Nie je problém, ak oligarcha vlastní noviny, problém je, ak v jednej krajine vlastnia všetky noviny oligarchovia, myslí si šéfredaktor českých Hospodárskych novín PETR ŠABATA.
Čo vám ako prvé napadlo, keď ste sa dozvedeli, že Andrej Babiš kúpil Mladú frontu Dnes a Lidové noviny?
„Napadlo mi, že by bolo správne zaloviť v tých redakciách, je tam veľa kvalitných ľudí.“
Predpokladáte, že Babiš bude zasahovať do práce redakcie?
„Niektorí ľudia si určite myslia, že je koniec slobody Mafry, dajú výpoveď a budú hľadať miesto. V niekoľkých prípadoch sa tak už stalo.“
A podľa vás je koniec slobody v Mafre?
„Ťažko povedať. Andrej Babiš povedal celkom logickú vetu, že by bol blázon, keby zasahoval do obsahu, poškodil by si investíciu, ktorá ho vyšla na pár miliárd korún. Na druhej strane je impulzívnym človekom, má tisíc obchodných záujmov, k tomu politické, a tak sa môže prihodiť hocičo. Ťažko sa to odhaduje. Ako skúsený biznismen by to nechal bežať. Mafra celkom funguje, aj keď to už nie je čo pred tromi – štyrmi rokmi. Ak bude chcieť využiť vplyv novín a idnes.cz v politickom boji, prípadne na ochranu svojich iných ekonomických záujmov, bude to koniec skutočne nezávislého obsahu. Čo je, samozrejme, malér.“
Prečítajte si komentár Miloša Čermáka
Médiá sú v najväčšej kríze a Babiš ich kupuje. Nie je čas na hrdinstvo
Prečo miliardári ako Bakala, Babiš kupujú noviny v časoch, keď sa to nejaví ako výhodná investícia? Roky klesá čítanosť aj inzercia.
„Mafra je zdravá firma s veľkým portálom idnes.cz. Nielen mediálna brandža stráca inzerentov, firmy všeobecne majú ťažkosti, celá ekonomika je má problémy. A keď všetci strácajú, je vhodný čas nakupovať. Vôbec sa Babišovi nečudujem. Pôvodný záujem o Ringier mi dával väčší zmysel, pretože jeho médiá majú väčší dosah (Ringier vlastní bulvárne denníky Blesk a Aha – pozn. redakcie). Ale to je iná vec.“
Keď je to dobrá investícia, prečo sa potom Nemci zbavili Mafry?
„Pokiaľ viem, v Nemecku kúpili rovnako veľké vydavateľstvo, ako sú oni, a potrebujú peniaze. Mafra vlani skončila tesne nad nulou, čo znamená, že by sa jej museli začať výrazne venovať a asi majú iné priority.“
V prípade Lidových novín a MF Dnes ide o silné denníky. Mladá fronta je známa svojou investigatívou. Čo očakávate, že s nimi urobí miliardár s politickými ambíciami?
„Neviem.“
Čo hovoríte na to, že pár hodín po obchode už hrozil Lidovým novinám, ktoré nepísali o jeho tlačovke?
„Slovo hrozil je veľmi silné, ale je fakt, že vzťah vydavateľ – jeho médiá sa nezačal šťastne.“
Zasahuje Zdeněk Bakala do obsahu Hospodárskych novín?
„Ani v najmenšom. Je v trochu inej pozícii ako Andrej Babiš. Ekonomické záujmy má v podstate lokalizované na severnej Morave, kde jeho investičnej skupine patria bane, výroba koksovateľného uhlia, dopravná firma a má tam nejakých 40-tisíc bytov, ktoré kúpil v rámci OKD. A to je v zásade všetko. Nemá politické ambície. Kým pán Babiš má rozsiahle aktivity po celej krajine v potravinárstve, chemickom priemysle, čo sú citlivé odbory, a navyše má politickú stranu, s ktorou ide do parlamentných volieb.“
Ako si vysvetliť kritizovaný dvojstranový rozhovor s Bakalom, ktorý vyšiel pred pár dňami?
„Kritizovaný? Príliš veľkú kritiku som nezaznamenal.“
Objavili sa polemiky, kto sa teraz bude Bakalu pýtať na byty z OKD, ktoré nepredal, ako sľúbil?
