Pomýliť sa pri písaní článku do novín alebo príspevku do vysielania je jednoduché. Médiá sa učia, ako sa s chybami vyrovnať.
BRATISLAVA. Napísať mediálny hit šíriaci sa po sociálnych sieťach nie je pre novinára vždy radostná udalosť.
Nedávno sa o tom presvedčil redaktor webového portálu pluska.sk, ktorý vydával správu TASR o spojenectve Novej väčšiny Daniela Lipšica a Liberálnej dohody Jozefa Kollára.
Bývalý poslanec SaS Kollár sa mu zrejme nezdal dostatočne zaujímavý, a tak ho na fotografii aj v titulku zamenil za šéfa SaS Richarda Sulíka.
S ním sa však Kollár nedávno rozišiel v zlom a aj s časťou poslancov SaS opustil.
„K spojeniu Daniela Lipšica a Richarda Sulíka u nás prišlo obrovským omylom, ktorý budeme redakčne riešiť. Pluska podobné chyby vždy prizná a čitateľom sa za ne, ako v tomto prípade, ospravedlní,“ hovorí šéfredaktor pluska.sk Michal Trško.
Podobnú popularitu si nedávno vyslúžil spravodajský portál Topky.sk, ktorý sa ostro pustil do americkej političky Sarah Palinovej, ktorá údajne vyzvala na inváziu do Čiech a vypálenie Prahy.
Topky však nezaregistrovali, že informácia pochádza zo satirického magazínu The Daily Currant, ktorý si strieľal z jej slabej orientácie v geopolitike v čase, keď si niektoré médiá zamenili Česko s Čečenskom.
„Chyba bola ojedinelá, článok bol publikovaný ešte pred jeho overením a editáciou. V krátkom čase sme reagovali jeho stiahnutím a za omyl sme sa ospravedlnili,“ vysvetľuje aj šéfredaktor spravodajstva Topiek Branislav Karvaš.
Koho si mýlime: bývalých pápežov Jána Pavla II. (vľavo) a Benedikta XVI.
Nepríjemné trapasy
Karvaš dodáva, že podobné chyby sa občas stávajú a nevyhnú sa im ani mienkotvorné médiá vrátane SME.
V tom sa nemýli. Pri každom článku na sme.sk môžu čitatelia cez hlásenie upozorniť na chybu, v printovom vydaní denník každý pondelok zverejňuje opravy a spresnenia (niektoré chyby nie sú prelinkované, pretože sme si ich všimli pred vydaním na webe. V printe, žiaľ, zostali - pozn. red.).
V tejto rubrike si čitatelia mohli prečítať napríklad ospravedlnenie bývalému rektorovi Františkovi Gahérovi, ktorý sa vraj nevyjadril ku kontrole na Univerzite Komenského. Redaktor SME však vytáčal zlé číslo.
Inokedy došlo k zámene názorov dvoch psychologičiek v takej citlivej veci, akou je výchova detí rodičmi rovnakého pohlavia.
Denník Pravda sa ospravedlňoval za článok, v ktorom písal o spolupráci spisovateľa Rudolfa Slobodu s komunistickou ŠtB. Redaktor si autora omylom zamenil s jeho postavou.
Koho si mýlime: bývalých ministrov Daniela Krajcera (vľavo) a Daniela Lipšica.
Nepodceniť čitateľa
„Keďže novinárstvo nie je exaktná disciplína a výstup vždy závisí od posúdenia ľudí, ktorí sú omylní, je prítomnosť chýb v médiách samozrejmá a z času na čas sa stane každému, nech už má akokoľvek premyslené postupy a kvalitných ľudí,“ hovorí zástupca šéfredaktora SME Lukáš Fila.
Dôležité podľa neho je, aby sa médiá snažili budovať kontrolné mechanizmy na ich vychytanie.
„V prvom rade by mali existovať návody, ktoré ľuďom pomôžu vyvarovať sa ich, preto dostáva každý nový redaktor pri nástupe do SME redakčný etický kódex a pravidlá písania a redigovania textov,“ hovorí.
V druhom rade nasleduje krížová kontrola, pri ktorej musí každý text uverejňovaný v novinách prejsť rukami editora a jazykového redaktora.
