Vo vysielaní rádia Viva odznelo i to, že holokaust sa zneužíva. Spolumajiteľ stanice Dušan Budzák hovorí, že chcú zohľadňovať objektivitu a pluralitu informácií.
BRATISLAVA. Ľudstvu vládne hŕstka tajných svetovládcov, za množstvom svetových udalostí sú ukrytí Židia, pád dvojičiek v New Yorku nespôsobili žiadni teroristi a klinicky overené liečivá sú často len podvodom na ľuďoch.
Už takmer rok môžete na rádiu Viva počúvať reláciu Mlčanie. Najrôznejšie konšpiračné teórie sú v nej predstavované ako názory, o ktorých sa doteraz nemohlo hovoriť.
Podľa historika Milana Zemka tieto teórie podobne ako v prípade iných autorov vychádzajú z množstva protichodných informácií, ktorými je zavalený internet. Tie potom konšpirátori často interpretujú tak, ako sa im to hodí.
Za dvojminútovým programom, ktorý rádio vysiela každý deň okrem prázdnin, stojí Tibor Eliot Rostas.
Bývalý režisér, ktorý svoje kontroverzné názory neprezentuje len v rádiu. Výber zo svojej relácie publikoval v knihe, ktorej dal tiež názov Mlčanie. Okrem toho začal vydávať časopis Zem a vek.
Politológ Tomáš Zálešák Rostasovu reláciu pozná. Považuje ju za veľmi dobrý príklad toho, ako sa v súčasnosti konšpiračné teórie šíria.
„Autori sa maskujú zdanlivou odbornosťou a teoretickými základmi, no oboje je naozaj len zdanlivé,“ hovorí.
Konšpirátormi „skúmané“ udalosti väčšinou nebývajú výsledkom vopred a do detailov naplánovaných krokov, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.
Údajne hanobil Židov
Rádio Viva
Rádio Viva začalo vysielať pod týmto názvom 1. apríla 2006,
na jeho frekvenciách predtým vysielalo RádioTwist, ktoré bolo počas vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 – 1998 považované za jedno z mála nezávislých médií na Slovensku,
dnes rádiu hrozí strata licencie a súd rozhoduje o tom, kto je jeho skutočným majiteľom.
Proti rádiu Viva prišli v súvislosti s Mlčaním v týchto dňoch hneď dve sťažnosti na Radu pre vysielanie a retransmisiu.
Lucia Jelčová z rady hovorí, že obe boli namierené proti relácii z 20. mája tohto roku.
V nej Tibor Eliot Rostas vysvetľoval, že ruská boľševická revolúcia v roku 1917 bola z veľkej časti riadená aj financovaná Židmi.
Podľa sťažností sa tak snažil poslucháčom vykresliť obraz akéhosi celosvetového židovského sprisahania.
„Cieľom bolo nepriamym spôsobom vyvolať nenávistné pocity voči etniku, ktoré je v celej relácii opakovane zdôrazňované,“ píše sa v jednej z nich.
Dušan Budzák z Vivy sťažnosti nekomentuje. „Reakcie poslucháčov a čitateľov sú prirodzené a potrebné. Sú dôkazom, že sme predsa len národ premýšľavý, nielen konzumujúci, aj keď sa to týka médií,“ hovorí.
Záujem poslucháčov o reláciu je vraj živý a jednotlivé reakcie nedelia na kladné a záporné. „Nevedieme žiadne skóre,“ dodáva Budzák.
Rada sa bude oboma podnetmi zaoberať na svojom augustovom alebo septembrovom zasadaní.
Rádio program bráni
Spolumajiteľ Vivy Dušan Budzák vysielanie relácie obhajuje. Tvrdí, že sa v nej objavujú rôzne názory.
Keby sme sa vraj zameriavali len na časti, v ktorej sa Rostas venuje Židom, bolo by to vytrhávanie z kontextu a pohon na čarodejnice.
Mlčanie podľa neho oveľa častejšie hovorilo o koreňoch fašizmu, manipulácii a potláčaní ľudských práv.
