BRATISLAVA. Dva mesiace štát preveruje, či si obchodné reťazce nechávajú platiť od dodávateľov za to, že ich produkty zaradia do ponuky či umiestnia na vyšší regál ako konkurenčné výrobky.
Od začiatku roka totiž platí zákon o neprimeraných podmienkach, ktorý považuje tieto poplatky, ako aj ďalších štyridsať podmienok za neprijateľné. Zmluvy sa podľa neho mali upraviť do konca februára.
Ministerstvo pôdohospodárstva rozbehlo štrnásť kontrol, inšpektori boli vo všetkých veľkých obchodných sieťach.
Náhodne si prešli ich zmluvy a pri niektorých preverili aj dodávateľov.
Sú viazaní mlčanlivosťou
Minister Ľubomír Jahnátek pred dvomi týždňami avizoval, že chce čoskoro ukázať výsledky kontrol.
„Máme jeden prípad, keď obchodný reťazec odmietol podpísať zmluvy, pretože dodávateľ nechcel mať v zmluve neférovú podmienku,“ tvrdil.
Na otázky SME, o aký reťazec ide, ministerstvo odpovedalo, že je počas kontroly viazané mlčanlivosťou.
Podľa našich informácií sa s podnetom na preverenie zmlúv s Kauflandom obrátil na ministerstvo Banskobystrický pivovar, ktorý vyrába pivo Urpiner.
Už v marci dal na Facebook status, že odmieta akceptovať „agresívnu cenovú politiku a zvyšujúce sa požiadavky“ Kauflandu.
Keď sme sa na ministerstve snažili podnet získať cez infožiadosť, museli sa pivovaru opýtať, či môžu dokumenty vydať. Pivovar to odmietol.
„Sme viazaní zmluvnou povinnosťou dodržiavať mlčanlivosť o podrobnostiach obchodného vzťahu s Kauflandom,“ odôvodnil pivovar úradníkom. Tým však potvrdil, že dal podnet na Kaufland.
Svoje stanovisko pivovar zopakoval aj na otázky SME. „Čo zverejniť môžeme, je fakt, že od marca nám Kaufland zrušil všetky vrátane plánovaných objednávok na dodávku piva Urpiner,“ dodal.
„Pripúšťame, že s niektorými slovenskými výrobcami sme sa nedokázali dohodnúť,“ reagoval hovorca Kauflandu Martin Gärtner. To, že by Kaufland, ktorý má u nás 50 predajní, zákon porušoval, odmieta. Tvrdí, že tento zákon dodržiava rovnako ako celú legislatívu tejto krajiny.
Jahnátek vraví o pokute
Súčasťou podnetu má byť podľa informácií SME aj kópia e-mailovej komunikácie. Podľa nej mal reťazec trvať na niekoľkých podmienkach, ktoré sú podľa zákona neférové.
Mal napríklad žiadať, aby si pivovar znížil ceny a zinkasovaný rozdiel by investoval do modernizácie obchodov. Kaufland sa k podnetu a kontrole nechcel vyjadrovať. „Ale poskytneme potrebnú súčinnosť,“ dodal Gärtner.
Jahnátek vyhlásil, že v prípade, ktorý spomenul, no nechcel upresniť, bude reťazec pokutovaný. „A prvýkrát začneme s tou najvyššou pokutou, aby to pôsobilo výchovne,“ dodal.
Jeho hovorca Peter Hajnala vysvetlil, že za dohodnutie neférovej podmienky hrozí pokuta aspoň tisíc, no najviac 300-tisíc eur.
Nie vždy sa dohodnú
Iné reťazce tvrdia, že im zákon o neprimeraných podmienkach nezhatil dohody s dodávateľmi.
„Rokovania boli náročné, ale dohodli sme sa v podstate s každým z obchodných partnerov,“ povedal podpredseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko Martin Katriak. Podobne vníma situáciu aj Billa.
Tesco na otázku o tom, či nepodpísalo zmluvy s niektorými dodávateľmi, priamo neodpovedalo. Vysvetlilo, že nie vždy sa dokážu s partnermi dohodnúť, pričom problém nemusí byť zákon.
„Často nám dodávateľ nevie garantovať dostatočné množstvo výroby, nevyhovie našim požiadavkám na kvalitu či podmieňuje dodanie jedného produktu tým, aby sme odoberali aj iný,“ vyratúva problémy rokovaní hovorkyňa Tesca Zuzana Lošáková.
Zákon sa obchádza, tvrdia potravinári
Legislatíva síce zakazuje niektoré praktiky, ale podľa Potravinárskej komory Slovenska sa nie vždy dodržiava.
BRATISLAVA. Zákaz neférových podmienok v zmluvách medzi obchodnými reťazcami a dodávateľmi potravín môže pomôcť slovenským výrobcom, to si od neho sľuboval Smer.
Ministerstvo pôdohospodárstva vlani, keď zákon presadilo, tvrdilo, že práve nekalé praktiky reťazcov znížili počet domácich výrobkov v regáloch.
Agrorezort tak naznačil, že zahraniční výrobcovia si s obchodom dohodnú ochotnejšie neférové podmienky ako domáci výrobcovia.
Obmedzuje obe strany?
Obchodníci však hovoria, že zákon zmenil postavenie našich výrobcov minimálne. „Omedzuje ich tak ako obchodníkov. Stanovuje pravidlá vzťahu násilne a neprirodzene, nedáva širšiu možnosť na určenie pravidiel spolupráce, ktoré sa osvedčili,“ vraví Martin Katriak z COOP Jednota Slovensko.
Podľa Martiny Kovacs z Billy viac než zákon ovplyvňuje postavenie domácich potravinárov to, či vedia dodať kvalitný tovar včas v dohodnutom množstve.
„Zákon vznikal vždy v čase, keď bola politická moc pod tlakom výrobcov, ktorí chceli mať lepšie podmienky ako ostatní,“ vraví analytik obchodu Ľubomír Drahovský.
Naráža na fakt, že už prvá Ficova vláda presadila rovnaký zákon. Začala vtedy preverovať zmluvy dvoch obchodných sietí so 16 dodávateľmi, no Radičovej vláda zákon zrušila a kontroly neboli nikdy uzavreté.
„Zákon zdeformoval trh a priniesol ďalšiu administratívu. Nevyriešil nič, s čím by si trh nevedel dovtedy poradiť,“ dodal Drahovský.
Môže byť dobrovoľný?
Potravinárska komora Slovenska, ktorá zastupuje výrobcov, vítala, keď Radičovej vláda zákon zrušila. Vlaňajšie schválenie prijala vlažne, jej šéf Daniel Poturnay si totiž myslí, že sa zákon obchádza či nedodržiava.
„Skutočne však zakazuje niektoré praktiky, ktoré nemajú čo robiť v obchodných vzťahoch,“ vraví.
Často sa podľa neho zákon nedodržiava pri dohode o splatnosti faktúr. „Sú aj siete, ktoré žiadajú príspevok na marketing pri otvorení predajne pod hrozbou, že bude optimalizovaný sortiment výrobcu,“ vraví Poturnay.
Dodal, že niečo podobné by mohlo fungovať dobrovoľne. „Keď je dôsledkom obmedzenie sortimentu, nie je to v poriadku,“ vraví.
