BRATISLAVA. Šesťdesiatnik Peter v ošumelých maskáčoch a svetri tlačí starý nákupný košík naplnený haraburdím. Zaradí sa za dodávku a čaká v rade. O chvíľu vykladá na váhu torzo lustra, starú žehličku a rozbité žalúzie.
Za dnešnú obchôdzku po smetiskách inkasuje bývalý murár, ktorý žije na ulici, zopár drobných a poberá sa ďalej. „Odkážte tomu, kto to vymyslel, že je blbec,“ zakričí.
Na mysli má návrh ministerstva životného prostredia, ktoré pripravuje úplný zákaz výkupu kovov od fyzických osôb. Ľudia majú kov voziť zadarmo do obecných zberní.
„Osemdesiat percent kovového odpadu vykúpeného v zberniach pochádza z trestnej činnosti,“ vysvetľuje návrh minister Peter Žiga (Smer).
Prečítajte si tiež test Karola Sudora
Výkupca poklopov: Keby ma videli, tak ma zavrú
Čísla spakruky
Fakty
Ako si to predstavujú
- Zberne budú môcť šrot vykupovať len od právnických osôb.
- Ľudia budú kovový odpad odovzdávať na obecných zberných dvoroch zadarmo.
- Zarábať na nich bude potom obec.
- Tá má ľudí motivovať šrot voziť, napríklad cez nižšie poplatky za odvoz odpadu.
Prevádzkari zberných surovín sú rozhorčení a tvrdia, že číslo si vycucal z prsta.
„Je to totálny nezmysel. Všade sú tu kamery, ktorý zlodej príde pred ne,“ hovorí majiteľ jedného z bratislavských kovošrotov Pavol Šotek.
Aj jeho kolega Ján Kačurek z Vranova nad Topľou o argumente ministra pochybuje.
„Už dnes je zákon veľmi prísny a máme povinnosť všetok farebný kov fotografovať a zapísať osobné údaje, čo si policajti kedykoľvek môžu skontrolovať.“
Tvrdí, že podozrivý materiál k nemu na šrotovisko nosia nanajvýš dvakrát týždenne.
Ministerstvo oponuje, že prísnejšia evidencia nezaberá.
„Výkupcovia argumentujú aj tým, že nespoznali kanalizačný poklop, lebo bol rozbitý na kúsky,“ vraví hovorca envirorezortu Maroš Stano.
Takéto prípady sa končia aj tragicky. Pred rokom sa po páde do odkrytej šachty utopilo trojročné dievčatko v Nitre.
Krádeže poklopov, krytov, transformátorov, káblov či častí striech sú podľa ministerstva na dennom poriadku.
„Zlodeji sa neštítia ani kostolov, cintorínov, naposledy v Kremnici brali pamätné tabule,“ vraví Stano.
Štatistika ministerstva zaskočila policajtov. „Osobitne neevidujeme prípady krádeží podľa toho, či bol predmet z kovu,“ tvrdí hovorca policajného zboru Michal Slivka.
Iné čísla ponúka spoločnosť Zberné suroviny zo Žiliny, ktorá má na Slovensku 32 prevádzok a vo výkupe zamestnáva vyše 500 ľudí.
„Pri celkovom ročnom výkupe oceľového odpadu a farebných kovov, čo je asi milión ton ročne, je takmer 450-tisíc ton vykúpených od fyzických osôb,“ hovorí Miroslava Lopušanová.
„To by znamenalo, že z trestnej činnosti pochádza asi 360-tisíc ton kovového odpadu ročne, čo je absurdné.“
Bič na chudobných
Ministerstvo vysvetľuje, že vychádza z „kvalifikovaného hrubého odhadu“ na základe údajov od polície, subjektov pôsobiacich v odpadovom hospodárstve a samospráv.
„Je pochopiteľné, že zberne budú spochybňovať zákaz, ale treba si položiť aj otázku, kde končí kov z krádeží, keď len počet nahlásených trestných činov pri farebných kovoch v roku 2011 dosiahol takmer 1500,“ hovorí Stano.
Majitelia šrotovísk upozorňujú aj na ďalšie riziká. Lopušanová tvrdí, že zákaz môže postihnúť až 15-tisíc zamestnancov zberných surovín a ďalších firiem, ktoré s odpadom ďalej pracujú.
„Bude mať vplyv na rozvoj čierneho trhu s druhotnými surovinami, rast čiernych skládok a zvýšenie trestnej činnosti,“ tvrdí.
Kovy sa časť ľudí môže snažiť preprať cez čierne zberne, ktoré ich potom ako právnické osoby legálne speňažia. Časť kovov, ktoré dnes domáce firmy dokážu opätovne využiť, zas bude smerovať za hranice.
Sergej Kára z občianskeho združenia Vagus upozorňuje, že zákaz môže mať krutý dosah aj na sociálne najslabšie skupiny, ako sú bezdomovci alebo chudobní Rómovia.
Prevažná väčšina ľudí bez domova chodí na takzvané rajóny. Hľadajú suroviny, kovy.
„V Bratislave často nabehajú aj 15 kilometrov, aby si zarobili tri eurá na jedlo, cigarety či nocľaháreň,“ hovorí.
„Tým, že pre nich neexistujú takmer nijaké služby, je to často ich jediná šanca, o ktorú ich pripravíme.“
