BRATISLAVA. Pred štvrtkovým zasadnutím Európskej centrálnej banky v Bratislave sa čoraz častejšie skloňuje uvoľnenie menovej politiky.
Sadzby by tak mohli klesnúť z historicky najnižšej úrovni 0,75 percenta z vlaňajšieho leta až na úroveň pol percenta.
Dôvody sú minimálne dva - vysoká nezamestnanosť a prekvapivý pohyb inflácie.
Desaťtisíce nezamestnaných Nezamestnanosť sa v apríli podľa údajov Eurostatu vyšplhala 12,1 percenta. To znamená, že v priebehu marca sa na úradoch práce ocitlo 62-tisíc ľudí bez práce, medziročne ich pribudlo až 1,7 milióna.
Počet nezamestnaných tak dosiahol úroveň 19,2 milióna, čo je najvyššie číslo od roku 1995, kedy Eurostat začal údaje monitorovať.
ECB musí zohľadniť aj prekvapivý prepad inflácie. V apríli dosiahla úroveň 1,2 percenta, v marci bola na úrovni 1,7 percent.
Šlo o najprudší medzimesačný prepad za posledné štyri roky a výška inflácie je tak najnižšia od februára 2010. Inflácia je tak vzdialená od dvojpercentného inflačného cieľa, ktorý si ECB stanovila.
Kým v roku 2011 znížila ECB sadzbu až štyrikrát – v čase gréckeho odpisu dlhu, dnes má ECB oveľa obmedzenejší priestor. Proti uvoľneniu politiky sú striktne Nemci. Tvrdia, že ECB môže vyvolať deflačnú špirálu po štýle Japonska.
Navyše nemecký člen Európskej centrálnej banky Jörg Asmussen tvrdí, že zníženie sadzby by malo oveľa menší dopad na Grékov či Španielov ako na Nemecko.
Sadzby majú obmedzený účinok „Ak si zoberieme, že menová politika je v tejto kríze takmer neúčinná, môže to síce naštartovať dôveru, ale inak je to len prelievanie likvidity sprava doľava, čo dočasne dvihne ceny aktív, ale stále smerujeme k bodu, kde je teraz japonská centrálna banka,“ tvrdí analytik Trim Broker Tomáš Plavec.
Nízka inflácia podporuje myšlienku zadlžených krajín, že rozpočtové úspory sú neúčinné a preto od škrtov opatrne ustupujú. Vysvetľujú to investičnými potrebami na oživenie ekonomiky.
Zelenú im dali pred pár dňami eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. „Aj napriek tomu, že je táto politika úsporných opatrení je v zásade správna, myslím si, že v mnohých ohľadoch dosiahla svoje mantinely," povedal pre denník The Financial Times.
Ako rieši stimuláciu podnikov? Ak by ECB vo štvrtok znížila len kľúčovú sadzbu, problém ekonomickej stagnácie eurozóny by to neriešilo. Prečo? Pretože nerieši hlavný problém: banky odmietajú poskytovať úvery malým a stredným podnikateľom predovšetkým v Španielsku a Taliansku. Potvrdila to v analýze aj ECB.
Práve na podnikateľský sektor a plán jeho oživenia sa budú upierať investori na finančnom trhu. Ak prezident ECB Mario Draghi nevysvetlí, ako ho bude stimulovať a ako podporí, aby banky úverovali, trhy pôjdu nadol.
Analytici z UBS tvrdia, že ECB môže spustiť priame nákupy cenných papierov od bánk, ktoré sú viazané na úvery malých a stredných firiem. Len na porovnanie, španielske firmy majú podľa agentúry Reuters pri úveroch o tri až štyri percentá vyššie úroky ako malé a stredné podniky v Nemecku.
„Centrálna banka riskuje vlastnú dôveryhodnosť, ak bude naďalej ignorovať dezorientáciu v hospodárskom raste eurozóny,“ povedal pre denník The Guardian menový analytik Richard Driver.
Zníženie sadzieb môže mať podľa Adama Kurpiela aj odlišný dôvod: spomalí predčasne uhrádzanie splátok trojročných lacných úverov (LTRO), ktoré im poskytla Európska centrálna banka koncom roka 2011 a začiatkom minulého roka, celkovo šlo o bilión eur.
V Bratislave môže dôjsť k prelomu Na druhej strane ECB sa môže zníženiu sadzieb brániť z niekoľkých dôvodov: v jej histórii sa nestalo, aby znižovala sadzby mimo domáceho Frankfurtu. Rokovanie vo štvrtok bude v Bratislave. Ide o výjazdové rokovanie, ktoré ECB organizuje pravidelne raz až dvakrát ročne.
Druhým dôvodom sú chýbajúce makroekonomické prognózy, ktoré bude mať k dispozícii až v júni.
A posledným faktorom je logické čakanie – chce si ponechať zníženie úrokov na akútnejší čas, keď sa situácia v ekonomike drastickejšie nezhorší.
Nezamestnanosť v marci 2013
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AnPPUkk0OUvbdFVDMTl2QnBvMS11V2M4WGhXMFB4MXc&transpose=0&headers=1&range=A1%3AB27&gid=0&pub=1","options":{"region":"150","vAxes":[{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"titleTextStyle":{"fontSize":16},"booleanRole":"certainty","title":"Chart title","animation":{"duration":500},"colors":["#b6d7a8","#f9cb9c","#cc0000"],"legend":"right","displayMode":"regions","resolution":"countries","hAxis":{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},"width":500,"height":320},"state":{},"view":{},"isDefaultVisualization":true,"chartType":"GeoChart","chartName":"Chart 1"}
(Chýbajúce krajiny údaje Eurostatu zatiaľ nedodali)
