Radí ministrovi vnútra s obstarávaním a zvažuje odchod z funkcie. Tvrdí, že za tým nie sú pochybnosti o tendroch cez Plachtince. TATIANA BEHROVÁ chce predísť spochybňovaniu zákaziek, o ktoré sa budú uchádzať jej známi.
Prečo ministerstvo vnútra odstúpilo od spolupráce s Regionálnou obstarávacou agentúrou v Horných Plachtinciach?
„Existujú pochybnosti o tendroch, ktoré agentúra robila, ministerstvo sa preto rozhodlo, že nebudeme v spolupráci pokračovať. Táto situácia je síce pre mňa absurdná, pretože keď sme spoluprácu začínali, pozrela som si oznámenia o vyhlásení súťaží a nevidela som v nich žiadny problém. Ak teda niekto skúma spoluprácu s agentúrou v Plachtinciach, tak za to zodpovedám ja.“
Čo teda bolo v tých zmluvách zlé, že ste odstúpili?
„Nič v nich nebolo zlé. Vznikla pochybnosť, či agentúra postupuje podľa zákona.“
V čom?
„Je tam pochybnosť, či nevznikol kartel medzi víťazmi tendra na publicitu a informovanosť. Sú pochybnosti o odbornosti agentúry. Ja z pohľadu obstarávateľa na tom tendri samotnom stále nevidím žiadny problém.“
Čiže minister na základe informácií, ktoré dnes má, pochybuje, či sa firmy správali férovo?
„Na základe novinových článkov vznikla pochybnosť, či nebol medzi víťaznými firmami kartel. Či má minister aj ďalšie informácie, neviem. Nemusí mi hovoriť všetko, čo vie. Jednoducho, rozhodol, že odstúpime.“
Podľa toho, čo viete vy, preverovali by ste, či je medzi víťaznými firmami kartel?
„Nie, pretože to nie je úlohou obstarávania. Na to tu je Protimonopolný úrad.“
Úlohou štátu je, aby nakupoval efektívne a transparentne. Musíte sa zaujímať, či sa firmy dohodli, aby napríklad nadhodili ceny.
„Ja neviem, či sa pri obstarávaní cez Plachtince firmy poznali. Necítim sa oprávnená posudzovať to.“
Spoluprácu s agentúrou z Plachtiniec ste teda vypovedali len pre pochybnosti, či sa firmy nedohodli?
„Áno. Takisto neboli schopní verejne vysvetliť niektoré svoje postupy.“
Stále však tvrdíte, že na samotnom obstarávaní nevidíte problém. V tom sa nezhodneme, pretože celý proces je spochybnený už len tým, ako vznikla agentúra v Plachtinciach. Pre štát môže nakupovať len vďaka tomu, že spolumajiteľom je obec, ktorá netuší o dianí vo firme. Je to v poriadku?
„Ja sama som pred rokmi založila súkromnú spoločnosť, cez ktorú som chcela nakupovať pre iných štátnych obstarávateľov.“
Robili by ste to tak ako v Plachtinciach? Že obec by bola len biely kôň?
„Ja nechcem komentovať pána Feranca (majiteľ Regionálnej obstarávacej agentúry, pozn. redakcie) ani Plachtince. Pri všetkej úcte, ani primátor Bratislavy nevie, aké všetky odborné činnosti robia jeho mestské podniky ako OLO či Dopravný podnik.“
Za normálnych okolností, v normálnej obecnej eseročke vie starosta prikázať človeku, ktorý prikáže inému človeku, čo má robiť. V Plachtinciach to neplatí.
„Ja tiež robím pre podobného centrálneho obstarávateľa. Keby ste sa na to opýtali starostky obce, ktorá je jeho spolumajiteľom, bude ma poznať, ale myslím si, že podrobnosti vám nepovie.“
Do akej miery by ste informovali starostu o tom, čo robíte vo firme, ktorá robí centrálne obstarávanie pre ministerstvá?
„O stratégii firmy, čo sa v nej ide robiť a podobne. Starosta nemá priestor na to, aby vedel podrobnosti. Je to skôr rarita, keď o tom vie.“
Je primerané a rozumné, keď firma bez skúsenosti nakupuje pre natoľko veľký úrad, akým je ministerstvo vnútra?