„Tretím spôsobom je spätné hodnotenie práce a diskusia o chybách, ktoré vznikajú. Preto sa každodenná porada vedenia redakcie začína hodnotením aktuálneho vydania novín,“ dodáva Fila.
Koho si mýlime: Jána Kováčika, šéfa SFZ (vľavo), a Jozefa Kováčika, hovorcu KBS.
V zahraničí opravy uverejňujú denne
Riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš hovorí, že slovenské médiá sú pri priznávaní chýb stále dosť striedme.
„Je to pritom normálna vec, že keď robia novinári článok za pár hodín, stanú sa aj chyby. Keď sa však noviny tvária, že sa nič nestalo, čitatelia sú oveľa viac naštvaní,“ hovorí.
Šípoš upozorňuje, že veľké zahraničné médiá zverejňujú na internete opravy denne a aj v printoch ročne uverejnia stovky korekcií.
„V dobe internetu, keď sa každý deň vyrojí obrovské množstvo informácií, musí byť v záujme médií presvedčiť, v čom sú práve ony dôveryhodnejšie,“ dodáva.
Televízie priznajú chybu, až keď musia
V archíve našich televízií a rádií nájdete opravu zriedkavo.
BRATISLAVA. Riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš upozorňuje, že elektronické médiá v priznaní chýb zaostávajú.
„Opravy zväčša zverejňujú iba na základe rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu alebo súdu,“ hovorí.
Podobné je to však podľa neho aj vo svete, keďže elektronické médiá majú omnoho menej priestoru, ktorý je navyše veľmi drahý.
„Britská televízia BBC má preto napríklad samostatný blog, kde zverejňujú opravy, ale aj vysvetľujú pozadie tém,“ hovorí.
„Ľudia sú zvedaví, či médium nehrá na jednu stranu, aký vplyv majú vlastníci, ako sa tvoria reportáže. Dialóg s divákmi buduje dôveryhodnosť.“
V archíve príspevkov našich televízií sa ospravedlnenie dá nájsť len veľmi zriedkavo. Nedávno ho uverejnil napríklad Slovenský rozhlas, ktorý tiež naletel na informáciu o „českom výpade“ Sarah Palinovej.
„Redaktori si informáciu neoverili u primárneho zdroja, z čoho by im bolo jasné, že nejde o skutočnú informáciu.
Postihli sme zodpovedných na základe interných predpisov,“ povedal riaditeľ sekcie spravodajstva RTVS Lukáš Diko.
Iný prístup zvolila nedávno televízia JOJ, ktorá v reportáži vystrašila obyvateľov Hostovíc, že sa u nich usídlili satanisti. V skutočnosti si dedinu za svoje sídlo vybrali recesisti z fiktívnej Bohosloveckej univerzity Šerca Ježišovho.
Joj priniesla na druhý deň ďalší príspevok o spore recesistov a dedinčanov, vlastnú chybu nepriznali.
Minimálne zverejňuje opravy aj televízia Markíza. „Faktických chýb je našťastie v našom spravodajstve minimum,“ hovorí šéfredaktor spravodajstva Tibor Mattyašovský.
Najčastejšie sa podľa neho potýkajú s chybami spôsobenými časovým tlakom.
„Redaktori sa sústredia hlavne na objektívne a vyvážené spracovanie faktov a ich obrazovú prezentáciu, a často tak podceňujú titulky, grafiky či názvy tém. Práve tu sa najčastejšie objavujú preklepy a zbytočné chyby, ktoré nemajú nič spoločné s nevedomosťou redaktorov, skôr s ich nedôslednosťou,“ povedal Mattyašovský.
Čo sa podarilo SME
Vymyslený názov
Ako sa to stalo: v roku 2005 chceli redaktori zistiť, ako sa volá pápežská čiapka a kontaktovali cez SMS správu kolegyňu na materskej dovolenke, ktorá sa v cirkevnej tematike vyzná. Odpoveď prišla rýchlo: solideo Barbora. V novinách vyšiel názov čiapky v tejto podobe. Barbora bol len podpis kolegyne, čo však redaktorom nedošlo.
Zámena pápeža
Ako sa to stalo: pápež Benedikt XVI. v septembri 2009 navštívil Českú republiku. Vedúci výroby pri písaní popisky pod titulnú fotografiu, čo bol posledný úkon, ktorý v piatkový deň robil, napísal, že do Česka prichádza v tom čase už štyri roky zosnulý pápež Ján Pavol II. Chybu si všimli až kolegovia v tlačiarni, časť vydania už však vyšla s touto nepríjemnou chybou, ktorá sa dotkla veriacich.