Miroslav Kollár z Mediálneho inštitútu tvrdí, že je právom každého vysielateľa šíriť čokoľvek, čo neporušuje platné zákony či licenčné podmienky.
„Ale vzhľadom na vplyv, ktorý majú médiá na spoločnosť, by mohli zodpovednejšie pristupovať k obsahu, ktorý šíria. Je to však len otázka etiky a osobnej zodpovednosti majiteľov médií,“ dodáva Kollár.
Dvojičky, Darwin aj Votrelec
Podľa konšpirátorov spoločnosť ohrozujú aj americké filmy.
BRATISLAVA. Tibor Eliot Rostas vo svojich komentároch a rozhovoroch naznačuje, že za väčšinu revolúcií môžu tajné služby.
Zodpovedné majú byť za november 1989 v Československu aj za pád dvojičiek v New Yorku. Vtedy sa vraj inšpirovali scenárom fingovaného kubánskeho útoku, ktorý údajne americké tajné služby pripravili už v roku 1962.
Rostas kritizuje aj geneticky modifikované potraviny, pretože prostredníctvom nich chcú vraj korporácie ovládnuť ľudí.
Podobne hnutie za práva žien bolo podľa Rostasa v skutočnosti tajným plánom na zdanenie druhej polovice ľudstva.
A aj scéna z filmu Votrelec, v ktorej drží herečka Sigourney Weawer plačúceho vojaka v náručí, má byť spôsob, akým sa Západ snaží spochybniť tradičnú rodinu. Pretože zobrazuje ženu, ktorá je silnejšia ako muž.
Rostas v jednom z rozhovorov povedal, že Darwinovu evolučnú teóriu považuje za holý nezmysel.
O mobiloch a GPS navigáciách zase tvrdí, že sú to hračky, ktoré majú ľudstvo odviesť od toho, aby neosnovalo plány na lepšie usporiadanie života.
Mlčanie je bestseller, ktorý vyvoláva kritiku
Komentáre zo svojej rozhlasovej relácie publikoval Tibor Eliot Rostas v knihe Mlčanie. Predáva sa dobre.
BRATISLAVA. V ankete Kniha roka 2012 kníhkupectva Martinus sa Rostasova kniha dostala medzi desať najobľúbenejších. Na internete sa pritom nedávno objavila kritika kníhkupectva za to, že knihu predáva.
Portál jetotak.sk uverejnil článok, v ktorom publicista Pavol Hardoš písal o spoločenskej zodpovednosti kníhkupcov.
Kníhkupci podľa neho nežijú v morálnom vákuu a môžu pomôcť v šírení informácií a určovaní spoločenských trendov. Napríklad aj tak, že by Rostasovu knihu neponúkali.
Juraj Šlesár z Martinusu hovorí, že knihu stiahnuť neplánujú. Dôležitejšie je podľa neho právo slobodnej voľby zákazníkov. Radi by sa vyhli cenzúre. Knihu by stiahli, len ak by to nariadil súd.
„Iba súd môže rozhodovať o tom, čo prekračuje hranicu zákona a morálnych zásad,“ hovorí Šlesár.
Čitateľom sa vraj pri výbere naozaj dobrých kníh snažia pomôcť na blogu či v internetových novinkách. Mlčanie touto formou nikdy nepropagovali.
Na pultoch kníhkupectva Artforum Rostasovu knihu nenájdete. „Na svete neexistuje kníhkupec, ktorý by mal vo svojom výklade každú knihu na svete. U nás sa pri výbere kníh, ktoré chceme zaradiť do predaja, riadime aj vnútorným presvedčením. Nestaviame sa do úlohy cenzora, ale snažíme sa vyberať tituly, ktoré sedia k našej značke,“ hovorí riaditeľ Vladimír Michal.
Ak sa v Artfore na Mlčanie spýtate, podľa Vladimíra Michala vás pravdepodobne odkážu na iné kníhkupectvo. „Alebo vám povieme, že tento typ kníh jednoducho nechceme predávať,“ hovorí.