„Ako môžete tvrdiť, že bez skúseností? Vy to viete? Napríklad zadanie zákazky na publicitu a informovanosť bolo najpodrobnejšie opísanie zákazky, aké som kedy videla. A to som robila napríklad na kampani pri zavedení eura. Veď nám neprekáža, že súkromné firmy nám robia aukcie, ani keď robia externe odbornú asistenciu pri obstarávaní. Prečo je taký veľký problém, keď začnú pre štát nakupovať? Ani v jednom prípade nepreverujete, či nie je spolumajiteľom firmy agent tajnej služby. Uvedomte si, že pri nákupe externého poradcu, ktorý pripraví tender za vás, je zodpovednosť stále na štáte. Schéma použitá pri Plachtinciach konečne legalizuje formu, kedy je tá firma za obstarávanie zodpovedná, kedy dostane legálne zaplatené a musí z toho odviesť daň.“
No veď toto je kľúčový problém.
„Čiže keď si zaplatím rady, nejaká firma urobí celú súťaž, no zodpovedám za to ja, tak to je podľa vás v poriadku? No keď si zaplatím, aby urobil celý tender niekto iný, tak to je problém? Veď pre mňa ako pre obstarávateľa je práve tá prvá možnosť problém, pretože som zodpovedná za niečo, na čo mám minimálny dosah.“
Nie. Možno sa na Slovensku o niekoľko rokov dostaneme do tohto bodu, ale zatiaľ to takto nefunguje. Politici ako Kaliňák sa musia pred voľbami postaviť na míting a pýtať hlasy, nejaký Feranec či iný konateľ inej firmy, čo nakupuje pre štát, to nikdy nebude musieť urobiť.
„Viete, ale toto sa tu reálne bude diať. Štát sa blíži do momentu, keď nebude mať nástroje, teda funkčné zmluvy, na výkon svojich funkcií a my sa budeme musieť rôzne pripájať na rôzne zmluvy pomedzi seba.“
To riziko, že takto možno pripravovať podvody, nie je väčšie než získané benefity?
„Ukážem vám tender pre 63 obcí, z toho 31 už využilo elektronickú aukciu. Boli tam štyria dodávatelia technických služieb a úspory oproti tomu, čo firmy ponúkali v rámcovej dohode o dvadsať až päťdesiat percent. Pre obce je to jediná možnosť, ako sa dostať k službám vývozu smetí či kosenia. Inak by si každý z nich musel najať odborne spôsobilú osobu, zaplatiť jej, toto všetko zaň urobila jedna organizácia ako veľkú zákazku.“
Ešte raz, sú riziká väčšie než získané benefity?
„Myslím si, že riziko zneužitia pri centrálnom obstarávaní je rovnaké ako pri akomkoľvek inom obstarávaní.“
Na Slovensku boli štyri veľké štátne mediálne tendre. Kaníkova dôchodková reforma, Zajacova zdravotná reforma, kampaň pri prechode na euro a pri digitalizácii vysielania. Tender na eurokampaň ste robili vy. Teraz ste na inom ministerstve a tvrdíte, že ste nemali kapacity na to, aby ste urobili mediálny tender pre 23 inštitúcií?
„Samozrejme, pretože nejaké reklamné predmety sú úplne poslednou prioritou. Musím tendrovať volebné lístky, revízie dýchacích testov na alkohol, uniformy či náboje. To sú priority.“
Je správne, že obstarávacia agentúra z Plachtiniec bola platená podľa toho, koľko štát minie? To ju motivuje, aby si štát objednával draho.
„Aj pri tendri pre obce, ktorý som spomínala, bol takýto model. Nepokryje ani len náklady, čo má tá firma s obstarávaním.“
Robila Regionálna obstarávacia agentúra charitu? Alebo?
„Neviem, ja hovorím o svojej skúsenosti.“
Ešte raz, ten model motivuje, aby ste veľa míňali za vysoké ceny.
„No či ja vstúpim do toho vzťahu, to je na mne. Tým, že niečo vytendrujem centrálne, to neznamená, že niekto niečo dostane zaplatené a že si z toho zoberie pol percenta odmeny. Peniaze sa vyplácajú až na základe objednávky, o ktorú sa súťaží v rámci aukcie medzi firmami, s ktorými mám rámcovú zmluvu. Zodpovednosť o konečnom vynaložení prostriedkov sa nikde neposúva, zodpovednosť za tender je správne a čestné presunúť na toho, kto ho robí.“
Čiže vpustiť súkromných podnikateľov do organizácií tendrov je správne?
