O vymazávaní pochybných článkov správcovia internetovej encyklopédie hlasujú.
BRATISLAVA. Je to encyklopédia a na slovenskom internete je navštevovanejšia ako stránka Nového Času, Slovenského hydrometeorologického ústavu či vyhľadávačov Altas, Centrum alebo Yahoo.
Na Wikipédiu ako rýchly zdroj informácií sa spolieha čoraz viac ľudí po celom svete. Slovenskú verziu navštívilo v marci priemerne počas jednej hodiny viac ako 27-tisíc ľudí.
Na rozdiel od anglickej verzie Wikipédie, ktorá má viac ako štyri milióny článkov a 130-tisíc dobrovoľných redaktorov, jej slovenská obdoba si aj takmer desať rokov od vzniku rešpekt len buduje.
„Na Slovensku je zatiaľ stále známa skôr anglická verzia, slovenskej vyčítajú nedostatok informácií,“ priznáva jeden zo správcov portálu Roman Paholík. Našu Wikipédiu tvorí podľa štatistík 594 autorov, aktívnych je len niekoľko desiatok.
Hore bez
Wikipédia
- vznikla v januári 2001, slovenská verzia v septembri 2003,
- slovenčina je 31. najrozšírenejší jazyk na Wikipédii, slovenská verzia má 183-tisíc článkov,
- prispieť môže ktokoľvek, aspoň jednu úpravu spravilo za posledný mesiac 594 autorov,
- slovenská Wikipédia má deväť správcov,
- najčítanejší článok je k MS v hokeji – 446-tisíc zobrazení
Slovenská verzia internetovej encyklopédie má dnes viac ako 183-tisíc článkov najrôznejšej úrovne.
„Problémom takej malej Wikipédie je, že má príliš málo prispievateľov, pričom platí, že každý má istý okruh, v ktorom sa orientuje a prispieva,“ hovorí redaktor Mikuláš Krupa.
„Úroveň a kvalita spracovania niektorých oblastí je preto vysoká, kým iné témy nie sú spracované vôbec alebo len povrchne.“
Kým pomerne rozsiahly článok o raperovi Rytmusovi je šiestym načítanejším na slovenskej verzii Wikipédie, texty o Habsburskej monarchii či Slovenskej národnej galérii patria len medzi takzvané výhonky (veľmi krátke články).
Článok môže na portáli meniť alebo založiť ktokoľvek, jeho kvalitu kontrolujú ostatní redaktori.
„V prípade nízkej kvality sa články buď vymažú, alebo sa označia na úpravu a ak sa po dlhšom čase neupravia do prijateľnej podoby, vymažú sa, alebo sa o nich dá hlasovať,“ vysvetľuje Paholík.
V hlasovaní nedávno obstál napríklad článok o modelke Andrei Járovej, ktorý redaktori po výmene názorov napokon ponechali a prerobili.
Pôvodná informácia, že si „v máji 2012 zahrala vo filme Tak fajn!, kde hrala spolu so Zuzanou Plačkovou opaľujúcou sa hore bez“, sa im nezdala dosť významná.
Odborníci im drukujú
Najväčšia prednosť Wikipédie, ktorou je možnosť editovať články všetkými užívateľmi, je zároveň aj jej nevýhodou.
Správcovia portálu musia veľa času venovať vandalizmu a vymazávaniu informácií typu „slnko je teplé, lebo je gej“, alebo že nacionalista Marián Kotleba je „slovenský disident“.
Obsah Wikipédie aj úroveň článkov sa napriek tomu pomaly zlepšuje a za významný zdroj informácií ju považujú aj odborníci.
„Je to reakcia na to, ako sa v globálnom svete dostať v jednom bode k informáciám. To je dôležité, pretože informácie, ktoré nájdete vo Wikipédii, nájdete zrejme aj inde na internete, len vám to dlhšie trvá,“ hovorí sociológ Marián Velšic.
Zároveň upozorňuje, že čitatelia by Wikipédiu mali brať najmä ako návod a nespoliehať sa na ňu ako na konečný zdroj.
„Podobne ako väčšina kolegov, hodnotím Wikipédiu pozitívne, že podáva základné informácie o veciach, javoch a osobách,“ hovorí vedúca projektu encyklopédie Beliana zo Slovenskej akadémie vied.
Aj ona však pri práci s textami z Wikipédie nabáda na ostražitosť. „Je rozdiel, či je autorom odborník alebo anonym.“
Editormi bývajú aj politici
Bol Robert Fico v byte z kauzy Gorila? Wikipédia odpoveď neponúka.
BRATISLAVA. Otvorenosť Wikipédie nezriedka využívajú aj ideológovia a politici na šírenie svojej pravdy či imidžu.
V marci 2012 v Británii zistili, že poslanci a ich štáby menia profily, aby vyzerali lepšie. Každý šiesty poslanec editoval článok o sebe priamo z parlamentu, štáby tak urobili viac ako 10-tisíc zmien. Mnohé súviseli so škandálom z roku 2009, keď sa prevalilo, že poslanci si nechávali štátom preplácať aj také veci ako koberce či televízory.
Pred americkými voľbami v roku 2008 Wikipédia zistila, že príliš aktívni pri prepisovaní článkov sú aj ľudia prezidentských kandidátov Baracka Obamu a Johna McCaina.
Bitku o pravdu viedla s Wikipédiou aj sekta scientológov. Encyklopédia nakoniec zakázala meniť články z IP adries najväčších zástancov aj kritikov cirkvi.
Správca slovenskej Wikipédie Roman Paholík hovorí, že na obsah profilov sa občas sťažujú známe osobnosti aj u nás.
„V princípe s tým však nemôžu nič robiť, pretože Wikipédia uvádza len všeobecne známe fakty, aj keď sa niekomu nemusia páčiť,“ hovorí.
Dôraz na vyváženosť a fakty však môže pri politikoch pôsobiť aj chudokrvne. O Robertovi Ficovi sa vo Wikipédii dočítate o jeho komunistickej minulosti či výpadoch proti menšinám.
O zháňaní peňazí vlastnou hlavou alebo o návšteve bytu z kauzy Gorila však profil mlčí. Veľmi podobné je to aj s Mikulášom Dzurindom.
Kritickejšie zmienky o našich politikoch paradoxne nájdete na anglickej Wikipédii. Autori Ficovi pripomínajú nacionalizmus i útoky na novinárov, pri Dzurindovi zasa nezabudli na kauzu skupinka.
Michal Piško, Tomáš Vasilko
