BRATISLAVA. Keď v marci 2003 bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder vystúpil pred poslancov Bundestagu, nazval Nemeckom „chorým členom Európy“.
Bez práce boli vtedy štyri milióny Nemcov, úrady práce evidovali nezamestnanosť na úrovni 11,6 percenta.
Odvtedy Nemecko vytvorilo milión pracovných miest a nezamestnanosť klesla na rekordne nízkych 6,8 percenta. Kým eurozóna bojuje o každé pracovné miesto silnou dotačnou politikou stimulov a eurofondov sa zdá, že Nemecko nič podobné nepotrebuje. Zažíva zlaté obdobie svojej histórie.
K zlomu došlo pred desiatimi rokmi, keď Schröder predstavil balík ekonomických reforiem pod názvom Agenda 2010. Súvisela s ambicióznym plánom Lisabonskej stratégie, aby sa EÚ stala do roku 2010 „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete, schopnou udržateľného hospodárskeho rastu, v ktorej budú viac pracovných miest a väčšia sociálna súdržnosť“.
Dnes vieme, že tento plán sa nezrealizoval. Krajiny na juhu Európskej únie potrebu reforiem ignorovali, rozpočtové výdavky napínali do maxím a do recesie a vlny nezamestnanosti ich poslala banková a ekonomická kríza.
Kľúčový balík reforiem
Nemecko sa rozhodlo ísť proti trendu. Schröder predstavil systém „Fordern und Fördern“ (vyžadovať a podporovať, pozn. red.). Premenou prešlo nielen školstvo, dôchodkový systém, podpora rodiny, ale hlavne pracovný trh.
Balík pripravili paradoxne sociálni demokrati SPD, ktorí dlhé roky obhajovali sociálne cítiace trhové hospodárstvo. Zbúral zaužívané pravidlá, na ktorých bol postavený nemecký pracovný trh: silná ochrana zamestnanca, dlhodobé pracovné úväzky, nízka flexibilita a silné slovo odborových zväzov.
Okrem zníženia daní, vláda obmedzila výdavky do zdravotníctva, vyplácania dôchodkov a dávok v nezamestnanosti.
Denník The Guardian v komentári predznamenal, že pôjde o najvýznamnejší medzník európskej histórie. Súčasná kancelárka Angela Merkelová bola v tom čase v opozícii ako pomerne neznáma osoba. Balík reforiem označila podľa týždenníka The Economist za malo ambiciózny.
Na začiatku stál človek z Volkswagenu
Spusteniu Agendy 2010 predchádzalo zostavenie tzv. Hartzovej komisie, na jej čele stál bývalý výkonný riaditeľ Volkswagenu Peter Hartz. „Vtedy boli predstavené štyri štrukturálne reformy známe pod prezývkou Hartz reformy. Sú označené rímskymi číslicami I. až IV. a mali znížiť štvormiliónovú armádu nezamestnaných,“ tvrdí pre SME Enzo Weber z nemeckého Inštitútu pre zamestnanosť.
Na intenzívnu prácu s nezamestnanými boli zriadené centra práce (Bundesagentur für Arbeit), predtým sa o ľudí bez práce starali úrady práce.
Centrá podpisujú s nezamestnanými zmluvy, kde sa obe strany zaväzujú, že v prospech oboch strán je dôležité nájdenie práce čo najskôr. Ak sa im to nepodarí, pracovníci centra prídu o províziu a nezamestnaní o časť príspevku.
Najväčšiu zásluhu na reformách mali opatrenia Hartz IV., ktoré začali platiť od januára 2005. Ich cieľ bol jasný: rozpumpovať trh práce.
Načasovanie zavedenia do praxe v roku 2005 bolo mimoriadne nešťastné. V tom čase titulné stránky médií riešili škandál manažérov Volkswagenu, do ktorého bol namočený aj Peter Hartz.