„Oni tam už sú, akurát teraz sú viditeľní, teraz je to celé legálne, zdaňované a regulovateľné. My sme nepreniesli zodpovednosť za hospodárne míňanie štátnych peňazí na agentúru z Plachtiniec, iba sme im povedali: urobte tender, za ktorý budete zodpovední. No či objednáme hento alebo tamto, to je na nás. Za to nás pokojne kritizujte. Keby sme podpísali zmluvu s právnikmi na 400 eur za hodinu, či už obstaraných cez Plachtince, alebo cez nás, tak je to náš problém a zodpovedáme zaň bez ohľadu na to, či tých právnikov vyberali Plachtince, alebo my.“
Právnikov, ktorí sú rovnako čestní a pracovití ako víťazi tendra z Plachtiniec, možno mrzí, že sa do tendra neprihlásili, pretože ani len netušili, o čo ide. Vy by ste to vedeli?
„Jasné. Je to tam napísané. Je tam jasné povedané, že ide o rámcovú dohodu pre iných obstarávateľov. Keby bolo všetko napísané v oznámení, nebolo by potrebné robiť súťažné podklady. Keby aj niekto oznámenie alebo podklady nepochopil, tak existuje žiadosť o vysvetlenie. Samozrejme, že ho vie použiť len niekto, kto vie, ako to chodí pri obstarávaní. Ja s tým mám teraz problém, pretože chcem do súťaže dostať lokálnych stavbárov. Lenže oni nevedia, ako sa vôbec prihlásiť, tak sa to snažím vysvetľovať. Je totiž úplne jedno, kto vyhlási verejné obstarávanie, pokiaľ sa tam budú prihlasovať len veľké firmy. A prvé, čo urobia, keď vyhrajú, pôjdu do regiónu, aby našli subdodávateľov. Ja síce neviem diskriminovať veľkých stavbárov, ale viem aspoň vzdelať tých malých, aby do toho išli sami za seba.“
Medzi víťazmi tendra je aj agentúra Comm, ktorá patrí Miroslave Michalíkovej, ktorá lobovala aj vo váš prospech. Vy ste ju o tom tendri informovali?
„Nie, nemala som ako. Keď sa ministerstvo vnútra pripájalo k agentúre z Plachtiniec, tender už bežal. Navyše, ja som nemala nikdy pracovný vzťah s pani Michalíkovou.“
To netvrdíme, ale keď ste boli v problémoch, lobovala vo váš prospech aj v denníku SME.
„O lobingu v prospech mňa som sa s ňou rozprávala až v deň, keď sme sa my traja prvýkrát stretli. Pokiaľ konala v prospech mňa predtým, ja som o tom nevedela.“
Máte zrejme silných spoločných priateľov.
„Je to možné. Ale my sme sa stretli prvýkrát v rovnaký deň, ako som sa prvýkrát stretli s vami.“
Aký výsledok môžete očakávať od aukcie, ak sa uchádzači dohodnú už pri podpise rámcovej dohody, že prestrelia svoje ceny a vytvoria si obrovský vankúš, ktorý aj keď zmenšia, stále budú veľmi ziskoví.
„Bude to zlé pre aukciu. Toto sa vám môže stať pri akomkoľvek tendri. Je to daň zverejňovania zmlúv. Navyše, na Slovensku musím povedať, že chcem aukciu už na začiatku tendra. Teda každý racionálne zmýšľajúci podnikateľ si cenu nadhodí, aby potom v aukcii mal z čoho schádzať. Ako by sa asi správali, keby nevedeli o aukcii a dozvedeli by sa o nej až v momente, keď ukážu svoje ceny v papierovej ponuke? Takúto možnosť mali donedávna Česi. A vtedy by sme videli, aké sú reálne úspory.“
Problém je, že ten vankúš pri mediálnom tendri cez Plachtince nebol desatina či tretina, ale očividne to boli stovky až tisíce percent. Napríklad noc v hoteli za 14-tisíc eur.
