V roku 2020 by na našom trhu mala byť väčšina potravín z domácej produkcie, plánuje štát v Koncepcii rozvoja pôdohospodárstva. Ako to chce dosiahnuť, v nej však nepíše.
BRATISLAVA. O sedem rokov by slovenské poľnohospodárstvo mohlo zásobovať obyvateľstvo podstatne väčším objemom potravín ako dnes.
Na pultoch obchodov by tak mali byť štyri pätiny potravín, v ktorých bude aspoň 80 percent domácich surovín. Tieto suroviny majú dodať naši farmári a pestovatelia.
„Musíme zabezpečiť 80-percentnú sebestačnosť. Boli by sme radi, keby sme v roku 2020 mohli konštatovať, že sme schopní 80 percent potravín vyrobiť a dodať na trh zo slovenskej výroby,“ citovala slová ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka agentúra TASR.
Svoj cieľ zapracoval aj do Koncepcie rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013 – 2020, o ktorej má v pondelok rokovať vláda so sociálnymi partnermi a s podnikateľmi.
Na poliach a farmách má podľa koncepcie do siedmich rokov pribudnúť vyše 18 600 nových miest.
Je to reálne, alebo nie?
S čím štát ráta
Nové miesta
Pri priemernej mesačnej mzde v poľnohospodárstve 602 eur vznik 18 674 miest znamená:
- ročný príjem do štátneho rozpočtu na dani z príjmov vo výške asi 12,8 mil. eur,
- ročný príjem do štátneho rozpočtu pre platenie odvodov zamestnávateľmi vo výške asi 30 mil. eur,
- ročný príjem z dôvodu platby odvodov zamestnancov vo výške asi 18 mil. eur,
- ročnú úsporu výdavkov štátu na dávkach v hmotnej núdzi, ak bolo všetkých 18 674 ľudí na ne odkázaných počas celého roka, asi 32 mil. eur.
Dnes tvoria slovenské potraviny necelú polovicu trhu. Na 80 percent by sa mali podľa ministerstva dostať najneskôr do desiatich rokov.
„Opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa sa už dnes odvíjajú od intenzívnej komunikácie s obchodnými reťazcami,“ vysvetlil hovorca ministerstva Peter Hajnala.
Obchodníci považujú tento cieľ za ťažko realizovateľný. Predaju slovenských potravín bráni podľa nich hlavne ich nedostatok.
„Naozaj, slovenských potravín je v súčasnosti na Slovenku žalostne málo,“ hovorí viceprezident reťazca CBA Vladimír Kocúrek. Reálnejšie vidia cieľ Jahnátkovho ministerstva farmári.
„Projektované objemy výroby sme v minulosti dosahovali,“ povedal hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec.
Vyššie ceny, nižšia DPH?
Pomôcť farmárom chce ministerstvo aj zvýšením výkupných cien. Ako, však v koncepcii nekonkretizuje.
Podľa Hajnalu však nepôjde o úpravu cien. „Vyvinieme maximálne úsilie, čo najviac sa priblížiť s cenou nákladom na produkciu jednotky prvovýroby,“ spresnil.
Domáce suroviny sú podľa prezidenta Potravinárskej komory Slovenska Daniela Poturnaya už teraz drahšie ako v iných štátoch Únie. „Ak sa ešte zvýšia ceny surovín, ako chce vláda zabezpečiť, aby tieto drahé suroviny odkupovali spracovatelia?,“ pýta sa.
V koncepcii počíta ministerstvo pôdohospodárstva aj s tým, že by sa mohla prehodnotiť možnosť zníženia DPH na všetky alebo aspoň na základné potraviny. Podľa rezortu financií to však v dnešnej situácii nie je možné.
Nižšia DPH len na základné potraviny všeobecnú podporu nemá. Domácim potravinám by podľa Poturnaya pomohlo zníženie DPH na všetky potraviny.
Opäť plánovaná výroba?
V Koncepcii rozvoja pôdohospodárstva na ďalšie roky chýbajú riešenia, ako chce štát ciele dosiahnuť, vraví tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
„Navrhované podporné opatrenia vrátane legislatívnych a finančných sú v rovine predstáv,“ upozorňuje. Dodal, že chýba aj spôsob, ako chce štát zmerať výsledky.
„Štát sa stále v sektore poľnohospodárstva nevzdal myšlienky centrálneho plánovania,“ reagoval na materiál analytik INESS Ján Dinga.
Odhad rastu našich potravín je odvážny
Zníženie DPH na základné potraviny nie je najlepším spôsobom riešenia situácie, tvrdí MARTIN ADAME z Eastern Kentucky University.
Dá sa do niekoľkých rokov zvýšiť podiel domácich potravín na 80 percent?
„Takýto odhad podielu domácich komodít je želaný, ale trochu odvážny. Od roku 2002 môžeme sledovať presne opačný trend. Odhadnúť časový horizont, kedy by sa to dalo urobiť, je ťažké. Problémom nie je ani tak výrobný potenciál poľnohospodárov, ako schopnosť produkciu za želanú cenu predať.“
A čo zvýšenie cien v prvovýrobe na úkor spracovateľov a obchodu?
„Prikázať obchodnému reťazcu, lokálnemu obchodu či priamo spotrebiteľovi, aby si poľnohospodárske produkty kúpil za želanú cenu, je trochu utópia. Za súčasných podmienok by mohla pomôcť vhodne nastavená dotačná politika.“
Pomohlo by, ak by štát znížil DPH na základné potraviny?
„Nemyslím si. V mnohých krajinách Únie sa ukazuje, že toto nie je najlepší spôsob, ako situáciu riešiť.“
Dokáže poľnohospodársky sektor u nás zamestnať ďalšie tisíce ľudí?
„Ak zamestnanie pracovníkov nevychádza z prirodzenej potreby, nie je tento model dlhodobo udržateľný. Zamestnanosť dole tlačí aj zvyšovanie produktivity práce. Prirodzený vývoj smeruje skôr k efektívnejšiemu sezónnemu zamestnávaniu ako k trvalým pracovným pomerom, ktoré si mimo sezóny na seba nezarobia.“
Zdenka Kollárová
