BRATISLAVA. Rádio Viva, televízia TA3 a denník Pravda - to sú médiá, ktoré si po nástupe druhej vlády Roberta Fica najviac polepšili.
Naopak, najviac stratila televízia Markíza, denník SME a vydavatelia Plus 1 deň a Plus sedem dní.
Vyplýva to z analýzy slovenskej pobočky Transparency International.
Neziskovka sa pozrela, kde míňajú peniaze na reklamu ministerstvá, ich organizácie a sedem veľkých štátnych firiem:
TIPOS,
Železnice SR,
Letisko M.R.Štefánika,
Slovenská pošta,
Všeobecná zdravotná poisťovňa,
JAVYS
Lesy
Prečítajte si celú analýzu
Reklama štátu v médiách sa mení aj podľa výsledkov volieb
Viva si polepšila takmer trojnásobne
Porovnávala obdobie od januára 2009 po marec 2013. "Teda tak, aby sme obsiahli obdobie pred a po dvoch posledných voľbách, kde sa orientácia vlád zakaždým menila – v roku 2010 zľava doprava a v roku 2012 späť doľava," píše šéf Transparency Gabriel Šípoš.
A ako porovnanie dopadlo?
Zdroj: Transparency International Slovakia z dát TNS Slovakia
"Ľavicovú Pravdu podľa pozorovateľov vlastní biznis pozadie Smeru. Vlastník TA3 Kmotrík má viaceré spoločné záujmy s vládou, a navyše je jeho televízia dlhodobo známa tým, že preferuje reklamné peniaze pred etikou a nezávislosťou jej spravodajstva. Predseda parlamentu Paška TA3 propagoval aj v reklame. Viva má spravodajstvo len ako doplnok zábavy, ale tiež v nich cítiť provládne farby," píše Šípoš.
Najväčšie straty zas utrpeli médiá, ktoré sú podľa Šípoša viac naklonené Radičovej ako Ficovi - TV Markíza, SME, Pluska a Plus 7 dní.
Preferovala aj Radičová
Pri širšom porovnaní - po nástupe Radičovej a po nástupe Fica II. vidno, že aj Radičovej vláda preferovala médiá, ktoré jej boli bližšie. "Hoci efekt politizácie inzercie za nej vyzerá slabší," dodáva Šípoš.
Zdroj: Transparency International Slovakia z dát TNS Slovakia
Najmä eurofondy
Štát podľa analýzy Transparency platí reklamu najmä z eurofondov.
"Kmotríkova firma C.E.N., držiteľ licencie pre TA3, uzavrel od roku 2011 aspoň 30 zmlúv so štátom a jeho organizáciami za 1,3 milióna eur. Z toho 90 percent tejto sumy zadal štát až po nástupe druhej vlády Roberta Fica a viac ako dve tretiny boli hradené z eurofondov," píše Šípoš.
Vlani si od TA3 nakúpilo reklamu napríklad ministerstvo pôdohospodárstva. Za dokumenty na podporu jedenia rýb zaplatilo 684-tisíc eur.
Ďalších 170-tisíc zaplatilo TA3 Ústredie práce za reklamu aktivít Európskeho sociálneho fondu. "Celkovo viac ako polovica celého objemu reklamy štátu v prvom štvrťroku tohto roka šla do TA3," píše Šípoš.
Na druhom mieste bolo Fun rádio, tretia Pravda.
Podobne z eurofondov bola podľa Transparency hradená kampaň Centra vedecko-technických informácií z tohto januára.
Za 8400 eur mala Pravda v piatich článkoch "objektívnym, analytickým a zrozumiteľným spôsobom predstaviť problematiku podpory ochrany duševného vlastníctva a transferu technológií v základných tézach a praktických príkladoch s dôrazom na ich realizáciu v podmienkach Slovenskej republiky za podpory inštitúcií Európskej únie."
Podobnú reklamu si zaplatilo aj v rádiu Viva, ktorá tak získala 59 tisíc eur.
"Z týchto príkladov jednak vidno, ako "užitočne" sa míňajú eurofondy, a tiež to, akú voľnosť majú pri tomto type inzercie úradníci rozhodovať, od koho danú inzerciu nakúpia," píše Šípoš.
Politizácia inzercie v médiách môže podľa neho viesť k dvom typom reakcií:
buď to novinári spočítajú vláde v ešte tvrdšej kritike
alebo budú majitelia tlačiť na zmäkčenie spravodajstva s nádejou na nejaké vládne peniaze.
