Šéfovia spravodajstva v printe, televízii či v rádiu si pochvaľujú efekt veľkej kancelárie.
BRATISLAVA. Zvonia telefóny, z obrazoviek vrieska politik, novinári sa smejú, počuť ťukanie do klávesnice.
Vzduchom lietajú príznačné vety: „Pošli to na výrobu! “ či „Kto má krátiť túto plachtu?“ Občas zaznie nadávka, tresnutie telefónom.
Ktorúkoľvek väčšiu redakciu slovenského média by ste si vybrali, všade nájdete novinárov pohromade v jednej veľkej rušnej miestnosti nazývanej newsroom. Tu sa novinári radia, získavajú informácie, tvoria správy.
Viac hláv, viac rozumu
Bez ohľadu na to, či ste v rádiu, televízii, alebo v novinách, newsroomy vyzerajú podobne: stoly sú usporiadané v radoch, štvorcoch či do kruhu.
Bývajú zapratané šálkami kávy a papiermi, spod ktorých vytŕča klávesnica a monitor. Priestor je otvorený, všetci vidia všetkých.
Veľké otvorené priestory sa udomácňovali v západných médiách už v druhej polovici minulého storočia.
Pre našich novinárov je newsroom štandardom od konca deväťdesiatych rokov. Predtým zvykli sedieť reportéri z rôznych rubrík oddelene, v kanceláriách.
„Newsroom je veľká kancelária, kde novinári spolupracujú pri riešení tém,“ hovorí šéf spravodajstva a webu TV Markíza Tibor Maťašovský. Vysvetľuje, že keď sú novinári na jednom mieste, môžu sa inšpirovať.
Systém newsroomu používa Markíza od svojho vzniku. Dnes majú až dva – v jednom sú televízne noviny a webové spravodajstvo, druhý je publicistický.
Tlačová agentúra SITA má newsroom od roku 1997. „Bol to projekt zakladateľa Pavla Múdreho. Viackrát bol po inšpiráciu v Amerike, “ hovorí súčasný šéf spravodajstva Pavel Urban.
Newsroom agentúry SITA. FOTO: SME - Tomáš Benedikovič
Rýchlo a spoločne
Šéf spravodajstva a dopravného servisu rádia Expres Peter Palovič považuje za dôležitú vlastnosť newsroomu rýchly kontakt medzi kolegami.
Hľadať niekoho po chodbách by trvalo príliš dlho. Novinári Expresu pracujú v newsroome od roku 2005.
„Open-space je v mnohom výhodnejší. Čokoľvek riešime, snažíme sa, aby to bolo prepojené vo vysielaní. Máme to teda prepojené aj v redakcii.“
Dodáva, že efektom otvoreného priestoru je vzájomná pomoc medzi kolegami. Andrej Wallner to od mixážneho pultu so smiechom potvrdí: „Áno, takto sa dá lepšie odpisovať.“
Vo väčšine médií domáci a ekonomickí spravodajcovia sedia blízko seba. „Medzi ekonomickou a domácou redakciou je veľa styčných bodov,“ vysvetľuje Urban z agentúry SITA.
V denníku SME susedí spravodajstvo s ekonomikou, nasleduje oddelenie zahraničia, opodiaľ je kultúra a redakcia servisnej rubriky.
Newsroomu dominuje priestor pre grafikov a fotografov, kde sa finalizujú novinové strany. Oddelení presklenou stenou od newsroomu sú ľudia, ktorí dávajú pozor na chyby – jazykoví redaktori.
Newsroom denníka SME. FOTO: SME - Tomáš Benedikovič
Online zatlačil
Princíp newsroomov sa osvedčil aj s nástupom internetu a vznikom webového spravodajstva, ktoré pôvodne tvorili samostatní – online redaktori.
„Je to celá veda - prepojiť redaktorov z webu a z pôvodného média tak, aby si lepšie porozumeli,“ hovorí zástupca šéfredaktora SME Lukáš Fila.
Tibro Maťašovský z Markízy s tým má dobrú skúsenosť. „To, že do newsroomu prišlo aj internetové spravodajstvo, bol posun. Redakcie mali predtým pocit, že si konkurujú.“
Vďaka bezprostrednému kontaktu podľa neho vymizla rivalita, zlepšila sa rýchlosť spracovania informácií.
Výhody spojenia redakcií tlačených novín a webu sa podľa Lukáša Filu ukazujú najsilnejšie napríklad počas volieb.
„Ľudia musia rýchlo spolupracovať.“ Redaktor z terénu vie vďaka technike poslať informáciu online editorovi, ktorý ju bleskovo upraví a zverejní.
V rádiu pomáha spoločný priestor aj moderátorovi. Palovič z Expresu odhaduje čas od prijatia dôležitej informácie do zahlásenia moderátorom na 30 sekúnd.
„V newsroome je výhodou, že vybehnete od stola a v tej istej chvíli už informácia ide von.“
Góly i fauly sledujú na veľkých obrazovkách redaktori športu. Kolektív ich nevylučuje, ale vyčleňujú im akési „športové zákutia“.
V SME sedia redaktori športu vedľa kultúrnej rubriky. V Markíze majú priestor v malom výklenku so strategickým výhľadom – redaktormi sú väčšinou muži.
SITA má športové oddelenie dokonca na inom poschodí.
Newsroom televízie Markíza. FOTO: SME - Tomáš Benedikovič
Slúchadlá na ušiach
Newsroomy sú plné verbálnej aj neverbálnej komunikácie, novinári si v nich môžu precvičovať pasívny slovník i empatiu.
Na otravné zvonenie telefónu alebo hlučný rozhovor reagujú kolegovia prevracaním očí či kývaním hlavou.
Prejavom preťaženia sú slúchadlá na ušiach. „Človek si musí zvyknúť dávať klapky na uši. Keď to nejde inak a ste v časovom strese, slúchadlá pomôžu,“ hovorí redaktorka SITA Tatiana Majerská.
Maťašovský, Urban, Fila i Palovič sa zhodujú, že éra newsroomov potrvá. „Ostanú, hrá sa len o to aké veľké,“ hovorí Fila.
Maťašovský má víziu jasnú. V spravodajskom newsroome je kruhový stôl, za ktorým sedia moderátori, editori, produkcia či vedúci vydania.
„Problém je, že sú mierne odrezaní od ostatných,“ hovorí Maťašovský. Ideálom by podľa neho bol kruhový stôl v strede miestnosti. „Z neho by vychádzali akési lúče ďalších stolov.“
Verejnoprávna RTVS na newsroom ešte len čaká. „Momentálne sme vo fáze plánovania. Víziou troch rokov je newsroom, kde by bolo televízne, rozhlasové i internetové spravodajstvo,“ hovorí jeho šéf Lukáš Diko.
Vytvoril už menšie newsroomy v rozhlase aj v televízii. Zatiaľ sa musí stále pohybovať na dvoch pracoviskách.
Newsroom rádia Expres. FOTO: SME - Tomáš Benedikovič