„Vždy je problém robiť rozhovor s majiteľom média, ale pre nás to bol zaujímavý rozhovor. Sme ekonomický denník a obsah rozhovoru bol z troch štvrtín biznisový. Povedal pomerne významné veci o NWR a OKD aj o firme, ktorá spravuje spomínané byty, o poľských aktivitách. Išlo o normálny biznisový rozhovor a pre našich čitateľov atraktívny obsah. Zdeněk Bakala dal rozhovor naposledy pred rokom a bol viac o politike než o biznise. Tak to vidím ja.“
Čiže, keď majiteľ hovorí vo svojich novinách o biznise, je to v poriadku?
„Určite.“
Ako vnímate Babišovu poznámku, že nebude ako Bakala a svojim novinám rozhovor nedá?
„Považujem to za poštuchávanie medzi miliardármi. Uvidíme pred voľbami.“
V čom je iný Bakala ako Babiš?
„Neprehliadnuteľný rozdiel je v temperamente. Zdeněk Bakala je skutočne rozvážny investor s aktivitami po celom svete, žijúci vo Švajčiarsku bez politických ambícií v Česku, kým pán Babiš je človek, ktorý má väčšinu svojich aktivít v Česku. Bude kandidovať vo voľbách, bude robiť predvolebnú kampaň.“
Pre novinárov je teda nebezpečný iba oligarcha, ktorý chce do politiky?
„Myslím, že nie je problém, ak jeden miliardár vlastní jedny noviny. Problém by bol, zvlášť na malých trhoch ako sú slovenský alebo český, ak by všetky médiá patrili ľuďom tohto typu. Páni Bakala aj Babiš sú skutoční biznismeni, ale máme tu príklady, keď médiá evidentne vlastní niekto s oveľa širšími záujmami, nekorektne súťaží na mediálnom trhu, čo poškodzuje štandardné médiá. Ak na trhu pôsobia iba takíto vydavatelia, rola médií sa v demokratickej spoločnosti vytráca.“
Ktoré české médium považujete za najmenej slobodné?
„To vám takto úplne jednoducho nepoviem.“
A spomeniete si na článok, kde ste pochybovali, či sa doň nezasiahlo zvrchu?
„Keď vyjde milý rozhovor s Romanom Janouškom (vplyvný lobista v politike – pozn. redakcie), tak to nie je normálne. Stalo sa to v Týdni, ale nechcem ich ohovárať.“
Ako vnímate pôsobenie majiteľa Týdna Jaromíra Soukupa na mediálnej scéne?
„Je to malér. Keď má majiteľ veľkej mediálnej agentúry médiá, ide o konflikt záujmov ako hrom, ktorý poškodzuje trh.“
Na Slovensku ste šéfovali Pravde v čase, keď ju vlastnil Juraj Široký, ktorý je považovaný za mecenáša Smeru. Ako to vtedy fungovalo?
„Fungovalo to skutočne skvele, aj keď sme nespísali zložitú právnu dohodu, kto má aké kompetencie. Na začiatku sme si iba povedali pár viet. Keď to bude fungovať biznisovo, tak je samozrejmé, že obsah bude nezávislý. Za šesť rokov som, až na jednu výnimku, nemal s vydavateľom problém. Dúfam, že ani on so mnou. Výnimka bola pochopiteľná, pretože vydavateľ mal vážne problémy v inej firme a noviny s tým mohli pomôcť.“
O čo išlo?
„Nechcem o tom bližšie hovoriť.“
Keď Pravdu prevzali Briti, zmenilo sa niečo na práci redakcie? Je rozdiel, keď noviny patria oligarchovi s politickými kontaktmi a mediálnemu domu, ktorý to berie ako bežný biznis?
„Nezávislosť redakcie bola naďalej zaručená. Briti Pravdu kúpili tesne pred voľbami 2006, potom sa začala kríza a firma musela riešiť ekonomické problémy. V zásade nie je rozdiel, keď médium vlastní domáci miliardár alebo silný vydavateľský dom, ak sú vedené profesionálne. Čo je paradoxné, že na pohľad neutrálny vlastník kdesi v Británii slúžil v rámci politického boja. Robert Fico strašným spôsobom napádal Pravdu, že patrí britským lordom a jeden ich praprastrýčko poslal blahoprajný telegram Hitlerovi.“
Ako hodnotíte slovenských novinárov v porovnaní s českými?