Zámena mien
Ako sa to stalo: hokejový obranca Tomáš Slivka má titul aj rešpekt za fair-play, avizovali sme minulý mesiac na titulnej strane. Obranca Plzne sa však volá Tomáš Slovák. Vedúci vydania telefonoval s policajným hovorcom Michalom Slivkom a ten mu v mysli uviazol natoľko, že toto meno automaticky priradil aj k hokejistovi. Keďže športoví redaktori avízo už nevideli, zostalo v novinách.
Nepresné odhady
Ako sa to stalo: koncom januára 2012 čelil denník SME kritike viacerých účastníkov protestu Gorila. Redaktori odhadli, že sa na ňom zúčastnilo asi tisíc ľudí. Iné médiá uvádzali stovky. Na ďalší deň bloger Ján Gašo zverejnil text Klamú médiá na čele so SME úmyselne. Tvrdil, že počet demonštrantov médiá podcenili a snažil sa to dokázať pomocou fotografie zobrazujúcej dav z výšky. Každého človeka na fotografii označil a napočítal 2375 ľudí. SME na to reagovalo publikovaním článku, v ktorom chybu priznalo a napísalo o metódach, ako sa vo svete odhaduje veľkosť davov.
V zahraničí vydajú opravy častejšie, a niekedy sú aj vtipné
Chyby robia všetci, nevyhnú sa im ani prestížne svetové médiá.
BRATISLAVA. „V predchádzajúcej verzii tohto článku sme napísali, že redaktorov Bloombergu môžu potrestať za popíjanie vínneho striku v práci. Nie je to pravda, ospravedlňujeme sa. Asi sme boli v práci opití.“
Takéto ospravedlnenie uverejnil pod článkom o alkohole v práci známy magazín Economist. Žurnalistická škola Poynterov inštitút z Floridy to na svojej stránke označila za najzaujímavejšiu opravu roka 2012. Ostatné spomenuté chyby už také veselé neboli.
Najväčšiu chybou roka bolo podľa stránky oznámenie, že americký Najvyšší súd označil zdravotnícku reformu za protiústavnú. Prišla s tým známa spravodajská televízia CNN, no v skutočnosti išlo len o názor jedného zo sudcov. Reforma je nakoniec v súlade s ústavou, na chybu CNN sa nezabúda.
Najmä v posledných rokoch sa začínajú množiť chyby, ktoré súvisia s online informovaním. Svetové médiá sa predbiehajú v tom, kto príde s informáciou skôr, aj za cenu toho, že je neoverená. Napríklad pri decembrovej streľbe na škole Sandy Hook.
Zabíjal Ryan alebo Adam Lanza? Ak ste sledovali online spravodajstvo CNN, AP, NBC, dozvedeli ste sa, že Ryan. Aj keď v skutočnosti bol vrahom jeho brat Adam.
Tieto chyby nie sú až také vážne, no v prípade informácií o útokoch na bostonskom maratóne môžu ohrozovať životy. Dva dni po útoku sa na verejnosť dostala informácia, že útočníka zadržali. Bratia Carnajevovci pritom ešte na druhý deň zabili strážnika a streľbou ohrozovali Boston. Aj s touto informáciu prišla CNN, jedna z najprestížnejších spravodajských televízií sveta, a uznávaná agentúra AP.
Špecifickou chybou svetových médií je, keď vydajú nekrológ osoby, ktorá ešte žije. Je totiž zvykom, že majú pripravené životopisy osobností, aby ich vydali čím skôr.
A potom musia vydávať nepríjemné opravy, ako nedávno agentúra Reuters. „Reuters chybne vydal dopredu napísaný nekrológ finančníka a filantropa Georgea Sorosa. Jeho hovorca potvrdil, že žije a je na tom zdravotne dobre.“
Pre dotknutú osobu to však minimálne jednu výhodu má. Dozvie sa, čo si o ňom novinári myslia, no za jeho života sa mu to neodvážia povedať. Soros sa napríklad o sebe dočítal, že je „tajomnou postavou obalenou intelektom, protirečeniami a peniazmi.“
Matúš Krčmárik