„Rozumiem. Tento efekt bude aj pri stavbách. Musíte si totiž uvedomiť jednu vec. V zadaní tendra sa hovorí o hrubom rámci, teda koľko by stál produkčný na jednu hodinu? Lenže ja v drvivej väčšine prípadov nikdy nebudem obstarávať jedného produkčného, ale vždy nejakú akciu. Predstavte si tender na letenky, ktorý je robený rámcovou dohodou. Ak je povedané, že chcem jednu letenku, ale vy neviete kam, akú cenu by ste dali? Asi vysokú, pretože neviete, či ide o biznis triedu, alebo ekonomickú, či je to do Prahy, alebo do Londýna. No potom v aukcii, keď poviem, že chcem ekonomickú triedu do Bruselu, sa vám tá cena normalizuje.“
V živote to však býva tak, že štát by nakoniec aj tých 14-tisíc eur za noc zaplatil bez mihnutia oka.
„To však nie je problém agentúry z Plachtiniec. To by sa stalo aj v inom prípade, pri inom tendri. A to už hovoríme o nastavení niečoho iného...“
Uvažujete o odchode?
„Áno, ale určite nie pre pochybnosti, o ktorých hovoríte pri Plachtinciach. Táto súťaž ukázala, že môže byť problém, ak sa o tender hlási firma, ktorej predstaviteľku poznám. V obstarávaní robím roky, poznám takmer všetkých v tejto brandži. Znamená to, že sa nemôžu hlásiť o zákazky? Ak áno, hneď zajtra odchádzam. Preto nad tým premýšľam.“
Je očividné, že mediálny tender cez Plachtince vyhrala skupina ľudí s rôznymi firmami, ktorí majú za sebou spoločnú bohatú pracovnú skúsenosť.
„V poriadku. Nech to vyšetrí úrad, ktorý to má vyšetriť. Ja však nemôžem vychádzať z toho pohľadu, z môjho pohľadu sa nič neobjednalo a nič nezaplatilo. Ja až pri objednávke, pri aukcii, viem povedať, či kupujem draho, alebo nie. Až vtedy viem povedať, aké je súťaž.“
My sme vzhľadom na reálny život povinní predstaviť si život, kde sú ceny z rámcovej dohody skutočné.
„Poviem to ešte inak. Často sa stáva, že eurofondy prepadávajú, pretože nie je niečo vytendrované. Máme radšej dopustiť, aby prepadli, alebo mať tú nejaké rámcové dohody a programátorov a odborníkov na zavolanie a ešte sa pokúsiť tlačiť na cenu? Podľa mňa platí druhá možnosť, pretože je o jednu možnosť navyše, ako zabrániť prepadnutiu eurofondov.“
Blíži sa čas, keď budeme pod veľkým tlakom eurofondov. Tieto agentúry tu budú robiť kráľovský biznis.
„Už sme tu. Nebudú kráľmi obstarávania, pretože nebudú mať vytendrované. Takto to celé dopadlo.“
Hovoríte, že nemáte kapacity. Ako budete teda schopní robiť centrálneho nákupcu pomaly pre celý štát, s čím ráta nový zákon?
„Sú tu resty z minulosti, chýbajú uniformy, náboje. Veď každodenne sa rozhodujeme, či najskôr kúpiť kancelársky papier, alebo sa venovať tendru na volebné lístky. Tento nápor ustane, pretože tie resty sa dopracujú. Zároveň sa zvyšujú kapacity.“
Ako sa od júla sprísni kontrola centrálnych obstarávateľov?
„V zákone prešla akreditácia centrálnych obstarávateľov, ktorá je však dobrovoľná.“
Keby agentúra z Plachtiniec nebola akreditovaná, pripojili by ste sa k tomu tendru?
„Áno, ale podrobnejšie by som sledovala, ako sa ten tender vyvíja, či sú postupy v súlade so zákonom.“
Čo znamená byť akreditovaný?
„Vyhlášku musí vydať Úrad pre verejné obstarávanie. Malo by sa preverovať, či má odborníkov, aké nástroje a metódy používa. Ja by som dokonca išla tak ďaleko, že by som sa pýtala, ako chcú robiť prieskum trhu. Súhlasím aj s tým, aby sa upravilo, že v oznámení o vyhlásení zákazky má byť jednoznačnejšie napísané, že ide o centrálne obstarávanie. Ale rozhodne tam nemôže byť suma, pretože tú sumu nepoznáte. Vy reálne neviete, za koľko si tí obstarávatelia budú objednávať."