Vedenie firmy chodilo na luxusné výlety a užívali si s prostitútkami na náklady spoločnosti. Volkswagen škandál vysvetľoval morálnym pokĺznutím manažérov.
Zníženie dávok v nezamestnanosti
Bežní ľudia škandál a tvrdú reformu neprijali s nadšením. Zásadným rezom boli úspory v dávkach. Dĺžka podpory v nezamestnanosti, ktorej výška sa vypočítala ako 60 percent z predchádzajúceho platu, bola skrátená z dvoch rokov na jeden rok.
Ak si Nemec nenašiel prácu ani po roku, podporu v nezamestnanosti nahradila nová dávka v maximálnej výške 345 eur, od tohto roku je na úrovni 382 eur (k tejto sume je potrebné prirátať aj podporu štátu na bývanie a zdravotnú starostlivosť). Opatrenie motivovalo vrátiť sa do práce hlavne ľudí s vyšším vzdelaním a kedysi aj vysokým príjmom.
V každom prípade však pomohlo a krátkodobá aj dlhodobá nezamestnanosť sa od roku 2003 znižovala. Denník The Guardian tvrdí, že aj na úkor nízkeho platu a zamestnania na čiastočný úväzok alebo sezónnu prácu.
Čiastočné úväzky zahmlievajú realitu
Umožnilo to nariadenie tzv. Mini-Jobs a Midi-Jobs. Tento typ pracovných pomerov bol zavedený v roku 2003 v rámci reformy Hartz II. a na trhu práce je dodnes mimoriadne obľúbený.
V čase recesie eurozóny tvorí až dve tretiny nových pracovných príležitostí. Umožňuje Nemcom zamestnať sa na pár hodín do týždňa, štát im za to zvýhodňuje daňové povinnosti.
V prípade mini-jobs ide o prácu do 50 dní ročne, mesačná mzda je do 450 eur. Výhodou sú fixné dane a odvody, ktoré platia zamestnávatelia (spolu tvoria 30 percent z hrubého platu, zamestnanec je od daní a odvodov oslobodený).
Midi-Jobs nemá limitovaný počet hodín, plat sa pohybuje od 450 do 850 eur, ale zamestnanci majú zvýhodnené sociálne poistenie, firma však platí plnú sumu. V oboch prípadoch firma šetrí náklady na administratíve.
Reforma umožnila zrýchliť sociálnu nerovnosť v krajine. OECD v správe z apríla 2012 tvrdí, že Nemecko je jedinou krajinou Únie, kde bola zaznamenaná medzi obdobím od polovice 90. rokov minulého storočia a do roku 2010 rastúca nerovnosť v platoch medzi zamestnancami.
V správe sa píše, že síce došlo k flexibilite na trhu práce a nezamestnanosť sa prepadla, ale preferencia čiastkových úväzkov spomaľuje rast miezd.
Vedci z University of Duisburg-Essen v roku 2010 poukázali, že mini-jobs zvyšujú "príjmovú pascu" medzi zamestnancami. Navyše s mini-jobs sa spája len malá šanca, že takýto zamestnanec sa v rámci firmy pretransformuje na pracovníka s trvalým pracovným pomerom.
Druhým aspektom je, že formou mini-jobs pracuje každý piaty Nemec, teda až 7,4 milióna ľudí. Analytici naopak tvrdia, že takáto forma zamestnávania je pre firmy, ale aj pre zamestnancov výhodná.
Ide o odrazový mostík k lepšej ponuke na trhu, ktorý udržiava pracovné návyky. Hodinové sadzby sa pohybujú od piatich do desiatich eur a zamestnancovi umožňujú flexibilitu a možnosť si privyrobiť (v skutočnosti až 70 percent ľudí, ktorí pracujú na mini úväzky, ich využíva ako hlavný príjem a trvalý pracovný úväzok nemajú).
