Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. To, či sa naši farmári priblížia v novom dotačnom období k priemeru Európskej únie, teda okolo 246 eur na hektár, závisí už len od rozhodnutia Európskeho parlamentu. Má totiž rozhodnúť, či dovolí Slovensku presunúť štvrtinu peňazí z balíka na rozvoj vidieka na priame platby.
„Ak to neprejde, v priamych platbách by sme sa na priemer Únie nedostali,“ povedal minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Dodal, že by nám tak zostalo viac na rozvoj vidieka.
Konečné rozhodnutie padne až na rokovaní vlád, parlamentu a Komisie. Minister je však s výsledkom doterajších rokovaní európskych ministrov poľnohospodárstva v Luxemburgu spokojný.
Jemnejšie pravidlá pre veľkých
Takmer isté už je, že sa upustí od krátenia platieb pre veľké farmy. V pôvodnom návrhu sa rátalo s tým, že by veľké farmy mohli o dotácie nad 300tisíc eur prísť. Podľa nového návrhu štát bude môcť namiesto krátenia uprednostniť takzvané redistribučné platby.
SPP
Čo sa má meniť
- štáty si budú môcť vybrať: buď miernejšie krátenie platieb pre veľké farmy, alebo redistribučné platby , teda plnú výšku dotácií len na 28 hektárov,
- 15 percent viazaných platieb bude na ovocie a zeleninu,
- plocha povinného zazeleňovania sa zníži zo siedmich na päť percent,
- upustilo sa od definície aktívneho poľnohospodára, vymedzili sa činnosti, ktoré nemôžu byť dotované.
„Prvých 28 hektárov každého poľnohospodárskeho podniku bude výraznejšie dotovaných ako ostatné hektáre,“ vysvetlil Jahnátek. Veľké farmy síce prídu o časť dotácií, no podľa prepočtov ministerstva stratia menej ako pri krátení.
Na európske peniaze sa môžu tešiť zeleninári a ovocinári. Dostali sa totiž medzi citlivé sektory, ktoré môže štát podporiť výraznejšie cez viazané platby.
Neprešla však podpora ošípaných a hydiny. Ministerstvo ich chce preto podporiť z programu rozvoja vidieka. „Dokážeme to dofinancovať cez dobré životné podmienky,“ povedal Jahnátek.
Menší dôraz na ekológiu
Farmárov poteší aj to, že by sa malo znížiť povinné zazelenenie ornej pôdy zo siedmich na päť percent plochy.
Ekológom sa to nepozdáva. Tvrdia, že na rokovaniach sa blokujú akékoľvek environmentálne požiadavky. „Výsledkom budú narastajúce problémy Európskej únie v oblasti životného prostredia a čoraz väčšie otázniky nad tým, na aké ciele smerujú dotácie,“ povedala Tatiana Nemcová zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.