„Slovensko v mediálnej brandži stratilo 90. roky. Je to vidieť práve na Mafre, ktorú v roku 1992 kúpili Francúzi, o dva roky ju predali Nemcom, ktorí ju teraz predali Babišovi. Bol to kľúčový prvok vo vývoji médií v Česku. Priviedli štandardný vydavateľský biznis, obsah oddelený od obchodu, sprofesionalizovali podmienky pre redakčnú prácu, inzertnú časť, postavili tlačiarne. Už v roku 1998 spustili idnes.cz. Vďaka tomu, že rýchlo pochopili, kam sa bude mediálny biznis uberať, je portál taký silný. Prínos investorov bol neoceniteľný, no na Slovensko nik neprišiel. Krajina bola kvôli Mečiarovi neatraktívna pre investície. Druhá vec je správanie novinárov. Aj v Česku začiatkom 90. rokov novinári bojovali, ale aj vďaka zahraničným investorom a pokojnejšiemu politickému vývoju ich to rýchlo prešlo. Oveľa skôr sa začali správať profesionálne. Ostať chladným referentom v Mečiarových časoch nešlo. Asi ani na začiatku Dzurindovej éry, buď novinári boli proti, alebo politikov milovali, a tak stratili desať rokov v porovnaní s českými kolegami. Samozrejme, česť výnimkám.“
V čom dnes majú najväčšie rezervy?
„Slovenské médiá sledujem málo na to, aby som ich mohol seriózne hodnotiť.“
Keď ste držali slovenské a české Hospodárske noviny, v čom ste videli najväčší rozdiel? Prečo ich podľa vás Babiš kupoval?
„Bolo na nich vidno, že aj keď sa snažili, niektoré veci im proste nešli. Je to aj tým, že v redakcii pracuje menej ľudí, čo sa na výsledku musí zákonite odraziť. V redakcii ihned.cz pracuje niekoľkonásobne viac ľudí než na webe slovenských HN.“
Horší výsledok závisí len od toho, že je v redakciách menej ľudí alebo to ani nie sú schopní robiť oveľa kvalitnejšie?
„To nie. V Bratislave sú rovnako špičkoví novinári ako v Prahe. Je ich iba menej. Aj stredne šikovných, ktorí tvoria základ redakcií, je menej. Vplyv má aj to, že v brandži je menej peňazí, keďže ide o menší trh. Keď je málo peňazí, ťažšie sa robia veľké veci.“
Ktoré slovenské médiá považujete za dobré?
„Slovenské noviny už pravidelne nečítam. Občas si na Václavskom námestí kúpim SME. Zdá sa mi to trochu smutné. Ešte občas čítam .týždeň, ten je stále rovnaký.“
Ako hodnotíte dianie v Pravde?
„Občas na Facebooku zachytím vlnu bývalých pravďákov, ktorí si vylejú srdce, čo sa v Pravde deje. Je to smutné. Vidno tam zásahy.“
Skutoční vlastníci Pravdy nie sú známi, v čom je to nebezpečné?
„Hádam sa v Bratislave vie, komu patrí?“
V kuloároch sa hovorí o Brhelovi, Širokom. Je zrejmé, že Pravda nadŕža Smeru, bolo aj odpočúvanie s pokynmi Kaliňáka. Čo si o tom myslíte?
„Nejasnú vlastnícku štruktúru nepovažujem za zvlášť nebezpečnú, lebo majitelia Pravdy sú viacmenej jasní. Pokiaľ ide o zásahy do obsahu, nepodceňoval by som čitateľov.“
Stretli ste sa počas novinárskej kariéry, že by vám niekto chcel zasiahnuť do článkov?
„Asi som mal šťastie, pretože 90. roky som strávil v MF Dnes, potom som bol osem rokov v Pravde za Juraja Širokého a Britov, rok a pol v PPF Media, čo bol nový hyperlokálny projekt a o zasahovanie do obsahu vôbec nešlo. Teraz som už dva a pol roka v Hospodárskych novinách Zdeňka Bakalu a nič také nemusím riešiť. Vždy som mal šťastie na excelentných slušných osvietených vydavateľov, ktorí chceli výsledky, nie ovplyvňovať obsah. Keď som došiel do Pravdy, firma nefungovala, ale pracovali sme, aby sa to zlepšilo, čiže vydavateľ nemal dôvod zasahovať.“
Hovoríte, že Široký za vašej éry neovplyvňoval obsah, a teraz, keď mu zrejme znova patrí, zásahy sú. Prečo?
