nemocnice samy. Aj nemocnice podobné veľkosťou trnavskej za to platia rádovo stovky tisíc eur mesačne.
Sponzori problém nevyriešiaPríjmy nemocnice a jednotlivých oddelení od sponzorov sa rátajú na promile nákladov špitálu.
TRNAVA. Farebné steny, obrázky, v každej izbe televízor. Onkológia je v starom areáli, ale ostatné oddelenia z tejto časti Fakultnej nemocnice v Trnave jej môžu len závidieť.
Je to jedno z prvých oddelení, ktoré začalo zháňať peniaze i mimo nemocnice. Založilo si občianske združenie a začalo obháňať firmy.
„Keď niekto pošle pár korún, aj to poteší,“ hovorí vedúca sestra onkológie Daniela MikováBaxová.
Pekné prostredie vplýva na to, ako sa pacient cíti.
„Priemerná hospitalizácia je šesť až sedem dní, ale riešime aj sociálne prípady, ktoré tu máme i niekoľko týždňov,“ povedala.
Dnes už má v nemocnici fond či občianske združenie sedem oddelení. Sponzorov zháňa aj nemocnica.
Sponzori však nevedia podľa konzultanta Michala Pyšného z Emarku vyriešiť kľúčové problémy.
„Nejde tu o miliónové sumy,“ hovorí. Vysvetľuje, že to oddeleniam môže zlepšiť zariadenie či vybavenie, no proti potrebám je to minimum.
Napríklad vlani získala nemocnica darmi 32-tisíc eur, jej náklady boli tisíckrát vyššie.