Mini-jobs: spôsob ako si privyrobiť
Mini-jobs sa stali populárne predovšetkým v západnom Nemecku, umožňujú napríklad mamičkám privyrobiť si popri rodičovskom príspevku. Ministerstvo pre rodinu teraz v Nemecku bojuje, aby pre ženy s deťmi sa mini-jobs nestali pascou, ktorá im znemožní zamestnať sa na trvalý pracovný pomer.
Príkladom je Angela Chevrollierová z Brém. Aby uživila rodinu okrem čiastočného úväzku v nemocnici, využíva aj možnosť zamestnávania sa na mini-jobs, povedala pre denník The Wall Street Journal.
Pracuje tak tri noci týždenne na psychiatrickej klinike. Keď sa spýtala nemocnice, či môže prejsť na trvalý pracovný pomer, dostala zamietavé stanovisko. Denník tvrdí, že Nemecko takýmto zamestnávaním kryje skutočnú mieru nezamestnanosti.
Odlišný postoj Slovenska?
Naša vláda na rozdiel od Nemecka novelou Zákonníka práce posilnila dlhodobé pracovné pomery. Príkladov je niekoľko:
Smer chcel pôvodne prácu na dohody úplne zrušiť. Nakoniec len zvýšil ochranu dohodárov tak, že práca na dohodu sa stala pre firmy menej atraktívna.
Okrem toho, že z dohôd musia od januára platiť odvody, získali dohodári aj niektoré práva zamestnanov.
Majú nárok na minimálnu hodinovú mzdu. Ospravedlnené majú aj voľno, keď pôjdu na vyšetrenie k lekárovi a vzťahujú sa na nich podmienky pracovného času tak, ako na zamestnancov.
Získali aj príplatky za nadčas či prácu v noci. Zmenami prešli aj zamestnania na živnosť či autorskú zmluvu, kde sa zvýšili povinné odvody.
Sila učňov
V prospech Nemcov hovorí aj silná priemyselná základňa, sieť špecializovaných malých a stredných podnikov a systém učňovského vzdelávania, ktorý je založený na prepojení škôl s miestnymi firmami.
Tento systém absentuje nielen u nás, ale aj v eurozóne. Aj preto je bez práce na Slovensku 33,6 percenta mladých ľudí, kým v Nemecku len osem percent.
Príkladom je 18-ročný mladík Robin Dittmar, ktorý sa od detstva chce venovať lietadlám. Chodí na strednú školu, ktorá mu umožňuje praxovať v leteckej spoločnosti Lufthansa.
V škole trávi len tretinu času. Zvyšok vyučovania tvorí prax v dielni, kde na neho dozerajú technici spoločnosti. Pre začiatok sa učí manuálnym zručnostiam: vŕtanie, pílenie, práca s plechom či spájkovanie. Trainee programy umožnia firme z učňov vybrať si tých najlepších, ktorých si sami vycvičia.
„Mohol by som pracovať kdekoľvek na svete. Páči sa mi tento systém. Zistil som, že budem dobrý letecký mechanik, keď mi skončí tento 3,5-ročný program,“ povedal Dittmar pre rádio NPR.
Takúto možnosť pracovať popri škole vo firmách má až 60 percent nemeckých stredoškolákov. Firmy na oplátku dostávajú od štátu príspevky. Každý rok je takto cvičených 1,5 milióna mladých Nemcov.
Inšpiruje sa aj Brusel
Systém chce najnovšie skopírovať aj Brusel. Európska komisia oznámila vznik Európskeho združenia učňovskej prípravy. O vzniku tohto združenie v utorok na súťaži WorldSkills 2013 v nemeckom Lipsku informovali komisárka EÚ pre vzdelávanie Andrula Vassiliová a eurokomisár pre zamestnanosť László Andor.
Cieľom združenia je zameriavať sa na hľadanie najúspešnejších schém učňovskej prípravy v EÚ a uplatňovanie primeraných riešení v každom členskom štáte.