„Pretože do novín musí dávať peniaze, firma mu nezarába. Tak za to niečo chce, čo je logické. Naopak, keď firma prosperuje, vydavateľ sedí doma a teší sa, že mu tečú peniaze a nemá šialené nápady zasahovať do obsahu.“
Aj keď noviny zarábajú, asi nie je istota, že zásahy nebudú.
„Platí zásada, keď firma zarába, o to menšie má vydavateľ chute zasahovať do obsahu. Naopak, keď nemá zisk finančný, chce iný. Ako majiteľ môžem použiť médium, aby som si vylepšil politickú pozíciu, pomohol svojmu inému obchodu a mal z toho aspoň takýto prospech. Uvediem hypotetický príklad, sú tri týždne do volieb, Andrej Babiš získal v prieskume 4,9 percenta a vlastní vydavateľstvo, ktoré veľmi neprosperuje, tak ho použije ako predvolebný propagandistický nástroj, aby sa dostal do parlamentu. Možno niečo stratí v mediálnom biznise, niektorí čitatelia si uvedomia, však Babiš tam hlása iba svoje názory, ale na druhej strane mu to prinesie výnos, jeho politická strana sa dostane do parlamentu.“
Slovenská polícia tento týždeň čelila kritike za výsluch redaktorky Hospodárskych novín, ktorá išla odovzdať tajný spis o tunelovaní vojenského spravodajstva. Vyšetrovatelia na ňu tlačili, aby prezradila svoj zdroj. Ako to vnímate?
„Ochrana zdroja je základom dôveryhodnosti média. Ľudia nosia informácie tohto typu, keď si už nevedia poradiť. Upozorniť na prešľapy sú ochotní iba pod podmienkou, že ostanú v utajení. Vo chvíli, keď médium raz prezradí zdroj, stáva sa nedôveryhodným práve pre dodávanie takýchto informácií. Na druhej strane policajti to skúšajú. V Amerike sa novinári dostali do väzenia za ochranu svojho zdroja. V Česku boli trestne stíhaní za prezradenie štátneho tajomstva a neodkrytie svojho zdroja, čo je právny konflikt, ale pre novinára psia povinnosť.“
Je rozdiel v prístupe štátnych orgánov k novinárom v Česku a na Slovensku?
„Na Slovensku majú ťažší život. Zuzana Petková (terajšia redaktorka Trendu) bola donedávna obvinená, že zverejnila plat manželky predsedu Najvyššieho súdu. V Česku by sa to najskôr vôbec nestalo.“
Akú budúcnosť majú noviny v digitálnej ére?
„Dobrú. Určite sa mi hovorí ľahšie ako mojim kolegom z mainstremových novín. Noviny typu Hospodárske noviny majú slušnú budúcnosť. Máme špeciálny obsah, veľmi bonitnú klientelu, ktorá je inteligentná. Potrebuje seriózne a analytické informácie, ktoré poskytujeme. Za unikátny obsah sú a budú ochotní platiť. Sú to najmä ľudia strednej generácie, ktorí ešte budú 40 rokov nažive, čo je jeden z mála pozitívnych efektov predlžovania veku dožitia. Predĺži sa aj život papierových novín. O Hospodárske noviny sa nebojím. Budú luxusným tovarom, ktorý bude mať ešte veľa rokov svoju klientelu. Iná vec je, že zatiaľ nie je biznis model, ktorý by ponúkal unikátny obsah v digitálnej podobe a za peniaze.“
Neobávate sa, že práve web pochová tlač?
„Noviny v papierovej podobe nemôžu byť nositeľom aktuálnych správ, jedine vtedy prežijú. Ľudia sú každý deň hodení do oceánu informácií a nemajú čas, kapacitu a schopnosti vyznať sa v nich. Nato sú seriózne médiá, aby im poskytli rýchlu orientáciu v informáciách. Nedávno som sa rozprával s exportérom do Nemecka, ktorý má tri firmy. Vravel, že ak by sa každý deň dočítal v Hospodárskych novinách niečo dôležité o Nemecku, čo má vplyv na jeho biznis, tak je ochotný za jeden výtlačok zaplatiť aj 200 korún. Myslím, že toto je budúcnosť tlačených médií. Musia ponúkať iba hodnotné informácie, ktoré ich čitatelia skutočne potrebujú.“
