BRATISLAVA. Viac ako 14 miliónov eur ročne míňa štát na platenie zdravotných odvodov za evidovaných nezamestnaných, ktorí pracujú na dohodu.Limitované zárobkyKoľko zinkasuje za mesiac zdravotná poisťovňa
Robí to napriek tomu, že od januára platia z dohody 14 percent na zdravotné odvody aj sami dohodári a ich zamestnávatelia.
Zdravotné poisťovne dostávajú duplicitné odvody až za vyše 34-tisíc ľudí. Toľko nezamestnaných totiž momentálne pracuje na dohodu.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že k duplicitnému plateniu odvodov už od 1. januára nedochádza. Mala tomu zabrániť novela zákona o zdravotnom poistení.
Ide o dokonalú sabotáž, myslí si Konštantín Čikovský
Čítajte stĺpček (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Príjem by musel byť vyšší
Nezamestnaní
Možné zárobky a odvody
do konca apríla tohto roka môže evidovaný nezamestnaný zarobiť najviac 65 % zo sumy životného minima zvýšenej o odvody, teda 143,40 eura,
od 1. mája sa suma možného zárobku na dohodu zvýši na 75 % zo životného minima, teda 145,94 eura.
20,43 eura zaplatí evidovaný nezamestnaný pracujúci na dohodu spolu so zamestnávateľom v prípade, ak jeho príjem bude na hornej povolenej hranici 145,94 eura,
33,44 eura zaplatí za nezamestnaného v evidencii štát, a to aj keď pracuje na dohodu.
Zdroj: UPSVaR, MZ SR, rag
Novela podľa hovorkyne ministerstva Zuzany Čižmárikovej hovorí, že štát prestáva platiť poistné za nezamestnaného evidovaného na úrade práce, ak jeho príjmy za kalendárny rok presiahnu 15-násobok životného minima. To zodpovedá ročnému príjmu necelých 2919 eur.
Vo svetle iného zákona sa však táto novela javí ako neúčinná.
Zákon o službách zamestnanosti totiž hovorí, že evidovaný nezamestnaný nemôže v súčasnosti za mesiac zarobiť viac ako 65 percent zo sumy životného minima zvýšenej o odvody, najviac 1752 eur za rok.
K hranici príjmu, ako ju stanovil zákon o zdravotnom poistení, sa teda nezamestnaný dohodár nemôže priblížiť.
A to ani po miernom zvýšení povolenej mzdy za prácu na dohodu od 1. mája. Štát musí ďalej odvádzať zdravotné poistenie za nezamestnaných pracujúcich na dohodu.
Rezort zdravotníctva chybu neuznáva. Na žiadosť o vysvetlenie Čižmáriková povedala, že hranica 15-násobku životného minima je nastavená pre všetky skupiny poistencov štátu a že platenie poistného pri príjmoch nižších ako táto hranica je v súlade s pravidlom solidarity.
Odôvodňuje to tým, že ak by dohodár zarobil za mesiac veľmi nízku mzdu, a teda zaplatil do zdravotnej poisťovne na zdravotných odvodoch za mesiac iba pár eur, niekto by zaňho musel doplatiť zvyšok.
Čižmáriková načrtla možnosť, že by si „dlžné“ poistné museli doplácať títo dohodári z vlastného vrecka.
„Čo by bolo vzhľadom na sociálnu charakteristiku osôb, za ktoré platí poistné štát, nesprávne,“ dodáva.
Dá sa to riešiť inak
Nie je však pravda, že by nízke platby do zdravotných poisťovní museli takto riešiť.
„Povinný minimálny vymeriavací základ zamestnanca nie je určený,“ vysvetľuje hovorca poisťovne Dôvera Branislav Cehlárik.
Za zamestnanca sa podľa Zákonníka práce považuje aj dohodár. Rovnako to funguje napríklad pri zamestnancoch na čiastočný úväzok s nízkou mzdou.
„Ak má príjem napríklad iba 180 eur, preddavok na poistné sa vypočíta z tohto príjmu,“ dodal Cehlárik. Štát ani zamestnanec v tomto prípade „nedoplatky“ na zdravotnom poistení nekompenzuje.
